Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milovníčka dobrých kníh, a nielen pre dospelých. Literatúre sa venujem aj vo voľnom čase, vo forme prekladov detských kníh z nemčiny. Je to obrovská radosť!
fcb stránka: Zuzanine knihy
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2015
2011
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Vaše členstvo v Čitateľskom klube Martinus si zaslúži odznak! Tešíme sa, že s nami čítate dobré knižky a delíte sa s ostatnými knihomoľmi o svoje názory. Lebo raz čítať je lepšie než stokrát počuť ;-)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túžili ste niekedy po priateľovi, prítulnom roztomilom zvieratku, ktorý by vás mal rád bez výhrad? No a čo ak by to bolo dokonca zvieratko, ktoré pomáha a lieči? Nečudujem sa, že práve mačky sa stávajú obľúbeným knižným námetom.
Fínska spisovateľka Tuula Pere vstupuje na slovenský knižný trh s novinkou “Liečimačka Malvína”. Autorka napísala vyše 30 kníh pre deti, ktorých hlavnými hrdinami sú zväčša zvieratá.
V tejto knihe si môžete prečítať príbeh o mačke Malvíne, ktorá má výnimočné schopnosti. Jej vrodená empatia, intuícia a liečivá energia dokáže robiť zázraky: sňať z človeka bolesť, pomáha mu prekonať pocit osamotenia, sklamanie, napomáha schopnosti prejaviť city. A hoci sú mačky nezávislé tvory, vôbec nie sú sebecké.
Malvína pomáha nielen “svojim domácim”, s ktorými žije, ale aj zvieratkám. Zvesť o jej schopnostiach sa rozniesla lesom a na návštevu prichádzajú so žiadosťou o pomoc zvieratká zblízka i zďaleka. Jedného večera v mrazivej zime príde prosiť o pomoc utrápená a vyčerpaná zajačica.
Hoci sa Malvíne z teplučkého domova do fujavice veľmi nechce, /veď napokon, mačky robia len to, čo samé chcú/ nakoniec sa nechá prehovoriť a s obetavou mamkou-zajačicou sa vyberie - i keď nie po vlastných - za chorým zajačikom. No po ceste na obe zvieratká číha nebezpečenstvo. Podarí sa im zachrániť si vlastnú kožu a doraziť k malému pacientovi včas?
Príbeh je príbehom o vzájomnej pomoci, materinskej láske, o sebaprekonávaní a o boji s vlastnými obavami a strachom. Ukazuje, ako čeliť strachu, ako vôbec rozpoznať naše strachy a prekonať ich- tu sa zhmotňuje v podobe vlka, ale liečimačkina vnútorná sila sa ukáže byť väčšia ako jej strach (možno to odjakživa vedela, len na to zabudla, lebo nevykročila zo svojej komfortnej zóny a v tom momente si na to spomenie, a práve touto silou sa jej podarí odohnať vlka). Kniha je aj o priateľstve a čistom nezištnom cite. Sprostredkúva deťom hodnoty, ktoré nie sú merateľné zrakom, či hmatom.
Autorka si tento príbeh aj sama ilustrovala, čo je veľmi milé, nakoľko pracovala v úplne odlišnej sfére. Myslím, že ilustrácie sú celkom vydarené a vhodne dopĺňajú text. Teplé farby podčiarkujú atmosféru domova a jeho bezpečia, chladné farby naproti tomu zobrazujú svet tam vonku - ako plný chladu, nástrah a neistoty. No vždy zvíťazí to “ľudské”, pretože my všetci dokážeme svojim prístupom ovplyvňovať veci okolo seba, i keď len malým, na pohľad zanedbateľným skutkom. Skutkom, presahujúcim seba samého, takým, čo rozjasní deň aj ostatným navôkol. A aj keď nečakáme odplatu, aj tak istú odmenu dostávame: dobrý pocit a spokojnosť, že sme dokázali vykročiť zo svojej škrupiny a nezištne pomohli tým, ktorí to potrebujú. Verím, že liečimačka drieme v každom z nás. Nebojme sa ju niekedy pustiť von, na prechádzku?
Mladá autorka a ilustrátorka Nikola Aronová vstupuje na slovenský knižný trh so svojou prvotinou Posledný dar zvuku. Jej autorská kniha je vlastne jej bakalárskou prácou na Západočeskej univerzite v Plzni, na fakulte designu a umenia, kde študovala výtvarný odbor. Autorka, ako sama uvádza, rozmýšľala nad viacerými námetmi pre svoju záverečnú prácu. Nakoniec sa rozhodla pre detskú knihu, a urobila dobre.
V úvodnej časti načrtáva „svoju kozmologickú predstavu“ o počiatku sveta. Do stredobodu kladie Zvuk a Hluk, ktoré pre ňu osobne v živote zohrávajú dôležitú úlohu. Autorka zbožňuje prírodu, hory a venuje sa horolezectvu. Oproti ruchu mesta kladie do protikladu pokoj hôr, z ktorého čerpá silu a energiu. Do textu sa jej pekne podarilo pretaviť svoje vnímanie okolitého sveta a čitateľom ponúka pozastavenie sa a uvedomenie si, čo všetko človek môže získať, ak sa ponorí do zvukov prírody. V dnešnej modernej pretechnizovanej spoločnosti načrtáva nutnosť návratu k počiatkom, k prirodzeným zvukom, ktoré majú ďaleko od každodenného ruchu, hrmotu a lomozu. Nabáda čitateľa, aby vypol a zresetoval v lone prírody.
Autorka sa zjavne drží Exupéryho slov: „Dobré vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“.
Táto sympatická knižka ma očarila, autorka pomerne na malom úseku ponúka posolstvo. Menšie deti, ktoré budú čítať knižku spolu s rodičmi, sa môžu s nimi do sýtosti rozprávať o rôznych zvukoch. Možno samy povedia, aké zvuky sú im príjemné, aké nie, a či sa im páči zvuk veľkomesta, alebo naopak- zvuk dediny, domácich zvierat, hôr, žblnkotajúceho potôčika...
Ilustrácie vhodne dopĺňajú vypovedané, nepôsobia rušivo a dokonca dobrý pozorovateľ v nich môže spoznať známe plzenské budovy.
Táto kniha môže byť rovnako prínosom pre deti, ako i pre dospelých. Veď všetci občas hľadáme ticho a pokoj mimo hlučného mesta. A tento odkaz sa stáva čím ďalej, tým nástojčivejším. V dobe, keď nás prevalcovali digitálne technológie ako mobily, tablety, počítače. Hoci si myslíme, že nám slúžia, úspešne si nás zotročujú. A preto siahnime s deťmi po knižke, možno práve aj tejto, aby sme si s spolu s nimi ukázali, že niet nad komunikáciu medzi štyrmi očami, na hranie sa vonku s kamarátmi a na spoločné zážitky na výletoch, v prírode.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V hamburskom prístave to žije: o miesto na život sa tu delia potulné mačky spolu s čajkami, pelikánmi a inými živočíchmi. No treba sa mať na pozore! Malé mača sa môže ľahko stať korisťou pelikána. A presne tak sa začína aj Zorbovo dobrodružstvo. Len-len že vyviazne bez ujmy na zdraví z nenásytného zobáka operenca a za svoj život vďačí jednému chlapcovi. Od toho dňa si kocúr Zorba spokojne nažíva v byte a je oňho dobre postarané. Až natoľko, že sa z neho stal veľký mocný, dobre, povedzme to bez okolkov - tučný kocúr. Keď rodina odchádza na prázdniny, Zorba je pánom domu. A to ešte netuší, čo ho čaká.
Prístav však, žiaľ, prináša aj iné nástrahy: znečistenie vody v podobe ropných škvŕn na hladine. Jedného dňa si úbohá čajka namočí krídla v tejto čiernej lepiacej tekutine prinášajúcej smrť. S vypätím všetkých síl doletí na balkón, aby s očakávaním vlastného konca, zniesla z posledných síl vajíčko. Zorba jej sľúbi, že sa oň postará, že ho nezje a keď príde čas, naučí mláďatko lietať. Už prvé dve úlohy sú ťažké, no ako sa kocúr popasuje s tou najťažšou úlohou?
Príbeh o čajke a kocúrovi si získal vo svete mnoho priaznivcov, dokonca podľa neho natočili animovaný film. Na pozadí deja sa odohráva silný príbeh priateľstva, dôvery i viery v seba samého, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci – i keď medzi odlišnými bytosťami, ktoré navonok nemajú nič spoločné. No zachádza aj ďalej, pred oči nám kladie obraz bezohľadného správania sa voči prírode, voči všetkému živému okolo nás.
Príbeh sa každého dotkne a nebude ho vedieť dostať z hlavy, tak ako sa to stalo aj mne. Kniha o čajke a kocúrovi je jednou z najlepších kníh, aké sa mi v poslednom období dostali do rúk. Zážitok z knihy umocnili úžasné ilustrácie mladej litovskej ilustrátorky Liny D?dait? a rozsah i obsah textu dal zase vyniknúť výbornej prekladateľke, Kataríne Zubáckej.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Medveď je v lese nový, preto si hľadá príbytok. Má plné ruky práce, jaskyňu si najprv musí zútulniť. Upratuje, zametá, drhne, zhrabáva lístie a zabudne sa uložiť na zimný spánok. Nevadí, vždy túžil zažiť vianoce. Verí, že ich nebude oslavovať sám, pozve si aj hostí.
Zvieratká však medveďa nepoznajú a majú z neho strach. Hrozí, že medveď zostane počas sviatkov úplne sám…
Našťastie, každá rozprávka má dobrý koniec. Z jaskyne sa v závere ozýva šťastný smiech.
Pri čítaní knižky sa moja staršia dcéra rozcítila, a zároveň pociťovala spravodlivý hnev. Bola nahnevaná, že medveď nedostal od lesných zvieratiek šancu. Že si urobili o ňom obraz skôr, než ho spoznali.
Táto knižka nám dala možnosť uvedomiť si, že takéto situácie zažívame aj v bežnom živote. Je fajn, keď dieťa samé príde na to, že to nie je správne. Navyše si to máme šancu uvedomiť cez tento milý vianočný príbeh. Páčili sa nám aj bohaté ilustrácie prírody. Dieťa môže obzerať, všímať si detaily, zatiaľ čo rodič číta príbeh.
Určite odporúčame. Knižku som sa snažila odložiť mladšiemu synovi až pod stromček, nevyšlo. Takže si ju ideme prečítať. Aj vám želáme príjemné čítanie:-)
