Môj wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Môj wishlist Moje aktivity
Život dvoch kamarátok je od začiatku až po koniec veľmi pestrý. Kapitoly sa striedajú z pohľadu Rachel ktorej sa zo sekundy na sekundu zmení život a z pohľadu Suzie, ktorá je na mizine kvôli snúbencovi a hrozí, že stratí aj strechu pod hlavou. No čo ak je všetko úplne inak, ako sa jej zdá?
Autorkiná prvotina, na ktorej je to aj tak trošku cítiť. Suzieiné kapitoly ma na začiatku bavili menej, pretože sa v nich objavovali strašne dlhé opisy, ktoré ma absolútne nezaujímali a kľudne by som ich z knihy vyhodila. Lenže potom všetko začalo dávať zmysel, pomaly som si pospájala jedno s druhým a žiadne opisy mi neprišli zbytočné.
Aj keď sa dej dal veľmi ľahko odhadnúť, objavilo sa niekoľko prekvapujúcich zvratov. Pozorní čitateľ ale odhalí aj tie. Nie je to veľdielo, nie je to nič z čoho by vás rozbolela hlava, nevedeli spať a rozmýšľali nad tým, ako sa to celé skončí, lebo niekde v podvedomí viete, ako sa to skončí. Ale mne sa to páčilo. Brala som to skôr ako príjemnú oddychovku so štipkou akcie.
Dvom hlavným postavám som vôbec nezávidela. Lepší vzťah som si vytvorila ku Rachel, ktorej mi bolo neskutočne ľúto. Bola na pokraji zrútenia a čakala som kedy vybuchne ako sopka a čo spraví. Narozdiel od Suzie, ktorá to všetko brala podľa mňa s chladnejšou hlavou, aj keď jej išlo o strechu pod hlavou...
Kniha ma veľmi milo prekvapila, keďže som od obálky čakala niečo úplne iné. Samozrejme, že je obálka prekrásna, lenže srší z nej šťastie, dobrodružstvo a nekonečná láska. Vnútro je však úplne iné.
Je temné, plné tajomstiev, hnevu, nenávisti.
A toto som ja práve potrebovala.
Hlavná postavam Zender sa do tábora pre problémových mladistvých dostáva nečakane, na príkaz otca. Stretáva množstvo rovesníkov s rozličnými psychickými problémami, no sama si nechce priznať, že nejaké problémy má.
Do knižky som sa pustila ako so fajn oddychovky, no dostala som od nej viac. Vzhľadom na ťažkú tému sebapoškodzovania, samovraždy atď. by sa nemala brať ako oddychovka, ale aj tak sa to čítalo ľahko. Nedokázala som si ale vytvoriť vzťah so žiadnymi postavami. Myslela som, že nakoniec to bude Zender, ktorá má so sebou stiahne až ku dnu, ale nestalo sa tak. Knižku a celkový príbeh som si ale zamilovala od začiatku. Boli tu pasáže, pri ktorých som sa veľa nasmiala, ale aj poplakala.
Kniha je hlavne o poznaní samého seba, o tom, aká je dôležitá v živote tímová práca či dôvera, o odvahe, vytrvalosti, ale hlavne o nádeji. Pretože táto kniha je o realite, nie o rozprávkách, kde žili šťastne až kým nepomreli...Nie. Autorka si nedala servítku pred ústa, ani klapky na oči a hovorí o vážnych témach, o problémoch dnešných (nielen) tínedžerov. A podľa mňa by si túto knižku malo prečítať čo najviac ľudí, aby sa naučili nebáť sa hovoriť o svojich problémoch, pretože vždy je cesta von.
Nesúď knihu podľa obalu. Ale tu sato proste nedalo. Hneď na prvý pohľad vás upúta prenádherná obalka a až potom príbeh. Milujem líšky a ten kontrast s našou ryšavou postavou na obálke prezrádza asi všetko. Keď dočítaš pochopíš.
Musím sa priznať. Trošku som sa bála, čo ma vo vnútri tejto krásky čaká, keďže je to nový autor. Autor, ktorý píše román? Na Slovensku? No proste. Bála som sa.
Ale hneď prvá strana ma presvedčila, že strach bol zbytočný. Autorov štýl písania mi sadol do bodky. Niekedy mám problém začítať sa do kníh, ktoré sú v tretej osobe, ale tu to pasovalo. Inak by som si ani knihu nemohla predstaviť. Luki sa s príbehom pohral, všetko do seba nakoniec pekne zapadlo a dalo nám zmysel.
Na začiatku príbehu stretávame Michala, ktorý nie je vykreslená ako najsilnejšia postava. Bol strašne naivný, mala som ho chuť prefackať už len kvôli tomu, že nevidel, s kým to žije. Ale trebalo mu to. Bolo to treba, že by sa na koniec....lenže na druhej strane bol veľký sympaťák. Páčilo sa mi jeho prístup ku zamestnancom, kamarátom, k Vanese.
Natália mi liezla na NER-VY. Človeče, takú toxickú osobu som ja ešte (chvála Bohu) nestretla. To čo robila. To bolo.. ách...škoda slov. Nakoniec, nenadarmo sa hovorí, že karma je zdarma.
Ale, akože chválim, vážne chválim vykreslenie postáv, všetci mali niečo "doseba" každá jedna postava mala svoju úlohu, nikto sa tu neobjavil len tak, zbytočne.
Je to SlowBorn román, možno by to niekomu vadilo, ale mne absolútne. Bavil ma humor, bavili ma prirovnania. Asi som ešte nečítala knižku s toľkými prirovnaniami a že by boli tak prepracované do deja, že to aj sedelo. Perfektné.
Najviac ma kniha asi začala baviť keď sa objavila Ester. Doniesla do deja...život. oživila nie len Michala, ale celkovo kniha dostala impulz a ako keby sa obrátila o 180° a nie len kniha, ale aj Michal. Chválim tú jeho premenu, ktorou si musel prejsť. Ester mala veľa tajomstiev, presne ako Vanesa, a ja som fakt zvedavá, či sa ich dozvieme. Lebo keď si prečítate koniec, úplný koniec, pochopíte, že možno... a ja veľmi dúfam, že áno, lebo chcem... zakončenie. Alebo teda pár strán pred koncom ani nejdem spomínať, myslela som, že zinfarktujem. Okej, celkovo dej bol podľa mňa predvídateľný, zápletka nebola taká dychberúca, prekvapujúca "dajtemipäťminútnapredýchanie" ale skôr by som povedala, že je to čítanie na takéto jesenné počasie. Fajnová oddychovka pri teplom čaji, káve, zababušená do deky, kým ti na parapete hrajú melódiu kvapky dažďa.
Kniha sa na začiatku čítala veľmi dobre, rýchlo. Zaujalo ma to. Ale potom sa to akosi otočilo o 180° a ja som sa začala nudiť. Strašne sa to vlieklo, nebavilo ma to.
Alex mi prišiel strašne premotivovaný hneď od začiatku. Jeho správanie mi pripadalo ako 15 ročného pubertiaka a nie dospelého muža, ktorý má vlastnú reštauráciu, biznis. Nebol mi ani z ďaleka sympatický. Na jeho postave by som asi ešte fakt popracovala. Miestami mi ale prišiel zlatý. Občas som mala pocit, ako keby trpel nejakou schizofréniou, či bipolárnou poruchou, ako keby sa mu nálada a celý jeho postoj menil z minúty na minútu
Sandre som veľmi nerozumela. O.K., že sa chcela zmeniť, ale nedokázala mu povedať nie a súhlasila so všetkým čo si Alex zaumienil.
Čo sa týka deja, tiež mi to prišlo také monotónne. Nič podstatné sa celú knihu nestalo, iba chodili na rande a užívali si jeden druhého. Až na koniec prišiel zvrat, ktorý bol pre mňa dosť rýchlo zbúchaný a celé mi to pripomenulo scénku z jedného iného príbehu
Čo sa mi veľmi páčilo boli ale opisy prostredia. Dostala som chuť navštíviť Liptov a spoznať všetky jeho kúty, kde sa postavy vyskytovali.
Celkovo z knihy mám zmiešané pocity, pretože aj sa mi to páčilo, aj nie. Neurazí, ale ani nenadchne. Rereading by som si určite nedala, ale druhú časť si rada prečítam, ak vyjde. Koniec bol pre mňa ukončený, tak som veľmi zvedavá, čo v sebe ukrýva pokračovanie príbehu.
Na tento príbeh v knižnej forme som sa tešila a modlila sa, aby bola, už keď som ho prečítala na Wattpade. Už vtedy som si príbeh zničenej April a Daniela zamilovala.
Teraz som si dala rereading v knižnej podobe a prišla som na to, že tento príbeh by som dokázala čítať zas a znova, dookola aj tisíckrát, nikdy by som sa nenudila.
Tinke sa podarilo vytvoriť 2 silné postavy, ktorých dohnali tiene z minulosti. Zas a znova sa musia popasovať zo svojím strachom.
Psychologickú stránku knihy autorka zvládla perfektne, zožrala som jej všetko, aj s navyjakom. Je to vidieť hlavne na postave April. Vôbec by som nepovedala, že táto knižka je jej debut. Píše krásnym štýlom, čitateľa vtiahne do príbehu hneď od prvej strany.
Musím tu ale vyzdvihnúť aj vedľajšie postavy, pretože všetci v príbehu mali dôležitú úlohu a nikto tu nebol len tak do počtu. Ritu som zbožňovala. V takých ťažkých situáciách je dobré mať takú priateľku akou je Rita pre April a tak isto jej manžel. Akceptoval April takú aká je, aj keď sa jej nie raz vysmieval, za jej zvyky vytvorené traumou. Vtedy som mala chuť mu vylepiť jednu
Cole bol kapitola sama o sebe. Policajt, ktorý si obľúbi svoj "prípad" až na toľko, že ju pozýva ku nim a stráži ju aj po šiestich rokoch.
S hlavnou zápletkou sa autorka popasovala na jednotku. Aj keď sa dalo odhadnúť, ako sa celá kniha bude vyvíjať, aj po druhom čítaní príbehu som bola na pochybách a myslela som si, že nič nie je tak, ako sa veci zdajú.
Fakt klobúk dole pred príbehom, pred Tebou Tinka teším sa na tvoje ďalšie príbehy
A nezabúdajte, že Tiene minulosti číhajú na každého z nás, a je iba a iba na nás, ako sa s nimi dokážeme popasovať.
