Nezdolná

V prvom rade patrí môj obdiv autorke, ako bojuje s chorobou a ako to zvláda. Má to naozaj ťažké. Knihe by som ale vytkla, že sa podrobne venuje nezaujímavým veciam, ako opisy z výletov a dovoleniek, miestami to pripomína cestopis. Pritom z atakov by som zas privítala viac informácií, to často len krátko spomenie. Mňa by zaujímalo ako to prežívala, aké mala halucinácie, čo cítila a tak. O niečo lepšie napísaná je kniha Ve stínu za zrcadlem, ktorá je na rovnakú tému.

Napriek tomu, že rozumiem, že kniha má pre autorku obrovskú hodnotu a muselo byť nesmierne ťažké o tom všetkom písať a všetko zdieľať so svetom, musím hodnotiť knihu nasledovne. Je plná detailov nepotrebných, ba priam čitateľa zahlcujúcich, ktoré v konečnom dôsledku uberajú z témy. Témou by mala byť osveta o tejto chorobe, čo nepochybne je, no nedokázala som sa na to až tak sústrediť. Na druhej strane mi chýbali detaily, ktoré by čitateľa zaujali - ale rozumiem, že to by si vyžadovalo ešte viac sa obnažiť. Práve detaily šokujúce, ktoré vás zatiahnu do deja boli napísané ako keby medzi rečou.
Pre mňa ale absolútne neakceptovateľné bolo, akým štýlom je kniha písaná. Toto je skôr poznámka voči editorovi - pri prvých stranách som priam naštvane listovala a bola presvedčená o tom, že to editor ani nevidel, respektíve, že žiaden neexistuje. No on tam uvedený je. Skladba viet, skladba celého textu je ťarbavá. Ešte sa mi nestalo, aby som na dvoch stranách prečítala osem krát to isté slovo. Meno manžela je redundantné, vieme o koho sa jedná, nepotrebujeme ho prečítať opakovane. Jedine žeby to bol zámer.

Každopádne autorke prajem veľa sily, tá sa v nej jednoznačne skrýva. Za zaujímavý životný príbeh a to ako si s ním poradila skladám poklonu.