Elizabeth Sherrill myslím bola prvá novinárka, ktorá robila s Georgom článok o jeho príbehu. Potom po rokoch ho presvedčila, aby napísal knihu. Takže v tejto knihe máme obšírnejšie prerozprávaný Georgov príbeh. Konkrétne na tomto svedectve o niečom za hranicami smrti je okrem iného zaujímavé to, že jeho opis mesta, ktoré navštívil mimo tela, sa odhodlali preskúmať Robert a Suzanne Mays, ktorí skonštatovali zhody s realitou.

Návrat zo zajtrajška

Dobrý autor, už som od neho čítala jednu knihu. Je osožné pre človeka , pre jeho, dušu čítať knihy tohto druhu. Takže vrelo odporúčam.

Úžasná kniha

Táto kniha je jednoducho úžasná. Oplatí sa prečítať si ju minimálne 2 krát na úplné pochopenie obsahu a čo nám autor chce prostredníctvom nej povedať. Jeho posmrtný zážitok je ohromujúci a to čo videl a zažil, navždy zmenilo jeho život. Kniha sa veľmi dotkla môjho srdca a uvedomila som si, čo je v živote skutočne dôležité. A to, že mnohí ľudia žijú a ženú sa za márnosťou tohto pozemského telesného života.

Komentár teológa

Pri návšteve môjho obľúbeného kníhkupectva mi padla do oka útla brožovaná knižka s názvom „Návrat zo zajtrajška“. Autor v nej rozpráva vlastný “srdcervúci” príbeh o zážitku z vedomej posmrtnej cesty kamsi na „druhú stranu“. Celý popis sa samozrejme zakladá na „skutočnej udalosti“, inak by mu jeho skromné dielko nevynieslo publicitu ani štedrý finančný obnos. Ale dosť bolo sarkazmu, aj duševne unavení a labilní jedinci si zaslúžia aspoň vnímavé ucho, a najmä oni!
Navzdory úvodnej spŕške cynickej kritiky a očakávania mizerného literárneho povznesenia som sa rozhodol dať autorovi šancu. Považujem totiž za správne a konštruktívne preštudovať si každý materiál, zdanlivo hodný spálenia v neuhasiteľnom ohni. Chápem, vyjadrujem sa ako nefalšovaný inkvizítor zo zašlých čias stredovekého pápežského teroru... Každopádne, skôr než čokoľvek odsúdim a neidentifikujem sa s tým, daný predmet sa snažím preskúmať a na získaných argumentoch “pre a proti” staviam finálny záver. Paradoxne tak činím na základe môjho obľúbeného výroku majstra Jana Husa: „Knihy kacířů se mají číst, nikoli pálit, ježto v nich bývá obsažena pravda.“ Veľká postava našich dejín tým mala na mysli fakt, že pravda nie je nikdy zrušená ani popretá nepravdou, klamstvom či bludom. Relevantnosť od irelevantnosti najzreteľnejšie oddelíme ich konfrontáciou vo vzájomnej opozícii. Takže toľko k metodológii mojej „hĺbkovej analýzy“.
Menovaná knižka teda prináša polemiku o tzv. „fenoméne klinickej smrti“, ktorý nebezpečne úzko koketuje s iným málo prebádaným javom – s fenoménom smrti.
Čo sa asi ukrýva za jej hranicou? Čo ak smrť nie je žiadny hraničný prechod niekam na „druhú stranu“, ale predstavuje jednoducho iba záverečnú scénu derniéry bez pokračovania v ďalšom dejstve, posledný list scenára divadelnej hry? Prečo mnohí veria v život po smrti i napriek závoju neznáma, ktorý ju zahaľuje? Otázky týkajúce sa nesmrteľnej ľudskej duše a potenciálnej schopnosti prežiť rozklad hmotného tela, sú z filozofického pohľadu relevantné. No čo ak všetko teoretizovanie o našej večnosti len diplomaticky zastiera elementárny človečí strach z pominuteľnosti a dočasnosti? Čo ak sme si toľko omieľaný mýtus o posmrtnom živote sami vytvorili iba preto, aby sa na nás v budúcnosti nezabudlo? Čo ak sa človek tak strašne bál smrti, až nakoniec v zúfalstve sebaklamu podľahol ilúzii o vlastnej nesmrteľnosti? Zrazu v našom uvažovaní prerazilo na povrch trochu priveľa „čo ak...?“. Keď hľadáme odpovede, často sa nám stane, že sa chtiac – nechtiac utopíme v prúde defilujúcich myšlienok.
Je síce prirodzené, že sa bojíme toho, čo nepoznáme. Záležitosti pohrávajúce sa s úvahami o tom, čo nás čaká po fyzickom odchode z tohto sveta sú však len prázdne a ničím nepodložené konšpirácie, zaťahujúce nás do ešte zamotanejšieho chaosu a paniky z neznáma. Zdravá sebareflexia odvíjajúca sa od myšlienok na smrť niekde v budúcom čase sa zvrháva v momente, keď zo strachu začneme takpovediac žiť v smrti a so smrťou. Bez toho, aby sme naozaj podľahli telesnej smrti, zomierame obavami zo života. Vtedy sme už vlastne mŕtvi.
K čomu skutočne prospešnému je nám život popretkávaný obavami prameniacimi zo strachu pred smrťou? Stále si nedokážeme zvyknúť a prijať paradox, že smrť je súčasťou života a sprevádza nás odnepamäti, od kedy si človek uvedomil samého seba. Istý múdry učiteľ raz povedal: „Nestarajte sa o zajtrajšok, každý deň má dosť svojho trápenia.“ Vyslovil tak jednoduchú a pre život určujúcu pravdu – úlohou človeka je žiť pre prítomnosť, nie deptať sa abstraktnou budúcnosťou. Špekulovaním o povahe ľudského bytia dobrovoľne pozývame smrť do života, ako nevítaného hosťa. Podnikaním dobrodružných výprav na pomedzie reality a fantázie, samých seba vystavujeme riziku, že v cieli najďalej dorazíme do čalúnenej samotky psychiatrického ústavu. Ľudský druh síce lineárne putuje na priamke dejín odniekiaľ niekam, ale každá generácia sa zákonite rodí do prítomnosti. Preto nás nesmie zaujímať či niečo existuje alebo neexistuje po telesnej smrti. Nepátrajme po odpovediach, ktoré nenájdeme.
V súčasnej deprimujúcej a hektickej dobe, oslabení všednosťou, podliehame tendencii uspokojovať sa i s tými najprimitívnejšími odpoveďami, akoby už zdravý úsudok nebol žiadaným artiklom. Človek si proste prestal klásť tie správne otázky, ktoré by ho konštruktívne budovali. Utíšenie zvedavosti často lovíme vo sférach, kde sa rýchlo a bez námahy dočkáme stručných a nekomplikovaných záverov. Bez problémov dnes takmer na každom rohu natrafíme na ľudí s rozličnými názormi, ktorí dokážu na všetko poskytnúť zaručenú odpoveď na počkanie. Vyvedení z miery neznesiteľným a ohlušujúcim náporom mienkotvornej rozpoltenosti len strácame pevnú pôdu pod nohami. Zmätok však nikdy nepovedie k pevnému bodu.
Rovnako to platí aj pre úkaz klinickej smrti – pacient s príznakmi blížiaceho sa zlyhania životných funkcií niekde v diaľke svojho podvedomia vidí akýsi tunel so svetlom žiariacim na konci. Tím lekárov v operačnej sále ho náhle preberie k životu, aby následne vypovedal o zážitkoch, s ktorými bol konfrontovaný niekde v „paralelnej dimenzii“. A dojímavý mystický námet na knižný trhák je na svete! Nehovoriac o tom, že takýmto „vizionárom“ ich nadpozemské halucinácie obvykle vynesú závratné finančné zisky, či spoločenskú prestíž.
Lenže po návrate na zem si uvedomíme, že všedná realita môže byť voči astrálnym cestovateľom, po ich príchode z krajiny tancujúcich škriatkov, krutá a trochu menej idylická.
Spomedzi kompletného spektra ľudských orgánov v našom tele totiž patrí mozog k najnedostatočnejšie preskúmaným. Tušíme o ňom zruba toľko, že z jeho celkovej kapacity sme schopní využiť sotva desatinu. Slávny fyzik Albert Einstein patril k jednej z mála výnimiek, nakoľko svoj mozgový potenciál dokázal zužitkovať až na 11%. Vedcova nadpriemerná genialita si však ku koncu jeho života vyžiadala krutú daň – Albertovi na staré kolená preskočilo. Ani najvzdelanejší a najerudovanejší neurológovia si nedovolia so skalopevnou istotou tvrdiť, ako funguje zložito poprepletaná sieť neurónov v mozgovej hmote. Disponujú len veľmi obmedzenými znalosťami o procesoch prebiehajúcich v našich hlavách počas zomierania. Jedinou objektívnou a dokázateľnou pravdou zostáva, že sme schopní popísať výhradne naše subjektívne emócie vyvolané tak psychicky náročnou empíriou, akou je klinická smrť, ale nie smrť samotnú. Ešte väčšmi to platí s dôrazom na skutočnosť, že tzv. „klinická smrť“ sa zaraďuje k extrémne ojedinelým a nepreskúmaným medicínskym úkazom.
Bezprostrednú skúsenosť s balansovaním na rozhraní života a smrti som na vlastnej koži nikdy nezažil, a pevne dúfam, že jej aj zostanem ušetrený. Taktiež nemám v úmysle sa vysmievať komukoľvek, kto bol nedobrovoľne vystavený takémuto traumatickému zážitku (i keď moja rétorika navonok vyznieva presne opačne). Prostredníctvom tejto písomnej (seba)reflexie chcem z pozície vzdelaného veriaceho a mysliaceho človeka pohotovo reagovať na protichodné rozpory medzi dojmami a pojmami, v ktorých sa zmieta tak reálny princíp, akým je smrť. Zároveň to ani neznamená, že popieram všetko, čo som vyjadril o niekoľko riadkov vyššie. V záujme, už na úvod podotknutej, objektívnej kritiky ochotne podstupujem hrozbu konfrontácie s prípadnými výplodmi dezorientovanej ľudskej mysle, vrátane tej mojej. V záverečnom zhodnotení nesmiem zabudnúť na niektoré vyjadrenia tvorcov knihy. Nepríjemne ma prekvapila veta: "Boh chce, aby bol zverejnený celý príbeh! Musíš napísať knihu"" Niečo podobné v 13. storočí tvrdil aj pápež Urban II., keď armádu nevzdelaných sedliakov, vyzbrojených vidlami a kyjami, hnal do križiackej výpravy proti "neveriacim psom" z Východu. Zostavovatelia/pisatelia predmetnej knihy si trúfajú tvrdiť, že vedia, čo Boh chce? Ako zbožní kresťania by si mali uvedomiť, že takéto vyhlásenia sú skôr nekresťanským prejavom najhrubšej drzosti a pýchy, čím ešte viac podkopávajú hodnovernosť celého príbehu...

Spomínate Alberta Einsteina, ale nie som si istý, či vám to veľmi pomohlo. Práve on bol zástancom myšlienky, že pochopenie zložitej veci sa prejaví v schopnosti vysvetliť ju jednoduchými slovami, bez zbytočného žargónu a komplikovaných formulácií. Tiež nie je pravda, čo o ňom píšete, že mu na staré kolená preskočilo. Albert dožil so zdravou mysľou a veľmi zdravým úsudkom.

Prave naopak , človek by mal myslieť na posmrtný život, lebo ten bude závisiť od života na tejto zemi.

Kniha je úžasná, a celý tento komentár je len výlev závisti a žiarlivosti.

Na zamyslenie

Poslednú tretinu knihy som preslzil. Túto knihu treba prečítať najmenej 2 krát , aby ju človek vstrebal. Po prečitaní knihy, človek cíti čo je v živote skutočne dôležité.!

Top

Čítala som viac kníh na tuto tému, ale tejto sa zatiaľ žiadna nevyrovnala. Môžeme polemizovať o tom, či to je alebo nie je pravda, pretože naše zmysly nám ponúkajú iné videnie sveta, kto je otvorený novým veciam a je schopný prijať aj iné, čo sa nedá s ničím zmerať posunie táto kniha oveľa ďalej.

pato

odporucam vsetkym, ktori hladaju odpoved co je po smrti, nahody asi fakt neexistuju, vsetko je pod kontrolou boha, a kazde utpenie a stretnutie ma hlbsi zmysel ako by sa na prvy pohlad zdalo

Názor čitateľa

Paťo má pravdu.

7,50 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Návrat zo zajtrajška
Čítaná

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Vydavateľstvo Citadella

Návrat zo zajtrajška Čítaná

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Vydavateľstvo Citadella

Poznáte nový čitateľský profil?

Sledovať titul

Zaujíma ma

Vo formáte

Návrat zo zajtrajška
Čítaná