V kruhu

V kruhu, kde sa pravda ohýba a slová majú viac vrstiev než sa zdá, nejde len o minulosť pacientov. Ide o to, kto si udrží kontrolu… a kto ju nenápadne stratí.
Autorka, ktorá má pevné zázemie vo forenznej a väzenskej psychológii, pretavila svoje skúsenosti do príbehu, ktorý pôsobí autenticky, no zároveň si zachováva slobodu fikcie. Nejde o suchý odborný exkurz ani o sterilnú realitu riadenú manuálmi skôr o príbeh, ktorý si berie z praxe to najzaujímavejšie a pretvára to do čitateľsky pútavého psychologického románu.
Prostredie forenzného centra, pre bežného človeka vzdialené takmer ako iný svet, je podané spôsobom, ktorý vtiahne a nepustí. Tempo príbehu drží pozornosť a ani na chvíľu som nemala pocit, že by sa dej zastavil. Záver, ktorý býva medzi čitateľmi diskutovaný, síce nepôsobí úplne realisticky, no mne fungoval našla som v ňom napätie aj isté iskrenie medzi postavami, ktoré príbeh príjemne vygradovalo.
Postavy nie sú vykreslené čierno-bielo, čo vnímam ako veľké plus. Napriek tomu by som ocenila ešte hlbší ponor do ich minulosti a psychiky pokojne aj za cenu väčšieho rozsahu. Ich vnútorné svety totiž naznačujú oveľa viac, než je napokon vyslovené.
Zaujímavý bol aj môj vlastný posun vnímania. Na začiatku som „pacientov“ videla len ako nebezpečných kriminálnikov. Postupne sa však začali odhaľovať aj ako ľudia zranení, pokrivení, niekedy si uvedomujúci svoje činy, inokedy úplne stratení vo vlastných ilúziách. A predsa… niekde vzadu mi neustále blikala výstražná kontrolka. Toto nie sú muži, ktorým by som chcela veriť.
Silným momentom pre mňa bola línia manipulácie. Autorka veľmi presvedčivo ukazuje, ako nenápadne a postupne dokáže manipulátor preniknúť pod kožu. Priznávam, boli chvíle, keď som sa pristihla pri myšlienke naozaj by som si to všimla? Alebo by som už bola vtiahnutá do hry?
Práve v tomto je kniha najviac znepokojivá. Nielenže sleduješ príbeh, ale začneš spochybňovať vlastné reakcie. Náklonnosť, ktorú autorka medzi riadkami buduje k jednej z postáv, je dôkazom, aké tenké sú hranice medzi pochopením a ospravedlňovaním.
Veľmi oceňujem aj úvodné portréty postáv, ktoré pomáhajú zorientovať sa v jednotlivých mužoch a dodávajú príbehu ďalší rozmer.
A malá, takmer úsmevná poznámka na záver doslov by si zaslúžil varovanie: tento text síce možno prešiel kontrolou umelej inteligencie, no „tlačiarenský škriatok“ si zrejme zobral nadčasy. Občasné chyby a preklepy síce mierne rušia, ale ak sa sústredíte na obsah, rýchlo na ne zabudnete.

Zajímavé téma, ovšem přijde mi, že je velmi povrchně zpracované. Kniha obsahuje opravdu velké množství chyb. Překlepy, chybějící slova, opakující se slova, chybné úvozovky, zkomolené názvy. Čím je čtenář blíže konci, tím je četnost chyb vyšší. Na straně 211 se dokonce téměř identicky opakují dva odstavce a děj tam příliš nedává smysl. Velmi špatná práce z tohoto pohledu. Spousta pasáží je vyplněna nezajímavými a velmi povrchními "vhledy" terapeutky, které mi připomínají slohovou práci maturanta, než práci autorky knihy.