Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ľutujem, že som sa dala zlákať dobrými recenziami k tomuto dielu. Je to zmes bizáru, absentujúcej logiky a nezaujímavých postáv a udalostí.
Plusy:
-Kniha nebola obzvlášť dlhá.
Mínusy:
-Richard. Tak hysterického muža človek často nenájde. Absolútne neužitočná a zbytočná hlavná postava.
-Všetky postavy boli opísané povrchne. Za celý dej knihy sa nikam neposunuli (teraz nehovorím o posúvaní za z lokácie A do lokácie B, následne do lokácie C atď) Žiaden psychologický vývoj. Niekto by mi mohol odporovať s Huntress. Lenže to, že autor si zmysel, že ich zradila a o pár minút nato (opakujem, že som to počúvala, nie čítala) so slzami na krajíčku hovorí, že urobila chybu nie je vývoj, ale autorova márna snaha vyvolať aspoň nejakú emóciu.
-samotná huntress. Raz mala dokázať skutkom svoje slová tom, čo všetko zabila. Zlyhala na plnej čiare a bez váhania. A kto sa postavil na jej miesto takzvaného bojovníka? Richard. Len tak. Bez zásluh. Len preto, že papier znesie veľa.
-Hlavní záporáci sa opisujú ako nadľudsky silní a rýchli, no ako dopadli? To vážne? Ešte pár minút pred ich neslávnym koncom autor opisuje, že v jednom okamihu bol jeden z nich na jednom mieste a v druhom už nie. Prečo to nemohli spraviť znova?
-Motív anjela bol vyslovene hlúpy. Ide sa pomstiť celému nebu a nekonečným zástupom anjelov sám? Aj keby existoval len spomínaný Gabriel (čo sa nikde nehovorí), ako by ho porazil, ak sú rovnako schopný?
-Honba za špeciálnym kľúčom bola absolútne zbytočná. Veď Door vie otvárať dvere len tak, lebo chce. A obyčajnou napodobeninou dokázala otvoriť vchod do x-tej dimenzie. Fakt? To je vyústenie celého príbehu?
-Toto má ďaleko od hocijakého fantasy. Dobrý dej sa potrebuje budovať, potrebuje pravidlá a zákonitosti. Nie, to že to tu nie je neprispieva k “jedinečnému duchu” tejto veci. Ani to už nemôžem volať knihou k úcte k dobrým dielam.
-V poslednom okamihu anjel vyhŕkne, že jej sestra je nažive. Anjel niečo také spomínal už skôr. Reakcia Door? Nič. Nezáujem. Aj keby anjel klamal, toto je reakcia na informáciu, že jej sestra žije? Žiadna snaha nájsť ju? Aspoň slovíčkom? Ja neviem, možno bola adoptovaná. I keď neskôr sa o nej Door zmienila, neprinieslo to žiadnu emóciu.
-Markíz a to čo tam stváral bolo úplne navyše. Nechal sa zabiť a oživiť (a určite by to mohol urobiť aj druhý raz. Veď prečo nie? ) úplne zbytočne. Nedokázal varovať Door, nechal ju, nech si vkráča priamo do pasce. Jeho obeť (príliš dramatické slovo) bola teda taká, že ak by nebola, nič by to nezmenilo.
-Autor by nemal čítať audioknihy. Jeho jediná práca s hlasom spočívala v tom, že raz hovoril pomalšie, raz hrubšie. Ak by nebolo pomaly za/pred každou vetou povedané, kto to povedal (čo tiež nie je veľmi profesionálne) stratila by som sa v tom.
-Koniec bol gýčovitý, bez nápadu. Tak, ako Richard začínal ako úplný zúfalec, tak aj skončil.
Podľa môjho názoru najlepšia kniha série. Autor upustil od nadprirodzena a viac sa sústredil na to, čo definuje človeka– ľudské chyby, beznádej a nádej zároveň, hlúposť, oddanosť i na to, čo spája/rozdeľuje spoločnosť ako takú. Ukazuje, ako fungujú tzv. sociálne bubliny, že pravda je čisto subjektívna záležitosť, ktorá sa dá krútiť podľa ľubovôle a chute a názorov tých, ktorým je podávaná
Páčil sa mi i otvorený záver, ktorý umožňuje čitateľovi ukončiť príbeh hlavných hrdinov podľa jeho subjektívnych názorov na nich.
Nuž a na koniec spomeniem aj Annu, ktorá vo svojej, možno na prvý pohľad, nenápadnej osobe zobrazuje silnú ženskú postavu, nezlomenú a nezlomnú, vernú až do konca, bez ktorej by Artyom podľa môjho názoru veľa nedosiahol, i napriek tomu, že robil všetko preto, aby ju od seba odohnal.
Táto kniha sa mi páčila o dosť menej ako prvá.
Dlho som si musela zvykať na nové postavy, ktoré ma nedokázali zaujať po celý čas. Prvá ženská postava trilógie mala za sebou zaujímavú minulosť, vstúpila do deja v dobrú chvíľu, vyvíjalo sa tam zaujímavé puto medzi hlavnými hrdinami, ale po vypočutí audioknihy mi ostala iba trpká pachuť a otázka, prečo hlúpla každou stranou, svojimi pocitmi a konaním.
V jednej momente do deja vstúpila ďalšia nová postava, ktorej zmysel mi ušiel, a všetko, čo autor dovtedy medzi postavami budoval, rozbila.
Vadila mi nepochopiteľná zmena mena Melnik na Miller.
Filozofovanie mi vôbec neprekážalo, práve naopak – Homerove myšlienky v sebe niesli hĺbku a silný odkaz. Znova som v tom cítila rozdiel medzi východným a západným pohľadom na svet a život.
Základný dej knihy nebol vôbec zlý, práve naopak. Mám však pocit, že autor tentoraz nevenoval toľko zaslúženej pozornosti postavám ako v Metre 3033.
Knihasa ku mne dostala v audio formáte v anglickom jazyku, na ktorej by som jednoznačne vyzdvihla skvelú prácu Ruperta Degasa – ak budete mať možnosť vypočuť si, jednoznačne tak urobte.
Dej sa mi však hodnotí ťažšie. Na jednej strane bolo úžasne realistické a desivé zároveň, že sa ľudia aj v zložitej situácii, v akej obyvatelia metra jednoznačne boli, dokázali deliť na frakcie na základe ideológie a nedokázali sa preniesť cez politiku, ktorá ich rozdeľovala. Filozofické pohľady jednotlivých postáv na ich bezprostredné okolie a zároveň udalosti boli tiež veľmi zaujímavé. Ruské názvy staníc, mená, dokonca niektoré slovíčka, ktoré v anglickej verzii zazneli a veľmi sa podobali slovenčine, pridávali knihe skvelú atmosféru. Dokonca aj mená staníc, ktoré sa mi veľmi dlho plietli a miatli ma, len prispievali k opisu veľkosti moskovského metra. Na strane druhej bol dej...no, nezaujal ma a vtiahol ma až po časti, keď hlavný hrdina opustil „bezpečie“ podzemia. V popredí bol síce Artyom, ale prekážalo mi, že sa vo všetkom ocitol akoby náhodou a bol viac pasívnym pozorovateľom (hoci bol dej naviazaný na jeho cestovanie), ako aktívnym prvkom.
Knihu by som však odporučila aj kvôli tomu, že ju napísal ruský autor. Minimálne pre mňa to bol prvý z tohto prostredia a postrehla som pár veci, o ktorých si myslím, že by ich spisovateľ zo "západných" krajín napísal inak.
Celkovo to bolo zaujímavé, ale označila by som ju viac ako filozofické beletristické dielo, než sci fi.
Neviem, ako knihu hodnotia tí, ktorí nepoznajú Warhammer 40k a čítajú ju "iba" ako sci-fi príbeh, ale pre mňa, veľkého fanúšika, to bola zatiaľ asi najlepšia kniha z tohto sveta.
Vytkla by som finálny stret s hlavným záporákom, ktorý autor sľuboval už od prvých strán, pretože mi chýbalo vyvrcholenie, ktoré by prevýšilo to, čo sa tam dialo dovtedy, ale i napriek tomu to bola dobre sa čítajúca kniha s plynulým dejom - určite ma navnadila na pokračovanie.
