Je jedným z najobľúbenejších športovcov histórie a jedným z najtalentovanejších tenistov, ktorí kedy vyšli na kurt. No Andre Agassi od raného detstva tento šport neznášal. Raketu mu otec vkladal do ruky, ešte keď ležal v detskej postieľke, už ako škôlkar musel odrážať stovky loptičiek denne. Agassi sa od útleho detstva musel vyrovnávať s vnútorným konfliktom, ktorý ho neskôr tak pohoršoval. V strhujúcej autobiografii rozpráva príbeh o živote plnom konfliktov, o živote balansujúcom medzi nutkaním k sebadeštrukcii a snahou o dokonalosť. Agassi nás núti prežívať stres, v ktorom ako malý, sedemročný chlapec z Vegas musel denne trénovať pod prísnym dohľadom svojho násilníckeho otca. Vidíme ho ako trinásťročného, keď musí odísť na Floridu do akadémie, v ktorej sa cíti ako vo väzení. Sám, vydesený a nepochopený rebeluje spôsobom, ktorý z neho vzápätí urobí ikonu 80. rokov 20. storočia. A skôr, ako sa z neho v šestnástich stane profesionál, jeho bleskový return sľubuje, že navždy zmení svetový tenis. Napriek svojmu nespornému talentu najprv prehráva. Prežívame jeho veľký zmätok, keď ho porážajú najlepší hráči tých čias. A potom ešte väčšie prekvapenie, keď nad nimi začne vyhrávať. Agassi šokuje svet aj seba, keď v roku 1992 vyhráva Wimbledon. Cez noc sa stáva miláčikom fanúšikov aj mediálnym terčom. Agassi s fotografickou presnosťou ponúka čitateľovi spomienky na každý podstatný zápas vo svojej kariére, na všetky verejné vzťahy. Nikto pred ním tak precízne neopísal vnútorný svet tenisu a vonkajší svet slávy. Okrem šťavnatých portrétov svojich rivalov z niekoľkých generácií – Jimmyho Connorsa, Peta Samprasa, Rogera Federera – Agassi opisuje aj svoj krátky románik s Barbrou Streisandovou a svoje neúspešné manželstvo s herečkou Brooke Shieldsovou. Opisuje depresiu, ktorá mu ničila sebavedomie. A napokon aj svoj famózny návrat. Jasným, čistým spôsobom vykresľuje svojho verného brata, citlivého trénera, všetkých ľudí, ktorí mu pomohli nájsť stratenú rovnováhu, a napokon aj lásku v podobe Stefanie Grafovej. Cestou na posledný turnaj v roku 2006 ho oslavujú za to, že dokázal zavŕšiť úžasnú premenu. Napriek tomu to nie je jeho posledné slovo. Na nezabudnuteľnom U. S. Open sa poslednýkrát odvážne pripomenie v jednej z najzaujímavejších rozlúčok všetkých čias. Vďaka svižnému tempu a drsnej úprimnosti si Open vychutnajú aj tí čitatelia, ktorí o tenise nevedia celkom nič. Tak ako Agassiho hra, aj jeho biografia vymedzuje nové štandardy pôvabu, štýlu, rýchlosti a sily.