Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knihy sú únik pred ničotou, ktorá obklopuje naše bytie.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Vek supernovy je Liouovým najosobitnejším dielom a zároveň zaujímavým myšlienkovým experimentom. Ako autor priznáva, prvotná idea knihy - obraz supernovy sa mu prisnil cestou vlakom, ktorú si držal v hlave a následne písal dlhé roky.
Na svet obývaný výhradne detskou populáciou sa nedá pozerať sentimentálne (autor tu nerieši citové rozpoloženie detí, ktoré náhle zostanú bez rodičov), no skôr pragmaticky. Preto je lepšie knihu chápať ako celok a keďže je to experiment, nepozastavovať sa nad tým, či by deti boli schopné napríklad pilotovať stíhačku F-5.
Ich konanie je pre nás dospelých čitateľov nevyspitateľné a riadi sa základnou detskou myšlienkou - nič nie je nemožné a všetko je veľká hra. Kombinacia týchto dvoch faktorov môže byť fatálna pre budúcnosť ludstva, no je to skutočne tak? A v čom sa skutočne líši detský svet od "nášho sveta dospelých?"
Ako píše autor v doslove knihy:
,,...celé ľudstvo je ako sirota, ktorá sa márne snaží nájsť dôverne známe ruky mami a otca, srdce má naplnené hrôzou a zmätkom, zároveň však v sebe necháva horieť plamene detinskosti a divokosti ľudskej povahy..."
Pri čítaní vzniká aj priestor na vlastné zamyslenie. Autor v nás prebúdza pocity typu: deti sú mierumilovné, tak ako by bolo možné aby v tomto "novom" svete prežilo násilie? A vyzdvihuje tým v nás našu dospelácku naivitu. Zároveň sa snaži poukázať na to, čo všetko je nevyhnutné na zmenu spôsobu myslenia ľudstva, pričom v nás necháva zakoreniť trpkú myšlienku na vývoj spoločnosti, ktorá je bezvýhradne spätá s premisou: úpadok predchádza pokroku.
Odporúčam nie len milovníkom sci-fi, ale aj všetkým, ktorých fascinuje nevyspitateľnosť budúcnosti a majú radi experimenty.

















