Alexandra Pavelková (1966). Autorka sci-fi a fantasy, propagátorka fantastiky na Slovensku. Napísala štrnásť kníh, z ktorých polovica vyšla aj v prekladoch – v češtine a poľštine. Je autorkou prvého slovenského románu v žánri fantasy a spoluautorkou prvej slovenskej románovej trilógie v tomto žánri. Je nositeľkou zrejme všetkých ocenení, ktoré môže autor nielen fantastiky na Slovensku a v Čechách získať. Publikovala množstvo poviedok v slovenských a českých antológiách, niektoré antológie editovala. Roky prispievala do časopisov Fantázia a Pevnost a do rôznych denníkov. Píše filmové a knižné recenzie, články o literatúre a fantastike. Je gestorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Je aj blogerkou a šéfredaktorkou portálu Fandom.sk.
Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako syn emigranta a vnuk veľkostatkára. Po skončení strednej školy emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a začal študovať prekladateľstvo, v druhej polovici deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách. Pracoval vo viacerých regionálnych aj celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ. Pôvodne sa špecializoval na investigatívnu žurnalistiku, v súčasnosti pôsobí ako politický komentátor.
Dominika Madro (1990) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, neskôr aj dramaturgiu a scenáristiku. Zvíťazila v prestížnych literárnych súťažiach rôznych žánrov – Poviedka 2016, Martinus Cena Fantázie 2019 a Poviedka pre deti 2019. Pracovala v BIBIANE, medzinárodnom dome umení pre deti v Bratislave, v súčasnosti je redaktorkou mesačníka Knižná revue. Debutovala folklórno-mystickým románom Svätyne (KK Bagala 2019), ktorý vznikol z rozpracovania víťaznej poviedky Svätyňa. Píše rozhlasové rozprávky (O pyšnej vlne, Agátka a jej dobrodružstvo), poviedky i recenzie.
(*1981, Myjava) je známy ako autor recenzií a tematických článkov o filmoch, seriáloch, knihách a komiksoch. Napísal tisíce článkov do časopisov (Fantázia, GoldMAN) či na webové portály (www.recenzie.org, www.fandom.sk, www.kinema.sk). V oblasti kinematografie sa špecializuje na americkú tvorbu od 70. rokov 20. storočia dodnes. Venuje sa aj písaniu poviedok, noviel a románov. Uverejnil ich v množstve antológií či zborníkov (Fantázia 2011, Ve špatný čas na špatném místě, Koleje smrti, Sešívance, Za tebou, Zombie apokalypsa) a časopisov (Howard, Filmag Extra, Poľovníctvo a Rybárstvo). Jeho poviedková činnosť načas vyvrcholila v roku 2016 v temnej zbierke Obchádza nás temnota. V rokoch 2013 a 2014 publikoval v rámci selfpublishingu e-booky Kozí ľudia a Lesy. Píše horory a trilery, často umiestňované do reálne existujúcich lokalít západného Slovenska. Je držiteľom Ceny Béla 2011 za najlepšiu hororovú poviedku roka (Prasa). A práve jeho románové spracovanie, obohatené o množstvo nových motívov, postáv a dejových liniek, si môžete prečítať v aktuálnej knižnej novinke.
Juraj Červenák je popredný slovenský autor historickej fantasy a historických románov. Preslávil sa sériou Černokňažník a voľným pokračovaním Čierny Rogan, ktoré čerpajú zo slovanskej mytológie a odohrávajú sa v 9. storočí. V trilógii (neskôr tetralógii) Bohatier spracoval ruské byliny, zatiaľ čo v dvojdielnom Bivojovi oživil postavy zo Starých povestí českých.
Od fantasy sa postupne presunul k historickému románu, čo dokazuje séria Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, situovaná do obdobia protitureckých vojen. Jeho najúspešnejšou sériou je však cyklus dobových detektívok Kapitán Stein a notár Barbarič, ktorý sleduje vyšetrovanie zločinov na prelome 16. a 17. storočia.
Červenák získal viacero literárnych ocenení, vrátane Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu a Ceny Vladimíra Neffa. Okrem románov píše aj poviedky a tvorí pre mladších čitateľov (Legendy Zlatého mesta).
Katarína Soyka, pôvodom Žilinčanka, neustále čerpá inšpiráciu v hornatom považskom regióne. Zamarovského tvorba ju ovplyvnila natoľko, že sa dala na štúdium klasickej filológie – latinského jazyka a histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Niekoľko semestrov venovala starovekému gréckemu jazyku, ale nakoniec ju namiesto jazykov mŕtvych zaujal jazyk najpočetnejšieho národa na svete, a to jazyk čínsky, ktorý ovláda slovom aj písmom. Pracovala na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a vďaka znalosti čínštiny si splnila sen o cestovaní. Študovala v Pekingu, navštívila Vietnam, Dubaj a niekoľko mesiacov pôsobila dokonca v juhoamerickom Chile.
Fantastike sa venuje od roku 2011, kedy bol publikovaný jej prvý fantasy román Sklený vrch – o putovaní troch čarodejníc. O rok neskôr sa stala jednou z kľúčových hláv Vydavateľstva Hydra. Vydala urban fantasy pre dospelých Lokaj, fantasy o meňavcoch Vlčí brat a neskôr space operu Posledná Pozemšťanka, ktorá bola preložená aj do českého jazyka. Z prostredia elfov a kentaurov pochádza novela Cval kentaura.
Hrdinovia jej príbehov nebývajú dokonalí, skôr naopak, často trpia intoleranciou a inými neduhmi, dostávajú priestor na postupný prerod a ich osudom dominuje láska.
Soyka sa podieľala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých výsledkom sú zbierky mikropoviedok scifi, fantasy a hororu Fantastiká 55, hororová zbierka temných príbehov Na hroby a zábavné poviedky v zbierke Rozmarná fantastika.
Ľudia obyčajne čítajú z dvoch dôvodov, aby sa niečo naučili alebo, aby si oddýchli. Soykina tvorba patrí do druhej kategórie.
Martin Jurík publikoval a žil v Nemecku a na Slovensku. Vydal sériu poviedok i odborných článkov. Pracoval ako novinár, publicista, podnikal v súkromnom sektore. V súčasnosti žije v Bratislave, venuje sa prekladateľskej činnosti.
Narodila sa v Košiciach, po ukončení štúdia ruštiny a španielčiny na UK v Bratislave sa kvôli práci v rodinnej firme presťahovala do Humenného.
Píše od roku 2010, s poviedkami a novelami zaznamenala viacero úspechov v slovenských aj v českých literárnych súťažiach. Víťazstvo v súťaži „O poklad moravského sklepa 2011“ jej pomohlo publikovať prvý román Šťastlivec. O rok neskôr jej vyšla space opera Astrálny pútnik inšpirovaná možnosťou mimotelového cestovania vesmírom. Autorka sa venuje výhradne fantastickým žánrom ako sú space opera či jemne humorná mestská fantasy. Za svoj doteraz najväčší úspech považuje ocenenie MLOK v prestížnej českej súťaži Cena Karla Čapka 2013. Dostala ho za mestskú fantasy Bratislavská bludička, v ktorej oživila zriedkavé mytologické bytosti bludičku, poludnicu a vodníka.
Zúčastnila sa niekoľkých projektov českých a slovenských autorov, ich výsledkom sú zbierky ako Fantastická 55, My jsme vám to říkali, Na hroby a Rozmarná fantastika.
Lenona propaguje slovenskú fantastiku článkami a recenziami na webstránke vydavateľstva Hydra, prednáškami a workshopmi na conoch (stretnutia fanúšikov fantastiky) či založením hesla o slovenskej literárnej fantastike na Wikipédii.
V roku 2012 spojila svoje úsilie s ďalšou autorkou fantastiky a spolu s Katarínou Soykou založila na podporu domácej fantastickej tvorby Vydavateľstvo Hydra.
