Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Budha z predmestia
E-kniha -
Čokoládová krev
E-kniha -
Historie světa v deseti a půl kapitolách
-
Ja malkáč
E-kniha -
Kniha krvi
E-kniha -
Škola života / Kurs pro začátečníky, starší a pokročilé
Audiokniha -
Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat
E-kniha
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Vyhovovalo mi pomalšie tempo rozprávania a opisy prežívania hlavnej postavy. Pre mnohých určite podnetné opisy geografie dobového Berlína a politických udalostí. Celkovo som čakal trochu viac, ale ako bežné oddychové čítanie sa to dá zniesť. Verím, že pokračovania série budú gradovať.
Smetanu mám rád od mladosti. Prečítal som viac monografií, táto je na druhom mieste po informačne a systematicky takmer dokonalej knihe Václava Holzknechta, ktorá vašla začiatko 80-tych rokov. Táto kosatíkova kniha je zostavená modernejším, ľahším štýlom, škoda len, že som v nej našiel zopár okatých chýb v dátumoch a niekoľko povrchne spracovaných komentárov k dielam (Česká píseň). Aj tak vrelo odporúčam a nie je nevyhnutné čítať od začiatku, pokojne možno začať niekde pri Smetanovych cestách do Švédska.
Spoločným znakom všetkých poviedok je mimoriadne inteligentná práca s jazykom a skúmanie rôznych foriem budovania textovej štruktúry. Zároveň sa autorovi darí exponovať originálnu a sugestívnu atmosféru každého príbehu. Interpretáciu pointy však necháva spravidla na čitateľa a to aj vtedy, keď je dosť pravdepodobné, že pre mnohých bude nad ľudské sily. (v tom môže byť tiež čaro bookclubov, aby si čitatelia vymenili svoje skúsenosti).
Autor sa nesmierne kriticky vyjadruje k politike a histórii svojej vlasti, čím sa stáva určite terčom vážnych hrozieb a vyhrážok. Okrem príliš veľkej a živej osobnej zaujatosti autora je miernym negatívom textu občas nadbytočné opakovanie myšlienok. Sympatický je tón prijatia spoluzodpovednosti a túžba ospravedlniť sa svoju spoluvinu.
Na texte Mareka Torčíka sa mi pozdával poetický jazyk kombinovaný s urbánnou estetikou ohyzdnosti; zvláštne časové skoky, ktoré ma držali v strehu; a hlavne pomerne vzácna Du-forma, teda rozprávanie v druhej osobe jednotného čísla. Ostentatívne brodenie hlavného hrdinu v polohe obete, ktoré sa iba veľmi pomaly posúvalo smerom k prevzatiu zodpovednosti za svoj život, mi síce trochu liezlo na nervy, ale zrejme vystihuje realitu života. Odporúčam, no len trochu náročnejšiemu čitateľovi.
