V dobrém i zlém

mladá spisovateľka (1991) pochádzajúca z Trnavy, s triezvym pohľadom na svet sa necharakterizuje klasickými ženskými románmi, aj keď svoju tvorbu zasvätila práve ženskému publiku. Nevenuje sa presladenej literatúre, z jej kníh cítiť prvky drsných praktík podsvetia a problémy rodinných klanov. Čitatelia si prídu na svoje aj špecifickým podaním ľúbostných scénok, ktoré dej okorenia svojou živočíšnou vášňou. V jej diele Nevyspytateľná mrcha a v pokračovaní s názvom Nezastaviteľná mrcha, približuje ľuďom potrebu rodiny a jej ochranu. Poukazuje na to, že nie len pokrvná rodina nám je rodinou. Preto sa stotožňuje s citátom, ktorý sa objavil v Nezastaviteľnej mrche: „Rodina je pocit príslušnosti bez akéhokoľvek nároku na honorár.“ Po jej knihách siahajú čoraz častejšie aj čitatelia, ktorí si cenia spisovateľkin dar podať zápletku tak, aby nenudila a mala dynamický spád. Gabrielle Bernátová sa rozhodne netituluje ako preromantizovaný typ spisovateľky. V jej dielach používa vulgarizmy, priveľa sa v nich rozpráva, samozrejme zabíja a hlavne miluje. Dialógy sú živé, občas chaotické, ale vždy trefné a zábavné. Je zástankyňou homosexuálov a preto sa v jej dielach často objavujú aj páry s homosexuálnou orientáciu. Práve v diele V dobrom aj v zlom opisuje jeden z takýchto párov viac než v ktorejkoľvek inej knihe. Napísala nasledovné knihy: Dedička, Nevyspytateľná mrcha, Nezastaviteľná mrcha, V dobrom aj v zlom