Poetický príbeh chlapca - siroty, ktorú našli na palube prepychového zaoceánského parníka. Sprevádza ho zvlášny osud: pokiaľ žije nesmie opustiť loď. Stava sa legendárnym... Čítať viac
Poetický príbeh chlapca - siroty, ktorú našli na palube prepychového zaoceánského parníka. Sprevádza ho zvlášny osud: pokiaľ žije nesmie opustiť loď. Stava sa legendárnym klavíristom. Dramatické spracovanie. Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
11,95 €
Naši škriatkovia odporúčajú
5,84 €
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Poetický príbeh chlapca - siroty, ktorú našli na palube prepychového zaoceánského parníka. Sprevádza ho zvlášny osud: pokiaľ žije nesmie opustiť loď. Stava sa legendárnym klavíristom. Dramatické spracovanie.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Autor v úvode uvádza, že text je na rozhraní medzi divadelným textom a poviedkou. Chvíľu mi trvalo, kým som si na túto formu zvykla. Príbeh je zaujímavo a pútavo napísaný. Je cítiť, že autor sa venoval aj štúdiu hudby. Perfektne opisuje hudbu a pocity, ktoré v ľuďoch vyvoláva. Krásny príbeh, určite po ňom ešte niekedy siahnem.
Dobrého veľa nebýva a to je i prípad tejto 80 stranovej knižôčky, textu na rozhraní medzi skutočnou inscenáciou a poviedkou.
Príbeh chlapca, siroty, ktorý sa narodil na palube zaoceánskej lode. Tam vyrástol, stal sa legendárnym klaviristom a za celý život nespočinul nohou na súši…
“Tisícdeväťsto pre svet vlastne neexistoval: žiadne mesto, farnosť, nemocnica, väzenie ani bejzbalové mužstvo nemalo nikde zapísané jeho meno. Nemal vlasť, nemal dátum narodenia, nemal rodinu. Mal osem rokov, ale oficiálne sa nikdy nenarodil.”
Napriek tomu, že Danny Boodmann T. D. Citrón Tisícdeväťsto nikdy neopustil loď, vedel o ďalekých krajinách a ľuďoch oveľa viac ako ktokoľvek iný.
“V tomto bol génius, bez debaty. Vedel počúvať. A vedel čítať. Nie knihy, s tými je to iné, vedel čítať ľudí. Znamenia, ktoré ľudia na sebe nosia: miesta, zvuky, pachy, ich zem, ich príbeh... Celý na nich vytlačený. On čítal a nekonečne starostlivo zaznamenával, zaraďoval, triedil... A každý deň pridal malý kúsok k tej obrovskej mape, ktorú si vykresľoval v hlave, bola to velikánska mapa sveta, celého sveta, z jedného konca na druhý, obrovské mestá a kúty v baroch, dlhé rieky, mláky, lietadlá, levy, úžasná mapa. Cestoval po nej ako Boh a jeho prsty zatiaľ kĺzali po klávesoch a láskali krivky ragtimu.”
Tisícdeväťsto je smutno-krásny príbeh, je to príbeh o ktorom viete, že neskončí happy endom, ale napriek tomu je celý príbeh oslavou života, vášne, radosti, napriek mantinelom v ktorých sa odohrával. Je to príbeh o tom, že život môžeme prežiť naplno, záleží len na nás z akého uhla ho vnímame, preciťujeme. Krásny, aj keď trochu smutný príbeh.
Natália z nathalysreading
Neoverený nákup
16.6.2023
Nemala som žiadne očakávania, pretože mi meno autora nič nehovorilo. Na začiatku ma prekvapila forma príbehu (je napísaný ako divadelná hra). V úvode nám Alessandro vysvetlil prečo. Potrebovala som si na to zvyknúť. Najprv som mala dojem, že tomu niečo chýba. Že je to priveľmi zrýchlené a autor kĺže len po povrchu, akoby chcel povedať všetko, ale zároveň nepovedal nič. Avšak ako stránky ubúdali, odhalila som zámer spisovateľa a zistila som, že píše nádherne. S citom. Záver mi to potvrdil. Musela som zachytiť aj to, čo nebolo povedané. Čítať medzi riadkami. Človek by si myslel, že na takom malom priestore sa nedajú robiť zázraky, no opak je pravdou.
Ja som ani nevedel, či bol vôbec niekedy nešťastný. Nebol to človek, pri ktorom sa pýtaš: Ktovie, či je šťastný. On bol Tisícdeväťsto, a hotovo. Nikdy ti ani na um nezišlo, že by mal niečo spoločné so šťastím alebo s bolesťou. Vyzeral, akoby bol úplne nad všetkým, vyzeral nedotknuteľný. On a jeho hudba: nič iné nebolo dôležité.
(str. 63)
Alessandro nás núti rozmýšľať a nie iba prijímať informácie, ktoré nám poskytne. Preto sa to niektorým môže javiť ako prelet príbehom, ale na konci sa všetko vyjasní. Odporúčam vám prečítať si toto dielo viackrát. Aj ja si ho chcem ešte niekedy otvoriť, no teraz som sa aspoň v rýchlosti vrátila k niektorým častiam. Keď už poznám záver, tak sa na ne pozerám inými očami. Spisovateľ nám to objasnil. To, čo potrebujeme vedieť, nezostalo nevysvetlené. Je ale potrebné rozlúštiť jednotlivé situácie. No môže sa tiež stať, že sa s knihou nespriatelíte nikdy. Záleží iba na vašich pocitoch. Prečítajte si moju ukážku, ak váhate.
Renáta Karasová
Overený nákup
2.6.2023
Baricco nikdy nesklame
Kto poznáte Baricca, asi je zbytočné ho chváliť a rozplýva ť sa nad tým, ako krásne píše, ako akýkoľvek jeho príbeh plynie, ako radi ste s jeho postavami... Kto ho ešte nepoznáte, šupky šupky niečo od neho prečítať... Neobanujete.
Alessandro Baricco sa narodil v Turíne (Taliansko) roku 1958. Napísal štyri romány (Castelli do rabbia – Hrady zlosti, Oceano Mare – Oceán More, Seta – Hodváb a City), dve divadelné hry (Novecento – 1900 a Davila Roa) a dve zbierky esejí (Il genio in fuga – Génius na úteku a L’anima di Hegel e le mucche di Wisconsin – Hegelova duša a wisconsinské kravy). Niektoré články vydal v zbierkach Barnum, Barnum 2 a Next. Novela Bez krvi (2003) je jeho najnovším dielom.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Víra v budoucnost - to je pochybná ctnost, nemyslíš? Něco stejně pošetilého jako stavět modely lodí do lahví. Víš, jak to myslím - obdivuhodné, ale trochu z toho naskakuje husí kůže.