Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Ako dieťa som mal blízko ku knihám. Potom dlho, dlho nič, aby ma moje deti ku nim opäť priviedli. A som im za to nesmierne vďačný.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Najkratšia kniha, ktorá dokáže zasiahnuť najhlbšie, najintímnejšie.
Najkratšia kniha, ktorá dokáže nabúrať komfort nášho života.
Najkratšia kniha, ktorá dokáže presvedčiť čitateľa, že sa nemáme vôbec zle.
Najkratšia kniha, ktorá dokáže rodiča povzbudiť, aby vstal a pobozkal svoje deti...len preto, že ich stále má.
Najkratšia kniha, ktorá dokáže zmeniť pohlaď na utečencov.
Kniha, ktorú keď si prečítate a odložíte, tak ju vytiahnete o nejaký čas neskôr. A potom opäť. A opäť.
Málo slov je v nej, ale viac ani nebolo treba.
A tie nádherné ilustrácie.
Ostrov Itongo na mňa pôsobil ako reštaurácia, kde vám chce kuchár navariť aj rezeň, aj špageti, aj ratatouille. Nič z toho nie je zlé, ale nič nie je ani dotiahnuté do dokonalosti. Začiatok a prvá tretina bola pre mňa fantastická. Mrazivé, pomalé rozprávanie, z ktorého vám nebude všetko jedno. Keby tu kniha skončila, dal by som jej 5 z 5. Potom sa knižka začala uberať iným smerom. Postupne ubúdalo hororu a pozornosť prebral na seba hlavný hrdina a jeho boj s osudom. Už táto časť stratila z pôvodnej kvality, ale stále to bolo fajn. Pre mňa najslabšia časť bola záverečná tretina, kde sa z čistokrvného hororu stal dobrodružný román na štýl "Stratený svet", kde nechýbal ani dojemný príbeh lásky, napätie, akcia či nádherné a detailné opisy kultúry a prostredia ostrova a jeho obyvateľov kdesi v zabudnutej časti Oceánie. Nebolo to koniec koncov zlé, to vôbec nie, ale autor omnoho lepšie zvládol tú mrazivú časť.
Určite sa, ale oplatí si Ostrov Itongo prečítať, myslím, že vás nesklame.
Pre mňa je to najlepšia kniha od Davida Walliamsa. Prekonala aj Obludu z ľadu.
Spočiatku sa kniha javí, ako len dobrodružstvo malého chlapca, ktorý naháňa zlú zubárku, ale táto kniha nie je o diabolskej zubárke. Je o láske, ale zakrýva to. Vďaka tomu odkaz lásky zasiahne nepripraveného čitateľa ešte intenzívnejšie, akoby čakal. Túto knihu veľmi odporúčam čítať tak, že ju číta rodič(ia) dieťaťu.
Nájdete tu aj krásne naznačený vplyv technológií na deti (a dospelých).
Táto kniha klame telom. Je to neuveriteľne dobre namiešaný koktail dobrodružstva, napätia, humoru a nad tým všetkým vyčnieva odkaz otcovskej lásky a puta medzi otcom a synom. Ak som pri Oblude plakal, tak tu som niektoré pasáže nedokázal dočítať a napokon sme si poplakali ja, manželka i 5 ročný syn.
Nielen táto kniha od Davida Walliamsa, ale aj všetky jeho ostatné (napr. Krysburger, Diabolská zubárka) sú úžasné knihy pre deti vo veku od 5 rokov. Počúvať ju dokážu aj trojroční, ale plný potenciál knihy začína okolo piatich rokov. Ak rozmýšľate akými knihami u detí začať, tak David Walliams je správna voľba (nie jediná). Jeho štýl sa ponáša na Roalda Dahla, (ktorého detskú literatúru taktiež veľmi odporúčam).
Konkrétne ku knihe Obluda z ľadu.
Je iná ako ostatné knihy. Krysburger či Diabolská zubárka mali v princípe rovnakú schému, Obluda z ľadu sa jej vymyká.
Netreba sa báť väčšieho počtu strán. Dej odsýpa veľmi pekne a my sme pri večernom čítaní zhltli bez problémov aj 50 strán. A to som musel synov (aj seba) krotiť, že aj zajtra je deň.
Je to kniha plná dobrodružstva a napätia, ale nie je to jej podstatou. Je to len pútavé "křoví", ktoré vytvára priestor tomu hlavnému odkazu, ktorý Obluda z ľadu pre deti má. Knihu nesmierne odporúčam pre jej odkaz a povzbudenie k láske (aj k prírode) a k odvahe nasledovať svoj cieľ.
A verte mi, že povzbudené nebudú len deti. Neprezradím z deja nič, keď poviem, že na jeho konci si poplakal nielen môj syn.
