V prozaickej tvorbe spisovateľa, básnika a publicistu
Michala Záletu žánrovo dominuje epicky rozvetvený románový príbeh. V najnovšej – románovej ságe Dodatočné priznanie – sa autor vracia k životným dejom, sprítomňujúcim pamäť storočí, o ktorých sa zvyčajne najmä mlčí alebo sa o nich hovorí iba medzi štyrmi očami a pošepky.
V kompozične bohato vetvenom rozprávaní sa aj na pozadí bizarného stretnutia živého s mŕtvym odvíja a zjasňuje tajomstvo, ktoré malo ostať zapečatené nepodkupnou mlčanlivosťou večnosti. Ako to však býva aj v skutočnom živote – napokon najvýrečnejšie je mlčanie, za ktorým je zvyčajne neobyčajný výkrik života, odhaľujúci utajovaný, či dokonca tajný živý svet, ktorý sprevádza ľudstvo od úsvitu ľudských dejín. Ide o sebecký pud, alebo o sebazáchovný kód rodu: drámu človeka?