Rozbiehavá jednota

Slovenský ľud, romantický idealizmus, národná literatúra, Tatry, vodcovia národného hnutia. Sú symboly vymedzujúce priestor slovenskej kultúry dlhého 19. storočia naozaj také jednoznačné a nemenné? Nemožno v tejto „jednote“ predsa len vybadať aj rozbiehavé prvky a odstredivé prúdy? Bol v slovenskej kultúre dlhého 19. storočia ľud vždy len neskazený a romantici činorodí pracovníci na národnom poli? Bola žena iba múzou a Tatry monumentálne?
Autorky tejto knihy spochybňujú jednoznačné odpovede a nanovo čítajú kanonizované, ale aj archívne a v časopisoch ukryté texty. Ukazujú ľud ako zdroj hrôzy a odporu reprezentantov národnej elity, romantický subjekt túžiaci po láske a smrti, každodennosť ako sféru, v ktorej sa formuje a reprodukuje národná identita, ženu prechádzajúcu z pasívnej úlohy objektu mužského záujmu do pozície autorky
a priestor Tatier, zvyčajne prisvojovaný ako „náš“, nahliadaný nečakane pohľadom spišských Nemcov.
Kniha Rozbiehavá jednota ponúka čitateľskej verejnosti odborné štúdie aj rozsiahly „dôkazový materiál“, čiže čítanku textov, o ktoré sa autorky vo svojom výklade opierajú, a tiež reprodukcie výtvarných diel, dokladajúce paralelné procesy vo výtvarnom umení. Ivana Taranenková, Ľubica Schmarcová, Eva Palkovičová, Magdalena Bystrzak a Marianna Koliová prechádzajú pri uvažovaní od poetiky ku kultúre, vychádzajú spoza hraníc úzkej odborovej špecializácie k interdisciplinarite. Otvárajú napokon témy, ktoré sú dnes predmetom verejného záujmu a diskusií, a poukazujú na organické napojenie slovenskej tvorby na dobové európske literárne a kultúrne prúdy.