
Otec predstavuje všetky mozole, ktoré vynakladá na to, aby postavil dobré prístrešie pre svojej deti, aby sa nemuseli obávať nepohody, aby sa nemuseli obávať iných, ale boli ukryté pred všetkým, čo môže zvonku na nich číhať. Otec predstavuje milý obraz, ktorý berie dieťa do náručia a prenáša ho cez potok. Dieťa mu visí v akomsi nepohodlí pod pazuchou, ale je spokojné, lebo má istotu, že otec ho drží a nedopustí, aby sa utopilo. Koľko krásnych príkladov z opravdivého otcovstva by sme mohli vypočítať a hádam by sme ani neskončili. Toto všetko má asi na mysli Kristus Pán, keď káže svojim učeníkom, keď túžia modliť sa, aby hovorili Otče náš. Aby sa obracali na toho, ktorý nepotrebuje, aby ho prosili, len aby cítili potrebu pozrieť sa na neho ako dieťa, ktorému sa prihodilo nešťastie. Keď príde k svojmu otcovi, nevie vysvetliť, čo mu je, ale otec to vyčíta priamo z jeho očí a je ochotný ho potešiť, poučiť a povzbudiť, ale hlavne mu pomôcť. Toto mal na mysli Kristus Pán, keď nás učí modliť sa Otče náš, aby sme videli v Otcovi, v Pánu Bohu opravdivého Otca, ktorý nestojí nad nami s korbáčom, ale ktorý chce iba naše dobro.