Jedna z najvýznamnejších osobností povojnovej srbskej literatúry, prozaik, esejista, básnik, dramatik a prekladateľ. Po dokončení Filologickej fakulty Belehradskej univerzity publikoval krátke romány Manzarda a Žalm 44 (1962), na ktoré nadviazal dielami s rodinnou tematikou - Záhrada, popol, Rané smútky a Presýpacie hodiny. V sedemdesiatych rokoch prednášal na univerzite v Bordeaux, kde začal písať Hrobku pre Borisa Davidoviča (1976), k tejto zbierke pripojil neskôr knihu Encyklopédia mŕtvych (1983). V prvom diele takmer dokumentárnym spôsobom poukázal na perfídnosť stalinskej totality, na klamstvá, komploty a zrady, s akými sa narábalo pri represiách v tridsiatych až päťdesiatych rokoch, v druhom sa sústredil na tému smrti, ako jednej z obsedantných metafyzických tém literatúry. Danilo Kiš zomrel v roku 1989 v Paríži na rakovinu pľúc. Posmrtne vychádzajú jeho zobrané diela v stále nových vydaniach a v prekladoch do väčšiny svetových jazykov, radí sa medzi elitu európskej literárnej postmoderny, jeho diela patria do zlatého fondu svetovej literatúry.