Modrá hodinka

Audiokniha

Na rozdiel od Dievčaťa vo vlaku sa Modrá hodinka vlečie. Opis prostredia je však skvelý. Na vzdialenom škótskom ostrove je len jediný dom, ktorý kedysi patril slávnej, tak trochu sebeckej umelkyni Vanesse Chapmanovej. Navyše sa k nemu dostanete iba počas odlivu. Nová obyvateľka Grace, pokorná, vyrovnaná a dokola škaredá zisťuje, že dom skrýva mnoho podivných tajomstiev. Žeby kostlivec v skrini alebo notoricky neverný Vanessin manžel, ktorý bez stopy zmizol pred dvadsiatimi rokmi? Nuž niečo podobné. Po tom, čo Chapmanovej umelecké diela boli zaslané nadácii a zapožičané galérii, objavuje sa problém. V jednom sa údajne nachádza ľudská kosť. Na ostrov Eris cestuje snobský, no nemastný-neslaný syn generálneho riaditeľa nadácie, aby zistil pravdu, ktorú sa čitateľ dozvie prostredníctvom Chapmanovej denníkov či flashbackov z pohľadu Grace. Odhalené tajomstvá boli pre mňa sklamaním. Koncept príbehu je dostatočne zaujímavý, lenže dej je pomalý a príliš priehľadný, s množstvom postáv so stereotypnými vlastnosťami, s ktorými je ťažké sympatizovať. Ale inak celkom pohodové čítanie.

Dielo je zaradené do trileru, neviem, či by som ho tým nazvala. Príbeh je jednoduchý, ale rozťahaný. Necítite napätie, viete, kto za všetko môže a na záver neprichádza ani prekvapenie. Autorka asi chcela vybudovať psycho postavu z titulu „Misery nechce zomrieť“, no akosi sa jej to nepodarilo. A najprv sa začnete pýtať, či Beckera napísala ako veľmi citlivého umelca preto, aby získal Gracinu priazeň, no napokon ani to nepasuje.
Vzťahy sa rozvíjajú jedine medzi postavami Beckera a Grace, ale aj ten na záver pôsobí veľmi umelo. Takisto aj vzťahy medzi ostatnými postavami pôsobia nereálne.
Pozitívne hodnotím tú hru s farbami, mám rada umenie, tú modrú na obálke, alebo farby na predsádkach. Zároveň by ma taký ostrov lákal. Samotný príbeh ma však nepresvedčil.