Moje TOP 2021 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje TOP 2021 Moje aktivity
Sarah Morgan sa mi ako autorka už osvedčila, jej príbehy a celkovo štýl písania mi úplne vyhovuje. Výnimkou nebola ani kniha Dom na pláži, v ktorej som si len potvrdila jej kvality.
Joanna práve raňajkovala, keď v televízii zazrela správu o nehode, pri ktorej zomrel je ex-manžel. Oveľa viac ako jeho smrť ju však šokoval pohľad na osobu, ktorá s ním sedela v aute. Keďže jej ex ju dlhé roky ich vzťahu verejne podvádzal, neprekvapilo ju, že v aute nebol sám, ale skôr to, s kým tam bol. Ashley, mladá osemnásťročná žena, ktorá ostala nečakane tehotná nemala v pláne dostať sa na oči verejnosti takýmto spôsobom, vlastne sa tam nechcela dostať vôbec. A keď to celé sleduje z iného miesta Mel, opäť ju prepadnú pochybnosti o tom, čo sa stalo v minulosti, keď sa jej najlepšia kamarátka rozhodla zo dňa na deň utiecť z jej rodného mesta a začať život s mužom, ktorého tragická smrť v prítomnosti mladej ženy teraz svieti vo všetkým médiách.
Príbeh nie je len o troch ženách, ktoré sa snažia prispôsobiť novým okolnostiam, ale je predovšetkým o silnom a hlbokom priateľstve, rodičovskej láske, ktorá vie byť tiež neistá. Je príbehom o silnej komunite a odpustení. nájdení sebahodnoty a uvedomení si, že každý si zaslúži byť milovaný.
A tiež aj o bulvárnom pekle, do ktorého sa viete dostať, aj keď o to vôbec nestojíte...
Za mňa veľmi dobrá kniha. Príjemná, nenásilná, s myšlienkami na zamyslenie, ktorá navyše nehrá príliš na city. Opisy a úvahy sú vyvážené s dialógmi, postavy dozrievajú, robia chyby, no aj ich naprávajú. Príbeh určite odporúčam.
Kniha je typickou anglickou detektívkou, ktorá sa v spojitosti s vekom našich postáv môže zdať miestami pomalá, až stagnujúca. V knihe na rozdiel od severských kriminálok však určite nenájdete násilného vraha a brutálne vraždy. Práve naopak, dej je zameraná skôr na samotné pátranie, intelektuálne smerovanie postáv a pokojnú atmosféru.
Prostredie domu seniorov sa k nej výborne hodí. Rozvážnosť, ale zároveň aj typickú dôchodcovskú dravosť cítite z každej strany. Miestami máte pocit, že sledujete akčné dôchodkyne z Babovřeskov, inokedy si prídete ako na zábavných seniorských oslavách, ale stále nad tým všetkým vládne atmosféra slečny Marplovej, ktorá si všíma každý detail. Výborná kombinácia humoru, nadhľadu, energie a intelektu.
Luxusné sídlo domova dôchodcov sa stane miestom činu. Príležitosť angažovať sa tak dostane štvorica dôchodcov, ktorí sa dovtedy stretávali na tajnom Štvrtkovom klube detektívov, kde sa snažili objasniť odložené, nevyriešené staré prípady. A zrazu sa im stane vraždy pod nosom a rovno majú dve obete. Skvelá príležitosť pre našu štvoricu začať pátrať.
V príbehu bolo okrem hlavnej štvorice postáv viac, čo sa mi pri počúvaní plietlo a tiež autorove opisy a odbočky ma niekedy vytrhli z priameho deja. Pri knihe, v ktorej nejde primárne o akčný dej, ale naopak o prepletenú zápletku je preto dôležité sústrediť sa., pretože aj napriek jednoduchosti "úkonu" vraždy, jej rozuzlenie je prepojené cez viacero postáv a ich históriu. Kapitoly sú inak krátke, čiže dej ubieha rýchlo, čo trošku urýchľuje tempo deja.
Čo musím spomenúť je aj typický anglický humor, ktorý však nemusí každému sadnúť. Celkovo som to mala s knihou ako na hojdačke, silnejšie časti striedali slabšie, niekde som príbeh počúvala úplne zaujato, inokedy som mierne upúšťala z pozornosti. Nič to však nemení na fakte, že označenie "cozy crime", čo v preklade môžeme označiť ako "útulná krimi" sa k príbehu úplne hodí.
Počet alergikov každým rokom rastie, to je fakt, ktorý sa, žiaľ, nedá prehliadnuť. Naši predkovia kedysi nepoznali, čo je to mať potravinovú alergiu, či intoleranciu v takej miere, v akej s tým bojuje naša generácia dnes. No rovnako dôležité, ako vedomie na čo sme alergickí je aj našu alergiu pochopiť.
Kniha Alergie je výborným sprievodcom svetom alergií, za ktorým stojí uznávaná alergiologička Dr. Sophie Farooque. Aj napriek tomu, že kniha patrí k odbornej-náučnej literatúre, zhlta som ju na posedenie za dva dni. Informácie v knihu sú komplexné, no opisované takým pútavým spôsobom, že máte pocit, akoby ste sedeli na vyšetrení a dozvedeli sa nové skutočnosti o vašom zdravotnom stave.
Spolu s autorkou si postupne prejdete základnými faktami o alergii, rozdielom medzi sennou nádchou a alergiou, či astmou, potravinovými intoleranciami a potravinovými alergiami, čo je veľký rozdiel. Zodpovie dokonca aj najčastejšie kladené otázky ohľadom vakcín nie len ku Covidu, ale všeobecne. Prečítate si o alergii na lieky, ale aj o anafylaktickom šoku. Zaujímavosťou je, že autorka vyvracia mnohé zaužívané pravdy, ktoré sú súčasťou našich životov, napríklad aj o "zahlieňovaní mliekom". Toto celé je spracované v prehľadnej textovej grafike a kde-tu dokonca objavíte aj ilustráciu-napríklad peľový kalendár, či priebeh alergie na arašidy a mnohé iné.
Mne v knihe chýbalo spracovanie mojej formy alergie, ale tá je tak špecifická, že si na jej spracovanie pravdepodobne budem musieť počkať. Napriek tomu som sa dozvedela enormne veľa informácii a túto publikáciu by som povinne preplácala každému pacientovi, ktorý práve opustil imunologickú ambulanciu - vo veľa veciach ho upokojí, ale aj mu zodpovie na viaceré otázky. Dokonca aj v prípade, ale alergiou netrpí, ale má na ňu len podozrenie.
Wow, priznám sa, keď som začínala čítať knihu, vôbec som si nemyslela, že sa do nej nakoniec tak ponorím a dostane sa mi tak do hlavy.
Výborná téma templárov, akcia a tajomno hneď od začiatku knihy a tiež veľmi veľa historických súvislostí spojených do brutálnych vrážd, pri ktorých autor rozhodne s obeťami nejedná v rukavičkách, vás určite nenechajú chladných. Aj napriek tomu, že 80% prepojení a zápletiek sa mi podarilo uhádnuť a domyslieť si správne, kniha ma vôbec nenudila. Za to však, myslím, môže môj všeobecný prehľad o templároch, veľa načítanej krimi literatúry a schopnosť čítať medzi riadkami, ktoré nám autor jemne v náznakoch ponúkal. Hneď ako sa mi podarilo sa do príbehu začítať som neustále nad ním premýšľala a musela som čítať stále ďalej. Oceňujem aj výborné podchytenie prostredia zo strany autora, neviem, či v Amerike strávil nejaký čas, ale ulice, priestory a aj spôsob života, či vzdelanie v krajine boli zachytený vynikajúco. Čo sa teda týka tejto stránky, kniha je zvládnutá na jednotku.
Musím však napísať aj druhú stránku, za ktorú som sa nakoniec rozhodla strhnúť jednu hviezdičku, a to sú predovšetkým častejšie chyby, používanie miestami nespisovných slov, niekedy ich komolenie, či nesprávne delenie slov na konci riadkov. A síce na samotnom výbornom deji to neuberalo, miestami ma to rušilo. Tiež si treba zvyknúť na autorov nezvyčajný, miestami až poetický štýl, ktorý ma začiatkom knihy trošku brzdil. Keď som si však na neho zvykla, musím uznať, že v príbehu som našla aj veľmi veľa trefných viet poukazujúcich nie len na spoločnosť ako takú, ale aj na ľudské charaktery.
Kniha je pre mňa rozhodne prekvapením roka.
Príbeh kladie dôraz nie len na environmentálne témy, ale predovšetkým deti učí, že nie je hanba a slabosť požiadať v núdzi priateľov o pomoc. Človek sa môže cítiť slabý, môže mať strach a pochybovať o svojich schopnostiach, ale správny priateľ sa mu nikdy neotočí chrbtom. Knižka sa nesnaží z detí vychovať superhrdinov, ktorí všetko zvládnu, ale naopak mu skrz krásny príbeh a ilustrácie ukazuje, že cítiť podobné emócie je v poriadku a dá sa nad nimi vyhrať. Len sa treba o nej podeliť so správnymi ľuďmi.
Krásne ilustrovaný príbeh s posolstvom, ktoré deti učí, že mať pravých priateľov je tým najjasnejším svetlom v našom živote a sny sa vďaka nim môžu plniť aj vtedy, keď sú zdanlivo nemožné. Tiež má tento krátky príbeh krásnu myšlienku o dobrote, ktorá sa nám vždy vráti rovnakým dielom, akým ju vyšleme do sveta. A krásna básnička ľahká na zapamätanie je len príjemným bonusom pre deti.
Začiatok mojej recenzie začnem pozitívami, pre ktoré sa naozaj po knihe oplatí siahnuť. Osobne milujem cez knihy precestovať svet a táto kniha vám určite jeden cestovateľský tip odovzdá - opisy mestečka Positano, Amalfi, ostrova Capri a čiastočne aj Neapola sú výborné. Spolu s hrdinkou sa prechádzate po nekonečných schodoch, brázdite uličkami, vychutnávate si pohľady na mesto. Opisy boli natoľko skutočné, že ma prinútili otvoriť prehliadač a aspoň cez obrázky sa presvedčiť o kráse týchto miest.
Čo sa však týka samotného príbehu, musím povedať, že som ho vnímala nedotiahnutý. Hlavná hrdinka Katy prišla o milovanú matku, jej stratu nesie veľmi ťažko, až tak, že jej vlastný život jej bez nej príde neúplný. Rozhodne sa odísť na miesto, o ktorom jej matka stále snívala, a na ktoré mali cestovať spolu, ale osud to už zariadil inak. No aké je jej prekvapenie, keď svoju matku stretáva presne na tomto mieste v jej mladšej verzii a je jej tak dopriaty čas s ňou navyše. Lenže...
...lenže mne celá táto situácia prišla miestami absurdná, nelogická a chýbali mi niektoré vysvetlenia. Navyše tomu nepomáhal ani fakt, že som k hlavnej hrdinke cítila nesmiernu antipatiu. Milujem svoju mamu nadovšetko, ale dokážem bez nej ísť si nakúpiť oblečenie, navariť si, dokonca sa aj rozhodnúť, či stena bude modrá alebo zelená. Z Katy som mala pocit, že je na matke až chorobne závislá a bez nej nedokáže spraviť nič - teda iba sa vydala, čo však tiež začala v priebehu deja spochybňovať.
Našťastie na konci autorka dopriala hlavnej postave vytriezvenie a vzchopila sa. Aj vďaka nej sme si mohli uvedomiť, že niektorých ľudí musíme dokázať pustiť, aj za cenu nesmiernej bolesti. Že čas na svete je nám daný, a nevieme ho predĺžiť, aj keď pri niektorých ľuďoch by sme veľmi chceli. A v neposlednom rade to, že vzťahy s ľuďmi, ktorí sú stále okolo nás a ľúbia nás nesmieme zanedbávať na úkor žiaľu za mŕtvymi.
