Je to príbeh jednej z najznámejších a najobľúbenejších vysokotatranských chát – Zbojníckej chaty vo Veľkej Studenej doliny. Autor cez ľudí a udalosti sleduje jej príbeh „od poskladanej hŕby kamenia“ po modernú chatu s neopísateľnou horskou atmosférou. Napriek tomu, že v roku 1998 zhorel prakticky celý archív chaty, rok po roku sa podarilo poskladať do súvislého obrazu celý zložitý vývoj, ktorým chata prešla.
Prvých dvadsať rokov neobhospodarovaná kamenná útulňa, chrániaca nanajvýš pred dažďom, ale vietor v nej sviečky zhášal aj pri zatvorených okeniciach a dverách... Napokon, Štátna lesná správa v Liptovskom Hrádku ju postavila ako úkryt pre poľovnícku stráž. Potom prišiel človek – hospodár a milovník hôr. Chata menila tvár. Stále však bola v tieni iných, možno pre svoje nejasné majetkové vzťahy. A tak chatári, nájomcovia a ich priatelia urobili postupne chatu obývateľnou, útulnou. Stala sa základňou horolezcov, vysokohorských lyžiarov a turistov. Pribúdali prístavby, lôžka, prichádzali noví a noví ľudia.
Každý z chatárov dal chate niečo zo seba, vytváral jej atmosféru. Každý rok sa podpísal na osude chaty a ľudí, ktorí v nej žili, ale aj tých, ktorí do nej ako do oázy v kamennej púšti prichádzali. A o tom je publikácia, ktorá fakty neskrýva, ale zbavuje ich svojej suchosti, pridáva čosi k ich informačnej funkcii.
Každý rok chaty má v publikácii najmenej jednu stranu a aspoň jednu fotografiu, ilustráciu či mapku. Mnohé z fotografií neboli doposiaľ publikované, pretože boli v súkromných archívoch chatárov, nosičov, priateľov chaty.