Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Čo môžem povedať? Som priemerné dievča, ktoré miluje čítanie, je to môj únik z každodennej reality, milujem písanie a najradšej fantazírujem o vymyslených svetoch. Mám niekoľko svojich favoritov, ale aj knihy, ktoré nedokážem dočítať ani po roku...
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha sa mi síce miestami čítala ťažšie a horko-ťažko som sa k nej vracala, dej bol úžasný a pre mňa veľmi prínosný. Niekde za polovicou som už však nevedela knihu odložiť, kým som ju nedočítala do konca.
Tak ako aj Dezilúzia, sa rozhodne Zhoríme stáva mojou srdcovkou a knihu by som bez premýšľania odporúčila každému, kto nevie, čo čítať ďalšie.
Úprimne povedané, najskôr som si myslela, že som podcenila obsah a nepremyslene kúpila knihu. Prvé kapitoly ma nezaujali, prišlo mi, že autorka nedotiahla všetky detaily, nemala premyslený priebeh deja a bola som zmätená z Michaeli. A tak som si pozrela recenzie knihy a keďže boli všetky kladné, povedala som si, že jej dám ešte šancu. A neľutovala som! Prišiel nový doktor a dej sa zrýchlil. Aj keď musím povedať, že mi chýbalo viac scén s doktorom, viac ho spoznať.
Hlavou mi šli otázky: Naozaj si Michaela nič nepamätá? Ako môže? A prečo sa nedokáže otvoriť a povedať čo cíti? Čo sa deje? Tieto otázky a neuveriteľne rýchlo idúci dej ma nútil pokračovať, strmhlav sa rútiť ku koncu. A to som nebola ani v polovici!
No za polovicou mi na knihe opäť niečo nesedelo. Niečo mi chýbalo. Mala som pocit, že všetko ide akosi opäť moc z rýchlika, v deji mi chýbali väčšie opisy, viac emócií a precítenie hĺbky. Michaela mi prišla trocha z cesty, často akoby si protirečila a veľa vecí si uvedomila neskoro. Chýbali mi aj postavy, ktoré sa v deji objavili 2-3x a viac som o nich nepočula, aj keď mi prišli dosť podstatné.
Kniha bola super, to nemôžem poprieť, zhltla som ju na jedno posedenie, no niečo mi chýbalo, akoby kniha bola napisaná na jeden šup.
