Prózy - Jozef Cíger Hronský

* 23.02.1896 Zvolen † 13.07.1960 Luján (Argentína) redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež, tajomník, neskôr správca Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, pri svojej tvorbe používal pseudonymy: A. A.; jc; J. C.; J. C. Hronský; J. Cíger-Hronský; Jozef Cíger-Hronský; -k-; -r; S. P. Bol synom tesára. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol autorom epického triptychu o slovenskej dedine. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 36 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu. V ideovo-umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby boli podnety a východiská aj pre nasledujúci vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a „naturistickej“ línie. Od polovice 30. rokov ju však nepriaznivo ovplyvnili momenty, ktoré súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou. Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala. Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy. Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine). Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.