Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Bezhviezdne more
-
Múza
-
Pieseň sirény
-
Prebuď sa, Siréna
-
Stopárov sprievodca galaxiou: Kompletné vydanie
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Najskôr som si prečítala samozrejme prvý diel, okamžite som siahla do druhom. Tento diel, bol ešte lepší , ako prvý. Prečítala som ho za dva dni. Dej sa rozvinul, odhalili sa charaktery ľudí, a čo všetko sú pre moc urobiť. Ale samozrejme aj druhá skupina - ľudia, ktorí chcú naprávať. Skončilo to tak, že som sama na seba naštvaná, že som si nepripravila tretí diel :-D. Aj za 40 + trilógiu môžem len a len odporúčať.
túto knihu som si kúpila na základe jedného dopytu na FB stránke Čitateľský klub Martinusu. Pani hľadala názov knihy podľa opisu obsahu. Malú chvíľu čakala na svoj čas, ale dočkala sa. Bola to taká jednohubka, kniha vôbec nesklamala, a veľmi sa mi páčila, asi v trištvrtine som už tak trochu tušila, kto by mohol byť tajomný cudzinec, a ani som sa nemýlila :-D. Kľudne knihu odporučím ďalej.
Túto knihu som si prečítala, aj keď som už 40+, ale musím sa priznať, že ma celkom pohltila, a prečítala som ju. Samotný dej je veľmi zaujímavý, a povedala by som, že je o čom premýšľať. Samozrejme, je nutné mať po ruke hneď ďalší diel, lebo budete zvedaví, čo bude ďalej a aký budú mať dve hlavné postavy život. Celá kniha je podľa mňa na zamyslenie, že aj keď je život dokonalý, a ľudstvo nesmrteľné, to zlé, čo je v ľuďoch vychádza na povrch vždy.
ŠEPTUCHY... kniha, ktorú buď miluješ, alebo to nedáš. Ja patrím do prvej skupiny. Príbehy boli krásne... mne sa dobre čítali a na konci som si aj poplakala. Som rada, že som podľahla nutkaniu vlastniť túto knihu. Štýl písania je trochu iný, ako sme zvyknutí, ale mne vyhovoval. Ďakujem
Kniha je postavená na rovnakej skladbe diela, ako sú aj ostatné Karikové „horor“ diela. Hlavný hrdina
nájde nevšedný odkaz, na základe ktorého začne celý príbeh. Dej sa opäť odohráva v reálnom
prostredí, ktoré ľudia reálne poznajú, čo deju prináša omnoho väčšiu autenticitu. Smršť však na
rozdiel od Priepasti na mňa pôsobila „akčnejšie“ v dobrom slova zmysle. Tým, že sa jeho podstatná
časť odohráva v aute je dej rýchly, bez zbytočných odbočiek. Veľmi pôsobivá bola „starena.“ To sa
Karikovi naozaj podarilo. Myslím, že keď po tých cestách pôjdem, asi sa budem častejšie obzerať po
krajniciach J. Za nie príliš vydarený považujem záver. Hoci sa mu dá porozumieť, s ohľadom na
predchádzajúci relatívne jednoduchý dej, je zbytočne filozofický. Ak sa autor chce viac uberať týmto
smerom, asi by mal podobnej skladbe deja venovať celú knihu. Určite by si našla čitateľa. Pri Smršti
sa však obávam, že bol zbytočne „nadbytočný.“
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto kniha je predovšetkým optimistická, ukazuje ľudí inak, ako máme my o nás samých predstavu.
Autor sa snaží vyvracať zaužívané dogmy o tom, že človek je vo svojej podstate zlý. Vysvetľuje to na
konkrétnych príkladoch, ktoré vykladá inak, ako sme zvyknutý. Román Pán múch verzus realita
skutočného príbehu stroskotaných detí na pustom ostrove. Hrôzy páchané po a v dôsledku hurikánu
Katrina tiež líči úplne inak. Príbeh Vianočného ostrova. Vojaci, ktorí v skutočnosti po nepriateľoch
nestrieľali. Príkladov je omnoho viac. Čitateľ má automatickú, podvedomú túžbu tomu všetkému
uveriť, pretože to pôsobí ako balzam na všetky hrôzy a okolnosti, ktoré nás každodenne obklopujú.
S veľa vecami a vysvetleniami autora sa dá súhlasiť, napríklad my doma sme tiež už dávno prišli
k tomu, že negatívnu náladu v nás vytvárajú a udržujú TV, či internetové správy pretkané násilím
a smutnými príbehmi a preto ich sledovanie minimalizujeme. Ale..... ja vidím problém v tom, že táto
kniha trpí tým istým syndrómom, ako vždy, keď sa niekto pozerá len na jednu stránku a tú druhú
opomína. Všetko tu je pozitívne, autor všetko dokáže vysvetliť len po dobrom. Kniha je teda
príjemná, prebúdza v ľuďoch pozitívne pocity, je „sladká“, ale žiaľ až nekriticky moc. Chýba mi tu
vyváženosť a odvaha autora prijať svet aj inak, ako ho chce vidieť on. Vyčíta ľuďom že sa snažia
človeka ukazovať len ako zlého zabúdajúc na jeho svetlé stránky, ale on sám robí to isté, len
v opačnom garde. Bojuje so Zimbardom a Millgramom, ich slávne sociologické experimenty si
vysvetľuje po svojom, len aby potvrdil svoj názor, ktorý je v rozpore s výsledkami týchto pánov.
Problémom tiež je, že autor sa takmer vôbec nezaoberá najtemnejšími ľudskými dejinami, ako sú
fašizmus a koncentračné tábory, stalinistické čistky, hladomor na Ukrajine, genocída v Rwande,
a mnohé ďalšie šialené ukážky toho, čoho je človek schopný vykonať druhému človeku. Možno preto,
lebo by sa tu ľudské dobro hľadalo ťažšie.
Napriek týmto výhradám, ktoré môžeme autorovi s nadhľadom a dobrom v duši prepáčiť, táto kniha
má veľký potenciál prebúdzať v nás hrdosť na schopnosti človeka, na dobro, ktoré v sebe určite
nosíme. Môže v nás prebudiť vieru v ľudské pokolenie a ak sa každý, kto si túto knihu prečíta,
rozhodne konať viac dobra, ako doteraz, určite má zmysel. Autor je nenapraviteľný optimista a jeho
viera v dobro ľudstvo je príjemne nákazlivá. Kniha je akýmsi svetielkom v diaľke, ktoré môže v tejto
pesimistickej Korone dobe začať svietiť jasnejšie a ukazovať pozitívnejšiu cestu, ako viacerí vidíme
v súčasnosti. Príjemné čítanie.
