Moje knižné poklady Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Citadela vo mne prebudila zabudnuté city. K sebe samej, k okoliu, k nepoznanému. Možno v nej spomaliť, nájsť nový vietor, rovnováhu, ticho. Neoznačuje. Počúva. Akceptuje zmenu vekom. Učí zachytávať postupy k úchopu. Prijímať ľudí takých, akí sú. Nemeniť človeka na svoj obraz. Neľutovať, čo bolo, pretože vďaka tomu si umožňuje žiť prítomnosť. A to všetko vďaka prostým rozhovorom, keď si myslíte, že ste neviditeľný. S ňou každý deň prináša nové výzvy, ale aj nové možnosti, ako ukázať silu lásky a odvahy. Lebo vie, že vaše úsilie, podpora a pokora sú tým, čo robí vašu cestu hodnotnou. Aj keď je niekedy náročná, ste predsa tým najlepším darom, ktorý máte. A keďže ja som vyšla z počúvania tejto všestrannej knihy ako lepší človek, vy môžete takisto.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítaním titulu Môj posledný výdych vzdávate hold jednému mimoriadnemu, veľmi ambicióznemu odborníkovi svojej doby i profesie a jeho blízkym. Začínajú sa vám tým zároveň aj preteky s časom. Nakoľko vás táto osobnosť svojím žargónom prevedie najnáročnejším obdobím, aké podstúpila. Počnúc cestou za vysnívaným povolaním, prvými príznakmi choroby, okamihom zlomu, cez rozhovory s Bohom, nachádzanie zmyslu v utrpení, až celkom obnažení pretvoríte vlastnú identitu. A možno zachránite život(y). Pretože Paul Kalanithi pred vami lásku a bytie samotné vyzlečie úplne donaha.
S Greenwoodovcami sme si sadli takpovediac okamžite. A to sme sa nikdy predtým nestretli. Doslova za pár dní ma cez svoje odžité roky, ktoré za nimi bežia ako o život, cez paralelne vynesené odpadky za všetkých spoločných predkov naučili zhlboka dýchať až do takej miery, že v žilách kolujúca krv sa mi s nimi pomaly ale isto pretransformovala na živicu. Pretože, ak sa isté veci nevydiskutujú, začnú hniť a ničia vzduch. A to si ani strom ako hlavný pozorovateľ frustrácie, okoloidúci, zvestovateľ zhody či symbol útechy tejto knihy naozaj nezaslúži. Lebo nám aj skrz to všetko dáva nádej, že máme dosť času na nápravu nami napáchaných škôd. Som šťastná, že som mohla absorbovať ich cestu za zdravším ja. Pomohli mi viac, než možno mali v úmysle.
Najmä zo začiatku, kým som si zvykla na neustále striedanie rokov s menami postáv bol príbeh pre mňa trochu chaotický. Nie však vinou výborného Petra Floriána. Inak mu v podstate nemám čo vytknúť. Neviditelné kořeny plynuli svižne, nepredvídateľne i so slzou na krajíčku. Aj pamäť mi osviežili. Určite sa k nemu ešte vrátim.
Ty krásna, temná Vanessa veľmi presvedčivo opisuje ako byť svetlom tam, kde je tma už príliš dlho či poskytnutie hlasu tomu, kto nedokáže hovoriť je ťažšie, než sa zdá. Celý čas som sa sama seba pýtala to isté dokola. Keby stihla tak dospieť? Rozpäť myseľ do úplne nových dimenzií? Kedy sa to stalo? A ako môže on žiť sám so sebou? Prvýkrát v živote napriek ťaživej atmosfére titulu zostane v mojich očiach vytvorená postava i s autorkou navždy hrdinkou. Zdolali asi tú najvyššiu horu sveta. Kniha by mohla poslúžiť aj ako pomôcka, nech je podobných prípadov čo najmenej.
