Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
Budha z predmestia
E-kniha -
Čokoládová krev
E-kniha -
Historie světa v deseti a půl kapitolách
-
Ja malkáč
E-kniha -
Kniha krvi
E-kniha -
Škola života / Kurs pro začátečníky, starší a pokročilé
Audiokniha -
Vplyv Davida Bowieho na osud mladých dievčat
E-kniha
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Viac ako detektívna zápletka ma bavila charakteristika Angely a jej rodiny (manžel, ochrankár, pes) a občasné politické narážky. Celý čas bola kniha značne vtipná, nič totálne svetoborné, ale ani vkus urážajúce. Občas sa človeku žiada takto vypnúť. Hoci dramatický záver bol v zásade tiež fajn.
Autor hutným poetickým, no zrozumiteľným jazykom konštruuje svojrázny magický (malomestský) svet jednej rodiny, kde má každý člen svoje bizarné tajomstvo. Hoci pomenovanie osôb, z hľadiska ktorých autor v jednotlivých kapitolách strieda rozprávača, je veľmi jasné (ja, manželka, brat, svokra, švagor...) rekonštrukcia rodinných vzťahov nie je pre čitateľa celkom jednoduchá. Genéza globálneho zmaru, ktorá začína po smrti hlavnej postavy (ja) postupne prostredníctvom zásahu poveternostných živlov naberá na obrátkach, až dej vyústi do konzistentnej záhuby všetkých postáv i samotného sveta knihy. Otázka je, či takéto vyústenie nie je iba efektným prekrytím neschopnosti rozpracovať naznačený dej do prepracovanejšej a uveriteľnej epickej šírky. I tak však "Po funuse" Jakuba Speváka vnímam ako silnú prózu.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Opustené dieťa vyrastá spolu s inými „pankhartmi“ v poľskom kláštore, frustrované mníšky ich výchovu nezvládajú. Rozprávačom je desaťročný hlavný hrdina. Nemá šancu dostať sa do adoptívnej rodiny, jednak sa v noci pomočuje a jednak je to literárny génius, ktorý si nedokáže dať pozor na ústa, a vždy utrúsi niečo možno vtipné, ale spoločensky celkom nevhodné. Z času na čas ho nechávajú namiesto čítania rozprávky na dobrú noc rozprávať ostatným deťom svoje vlastné príbehy. Väčšinou to končí škandálom. Krátka kniha má 150 kapitol, kde sa striedajú jedno-dvojstranové črty s famóznymi kapitolami vo forme sentencií (aforizmov). Ako čitateľ sa rýchlo neviem rozhodnúť, čo je dobrý vtip, čo menej dobrý, čo ba mohlo fungovať ako „zenová múdrosť“ a čo ostáva obyčajnou táraninou, ktorá sa ako múdrosť tvári. Popri všetkej smiešnosti a groteske je človeku do plaču. Nad ľudskou bigotnosťou, iracionálnou nekomunikáciou a predsudkami dospelých, ktoré mladému človeku značne kazia život. Kazia ho okamžite, aj na dlho dopredu. Našťastie autor knihy nepodľahol prvoplánovému trendu vykresliť cirkevné prostredie ako brlohu plnom pedofílie. I tak bola kniha pre mňa viac smutná ako vtipná. Určite si zaslúži ešte aspoň jedno pomalé prečítanie.
Zaujímavá kniha s originálnymi magickými prvkami a cestopisno-spletitým dejom. Kvalita textu jemne kolísala, čo však kompenzovala autorova autentická skúsenosť s cesty do Gruzínska, ktorú bolo cítiť z celého diela.
Napriek drobným chybám krásy (ešte nie veľmi vybrúsený štýl, opakovanie istých myšlienok, nie vždy dotiahnuté línie deja) je to naozaj silný, vtipný aj dojímavý príbeh o súvislosti medzi ľudskými vzťahmi, mladíckymi túžbami a dlhodobou ponižujúcou všetko prestupujúcou politickou represiou v Bielorusku medzi rokmi 1999 a 2010. Z paralel k súčasným trendom u nás mrazí.
Spočiatku som mal z obavy, či text nebude príliš odborný. Našťastie, kniha je napísaná veľmi prístupným štýlom a okrem teoretického úvodu do základných kategórií psychológie (pre pňa príjemné repetitórium z čias doplnkového pedagogického štúdia) prináša aj pikantné (no obozretne diskrétne) nahliadnutia do súdnych prípadov a množstvo jednoznačných hodnotových postojov autora. Teším sa aj na ostatné tituly z dielne Heretikovcov.
