Preskočiť na hlavný obsah
Dievčatá - Lygia Fagundes Telles, Portugalský inštitút, 2024

15,68 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Dievčatá - Lygia Fagundes Telles, Portugalský inštitút, 2024
Dievčatá - Lygia Fagundes Telles, Portugalský inštitút, 2024

Dievčatá

V románe Dievčatá prináša oceňovaná brazílska spisovateľka Lygia Fagundes Telles sondu do vnútorného, citového života troch dospievajúcich dievčat, ktoré spolu bývajú v... Čítať viac

Vydavateľstvo
Portugalský inštitút, 2024
312 strán
4-5 hodín čítania

V románe Dievčatá prináša oceňovaná brazílska spisovateľka Lygia Fagundes Telles sondu do vnútorného, citového života troch dospievajúcich dievčat, ktoré spolu bývajú v katolíckom penzionáte v Sao Paule v období brazílskej diktatúry. Bohatá idealistka... Čítať viac

  • Pevná väzba
  • Slovenčina

15,68 €

Na sklade 2 ks
Posielame ihneď

Naši škriatkovia odporúčajú

Neobyčajný fit diár na rok 2025 - Fitlavia, Maroš Molnár, Fitio s.r.o, 2024

Viac o knihe

V románe Dievčatá prináša oceňovaná brazílska spisovateľka Lygia Fagundes Telles sondu do vnútorného, citového života troch dospievajúcich dievčat, ktoré spolu bývajú v katolíckom penzionáte v Sao Paule v období brazílskej diktatúry. Bohatá idealistka Lorena, revolucionárka Lia a nádherná, ale drogovo závislá Ana Clara pochádzajú z rozličných vrstiev brazílskej spoločnosti. Každá je iná, všetky sú však mladé, plné túžob, nádejí a pochybností, krehké i silné zároveň a spája ich hlboké priateľstvo. Tento napínavý polyfonický román, ktorý vyhral Cenu Jabuti aj Cenu Coelha Neta Brazílskej literárnej akadémie, je svedectvom pohnutej doby a dnes patrí ku klasike v brazílskej literatúre.

Koľko nádhery, koľko sily, koľko živej a srdcervúcej látky je v Dievčatách! Carlos Drummond de Andrade

Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Čítať viac
Naše katalógové číslo
2468041
Počet strán
312
Väzba
pevná väzba
Rozmer
134×215 mm
Hmotnosť
430 g
ISBN
9788099967404
Rok vydania
2024
Štýl
filozofický
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Brazília
Vydavateľstvo
Portugalský inštitút
Pre koho
pre dospelých
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,1 / 5

7 hodnotení

3
2
2
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Mila Fée
Neoverený nákup
30.8.2024
Nájdené medzi novinkami v Univerzitnej knižnici
Chvíľka váhania - požičať si ju na letné chvíle? Nebude to nejaký dievčenský román, aké som rada čítala pred mnohými rokmi? Ale vydavateľ Portugalský inštitút bol väčšou zárukou kvality ako obal s troma dievčenskými portrétmi. Kniha mi poskytla oveľa viac ako som čakala. Vhľad do obdobia diktatúry v Brazílii, ktoré dokresľuje doslov prekladateľky Silvie Slavíčkovej a jej bohatý rozhovor s brazílskym spisovateľom Niltonom Resendem, ktorý približuje autorku románu po umeleckej, autorskej i ľudskej stránke. Odporúčam čitateľkám i čitateľom, aby román čítali trpezlivo, s citlivosťou na mnohé ženské i spoločenské problémy, ktorých sa autorka dotýka. Kniha si to zaslúži. A nakoniec si prečítajte priložené materiály, ktoré vám pomôžu román lepšie pochopiť. Čítať viac
23

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa

Marcela Kurajdová
Overený zákazník
9.8.2024
Ufff, toto bolo náročné!
Až tak veľmi, že po 110 strane knihu odkladám. Snáď sa mi ale odhodlanie a nálada podvoliť sa chaosu, ktorý teraz vo mne vyvolala, vráti. Nejde o negatívnu kritiku, ale moje najúprimnejšie priznanie si, že mnohohlasné (polyfonické) romány nie sú, žiaľ, pre mňa. :(

Ani neviete, ako ma to štve, ale tiež priznávam, že zrejme nie som ochotná venovať toľkú energiu románu, ktorý si ho právoplatne zaslúži. Cítim hĺbku ukrytú v texte, ktorá by ma vedela dostať a viem, že niektorí (náročnejší) slovenskí čitatelia z nej budú nadšení. :)
...a tak som to zobrala z opačného konca a začala si o autorke vyhľadávať dostupné informácie, ktoré ma utvrdili v tom, že pani Telles bola jedinečná svojho druhu a pisateľským štýlom mi pripomínala Clarice Lispector (dve brazílske spisovateľky, ktoré k sebe chovali vzájomnú úctu).

Všimla som si, že brazilská literatúra ma iné vnímanie a precítenie hĺbky ľudskej duše. V mojom prípade je to ponor, ktorý hraničí s utopením a stále rozmýšľam, či je to dobré alebo zlé. :D
Možno rozmýšľam zbytočne a túžbu uchopiť román, ktorý je bez hraníc a lieta v bezodnej slobode slova, by som mala potlačiť.

„Dievčatá“ ma v skutku vyčerpávali.
Nedokázala som uniesť „inú“ krásu jazyka a toku myšlienok, netypické prirovnania a odlišnú skladbu viet, ktoré im autorka venovala. Strácala som pozornosť - rozčuľovalo ma to. Preklad tohto diela považujem za neskutočne ťažkú prácu, tak snáď pri nej neboli potrebné veľké dávky ružových kúzelníkov (tabletiek). :D

Až po dočítaní posledných strán, ktoré sú rozhovorom našej prekladateľky Silvie Slaničkovej s brazílskym pedagógom Niltonom Resendeom, pre ktorého je Lygia jednou z najdôležitejších osôb v jeho živote, zisťujem, že výstižne pomenoval to, čo mi v románe prekáža - „zámerné zlyhanie rozumového usporiadania“. Bam a som v koncoch! :D :D :D

Nilton tiež odporúča prečítať si celú tvorbu, aby sme pochopili skutočný rozmer a veľkosť spisovateľkinej literatúry. Šípim, že to bude bádanie na dlhšiu dobu, ktorá nekončí jedným dielom, ale začína.
Preferencie a vkus sú úžasná vec a každý to máme inak. :)

Som si vedomá toho, že nie všetko je pre mňa, ale stále skúšam, objavujem, snažím sa pochopiť a keď to nejde, tak čo už.
Ešte pred pár rokmi by som knihu ofrflala a obvinila spisovateľku, že aj ona musela niečo brať, ako jedno z jej dievčat, ale.. nie je to klasická európska autorka, aby mi jej slová boli bližšie. Brazílčania sú šialene iní a vedia sa rozprávať bez priameho zmyslu, času a opisu, na ktoré som zvyknutá, a ktoré obľubujem. Myslím, že ich rečou je kombinácia slov a emócii, ktoré plávajú v neohraničenom priestore, a ktorú nedokážem uchopiť.
Vďaka autorke som si aspoň uvedomila „veľkosť“ svojej tolerancie, ktorá ani zďaleka nie je taká otvorená, ako som si myslela. :D

Čítala som v tichu, každý deň, aby som nevypadla z rozpáleného kolotoča, ako vysušený list. Občas som sa pridržala, ale v prevahe bol zmätok z mien a „hlasov“, no nezúfam a s Brazíliou nekončím. Taký Kentaur v záhrade alebo Neviditeľný život Eurídice Gusmao mi sadli, ako riť na šerbeľ.

„Dievčatá“ tak pre mňa ostávajú poskakujúcou pružinou bez vlastnej osi. Nepoznala som jej ďalší smer, čo ma svojím spôsobom priťahovalo, ale presah malo neporozumenie. Som však rada za vlastnosť netrápiť sa s textom, ktorý nesadol. Možno raz splyniem s atmosférou, ktorú dielo ponúka a dôjdem až do samotného konca...

Lygia bola nominovaná na Nobelovu cenu za literatúru v r. 2016 a dožila sa krásnych 103 rokov. Štát po jej smrti vyhlásil 3-dňový smútok. V r. 2005 získala Camesovu cenu (najdôležitejšia za literatúru v brazílskom jazyku). Bola vyštudovaná právnička pracujúca pre vládu svojej krajiny, za čo bola neskôr vyznamenaná. Niet pochýb o tom, že pre svoju krajinu bola a stále je výnimočným človekom, ktorému patria všetky zásluhy.
Bože, aká bola pekná za mlada!
Čítať viac
9.7.2024
Dievčatá sú podmanivé a okúzľujúce, strhnú vás ako lavína a zhodia vás z nôh.
Každá z trojice pochádza z inej sociálnej vrstvy, má iné problémy a iné nazeranie na svet, no keďže platí, že protiklady sa priťahujú (a žijú na jednom mieste), vytvoria si medzi sebou pevné priateľské puto. Možno sa nie vždy navzájom chápu, no nakoniec vždy nájdu vzájomné porozumenie.

Jedna je nešťastne zamilovaná do ženatého muža, túži sa zbaviť nevinnosti, no všetku svoju starostlivosť venuje svojim priateľkám.
Druhá je nešťastná zo stavu svojej krajiny a aktívne sa snaží zmeniť sociálne pomery, no zároveň ju sužuje snaha vyslobodiť milého z väzenia.
Tretia s veľkými snami o lepšom a krajšom živote, v ktorom by bola finančne zabezpečená, prepadá zúfalstvu a temnote. Spomína bohatého, no tvrdého snúbenca, avšak z túžby sa oddáva inému.

Chvíľu síce potrvá, kým sa naučíte odlišovať jednu od druhej, keďže vopred neviete, ktorá sa k vám prihovorí, no každá má svoj špecifický štýl a jazyk, vďaka ktorým ich rýchlo identifikujete. A potom vás strhnú do víru svojich životov.

Milujem Lydiu za to, že ukazuje, ako sa mladé ženy vyrovnávajú so životom a jeho prekážkami (či už úspešne alebo nie), ako dozrievajú v seba samy a ako sa vnútorne hľadajú.
Milujem Lydiu aj za to, že nevyšla v ústrety "everegreenu" - ženy/dievčatá sokyne bojujúce o muža, akoby to bolo to jediné, na čom záleží.
Milujem Lydiu aj za to, že je trochu ako Clarice Lispector a Hilda Hilst, no zároveň úplne iná.
Čítať viac
44

Som mama malej slečny, s ktorou rady čítame. Snažím sa na IG písať svoj názor na mnou čítané knihy formou recenzií. Pri knihách si výborne oddýchnem, len keby toho času bolo viac :)

Beáta Kiselová Bileková
Overený zákazník
21.5.2024
Veľmi dobrá psychológia postáv
Sny, túžby a nádej sú častokrát naším hnacím motorom, bez ktorých by sme ostali stáť na mieste, ale nie vždy dosiahneme to, po čom túžime. Sny sa rozplynú, prípadne ich zastúpia iné, čo je lepší prípad, a aj keď sa hovorí, že nádej zomiera posledná, niekedy strácame aj tú. Tri dievčatá, kamarátky Lorena, Lia a Ana Clara bývajú v katolíckom penzionáte v Sao Paole v období brazílskej diktatúry. Každá z nich pochádza z inej spoločenskej vrstvy, každá je iná, ale okrem priateľstva majú spoločné to, že túžia, snívajú, majú pochybnosti, strach, bolesti, spoznávajú lásku a v neposlednom rade nestrácajú nádej. Každá z nich však túži byť milovaná. Dokážu si nájsť svoje miesto pod slnkom?
Autorka vytvorila tri rôzne postavy, ktoré majú svoje vlastné príbehy a osudy, ale navzájom sa prepletajú. Lygia dáva dôraz na ich vnútorné prežívanie, ich pocity a myšlienky. Celý príbeh sa odohráva na pozadí politických udalostí v krajine. Autorka otvára viaceré témy, akými sú drogová závislosť, homosexualita, rasizmus, feminizmus a poukazuje aj na možné priateľstvo medzi ľuďmi z rôznych spoločenských vrstiev. Strieda rozprávanie dievčat bez upozornenia, ale pre každé zvolila jeho typický slovník a vyjadrovanie sa, preto nebudete mať problém rozlíšiť, o ktoré kedy ide. Zároveň sa tu nachádza aj ďalšia osoba, ktorá je akýmsi nezávislým pozorovateľom. Možno sa vás nedotkne osud každého jedného dievčaťa, v istom zmysle mi niektoré ich konania a názory liezli na nervy, ale ak som nad tým tak uvažovala, pred dvadsiatimi rokmi by som s nimi možno zdieľala viaceré ich pocity a myšlienky. Myslím si, že autorka veľmi dobre vystihla charaktery postáv a ich vnútorné prežívanie a aj keď som z knihy nespadla na zadok, niektoré momenty z nej vo mne zarezonovali. Určite vám ju odporúčam.
Čítať viac

Vydavateľstvo Portugalský inštitút

Čítať viac

„Niektoré veci máme iba dovtedy, kým sú stratené. “

Sprievodca strácaním sa - Rebecca Solnit, 2019
Sprievodca strácaním sa
  • Rebecca Solnit