Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Túto knihu som zachytil hneď ako novinku na odporúčanie jedného kamaráta, tiež knihomoľa. Ale skôr ako titul ma zaujal autor, ktorý je mojím obľúbeným. A tak som si povedal prečo nie. Úžasne úprimné rozprávanie, takmer som mal pocit, že sa spolu rozprávame o pádoch, vstávaní, živote, viere, strachu, ... Akoby spoveď, ale tá ich aj mňa učila lepšej a úprimnejšej sebareflexii. Je to príbeh kňaza, Viktora, Františka, príbehy, ktoré sa v istom bode stretli. Tak dramatický príbeh obrátenia otriasol aj mojou istotou. Odporúčam každému, kto sa chce priblížiť, lepšie pochopiť, skrátiť vzdialenosti.
Knihu som dostal do rúk trochu dávnejšie, ale keď som sa predvčerom do nej pustil, tak dnes už o nej píšem. Bolo to také zvláštne cestovateľské čítanie, kombinované cestovaním na online mapách, klikaním na mnohé odkazy rozširujúce, či už osoby spomínané, alebo udalosti, ktoré túto oblasť poznačili. Bolo to bolľavé čítanie, no pre mňa stále čítanie z pohodlia vlastnej izby. Koľko nenávisti, koľko zničených životov, mladých, ktorí zahynuli priskoro a nestihli realizovať sny, ktoré mali. A keďže sa mladým venujem, tak mi kniha pomohla potvrdiť hodnotu porozumenia, boja proti nenávistným prejavom, vnášať chuť žiť naplno a vážiť si možnosti, ktoré tu u nás na Slovensku máme, hoci chuť vyšomrávať je nám taká blízka, slovenská vlastnosť. Nie je v mojich silách zmeniť situáciu tam, ale čo môžem, to je žiť tu poctivým štýlom, inšpiratívnym i pre mladých.
Zvlášty pocit, čítať o čítaní. Túto knihu som zobral do rúk lebo akosi vhodne dopl’ňala sériu čítaných kníh o minimalizme, digitálnom minimalizme a celú moju záľubu v čítaní a túžbu inšpirovať mladých k serióznemu čítaniu kníh. Rád čítam z papiera, ale mobil, počítať, je už dennou súčasťou života, čítanie prešlo i do online sveta, čítačku mám tiež, a každý z vás si môže sám pre seba urobiť prieskum ako rôzne médiá, z ktorých čítame ovplyvňujú našu koncentráciu, hĺbku čítania. A čo je najkrajšie na tej knihe, je že zvyšuje apetít na čítanie.
Toto je jedna z kníh, ktoré som v polovici normálne prestal čítať a odložil ju do knižnice. Píšem to hneď úvodom, pretože slovník, a opisované situácie môžu pohoršiť. No keď som sa k nej nedávno vrátil nemohol som od nej odtrhnúť oči, čítal som a cítil, ako táto kniha reže do živého, odkrýva svet, na ktorý nie som zvyknutý, a predsa reaálny. Svet biedy, ktorý sa stáva turistickou atrakciou. Polemika o morálnosti tohto turizmu za chudobou
(poorism) ma neustále vracala do nášho západného sveta, kde máme vlastne všetko. No keď sa lepšie pozrieme okolo seba, je aj tu našou susedkou chudoba.
Útla knižka, silný príbeh. Až zahanbujúco pri čítaní. Výpoveď silnej ženy, ktorá dokázala odpustiť. A tu rozprávame o veľkom ublížení. Vždy ma zabolí, keď o tak smutnej dobe vojny sa dvíha vlna naivity a extrémizmu. Nedovoľme, aby sme podobne ako vtedy aj my dnes nebadane otupeli svoje srdce. Preto hovorím nebadane, lebo sa pýtam, že ak sa to mohlo stať vtedy, môže sa to stať i dnes. A silnie extrémizmus, aj v radoch mladých, mnohokrát keď s niekým takým hovorím, tak sa ten človek tvári ako ľalia, ale to je iný kvet, ako v tejto knihe. Zdanie môže klamať. Lebo za fingovanou dokonalosťou a veľkoleposťou siláckych rečí, sa často skrýva ohyzdné vnútro i postoje. Čítaním tejto knihy som prosil o odpustenie za všetky dnešné extrémistické ľahkovážnosti.
Po tom, čo som prečítal Minimalizmus, táto kniha, len čo mi padla do oka, išla do poradovníka. Čítal som ju v rušnom svete a pomohla mi pozrieť sa na moje používanie mobilu, sociálnych sietí, ... nielen ako na riziko, ale al ako na výzvu k uvedomelejšiemu užívaniu. Táto kniha ma riadne prefackala, nečítala sa ľahko, lebo som sa v mnohom sám našiel ako obyčajný konzument, kompulzívny používateľ, stále s nutkaním kontrolovať pozretia a úspech mojich storiek, či príspevkov, alebo len taký internetový tulák. Vďaka tejto knihe som sa postavil na digitálnu váhu a zistil som, že som digitálne obézny. Chce to nejakú dobrú diétu. Je pre mňa zdravým receptom, ako začať digitálny detox. Viedlo ma to k osobnej výzve kreativity. A uvedomil som si, že chcem urobiť niečo preto, aby sa zo mňa stal tvorca hodnotného obsahu. Paradoxne som začal používať mobil viac, ale môžem vám potvrdiť, že je to iné ako bolo predtým.
Rovnaký autor ako pri knihe Buď, kde si, a pre mňa kniha na cestu pri mojom presune z Východu na Západ. Kniha opisuje púť. Nechcem sa venovať obsahu, skôr tomu, čo čítanie vyvolalo vo mne a prečo som si ju vybral, ako môjho osbného sprievodcu mojou cestou na Západ. Existuje niečo také, ako terapia chôdzou. A správu o mojom presune z miesta, kde mi bolo dobre, som tiež potreboval vnútorne prijať a spracovať. Pomohlo mi čítanie tejto knihy v kombinácii so skorým ranným vstávaním a dlhými prechádzkami mestom, prírodou. Myslím, že keď zrátam trojmesačné obdobie, vstávanie o pol piatej a denné prechádzky priemerne o dĺžke 20 km nachodených, tak nám vznikne celkom pekná
vzdialenosť, aby som to neprehnal uberiem a uspokojím sa so vzdialenosťou cca 1500 km. A to som nikam nešiel, len sa prechádzal miestami, kde som bol. Akosi som skĺbil jednu i druhú knihu a popri tom, že som zostal, kde som, som šiel na Západ a symbolicky som tu prišiel pešo. Nepovažujem to za bezduché kráčanie, skôr sa sám seba pýtam, koľko kilometrov musím v živote prejsť, aby som niečo prijal?
Táto kniha si ma našla v deň, keď som sa dozvedel zmenu pobytu, že môj čas v istom meste je spočítaný. A že život nevie byť humorný?! Povedia ti, že “Choď preč!” A tu ti príde kniha o tom, aby si zostal, kde si. Chápete ma, že táto kniha je tým pádom pre mňa osobná. Ak mi nejaká kniha prišla práve v pravom čase, tak táto to je určite. Skúsenosť zmeny pôsobiska s takýmto dobrým návodom bola príležitosťou zostať sebou samým tam, či tu. Aj prežívaná zmena nemusí spieť k zabudnutiu, či posadnutiu novátorstvom. Viete v mojej činnosti sa veľmi ľahko dá skĺznuť ku skostnatenému zakotveniu v tradíciách, až sa tradičná akcia môže stať dôležitejšia ako pochopenie, kvôli čomu ju robíme. Akcia pre akciu. Je rovnako možné prísť a všetsko stare porušiť a zavádzať novinky, bez pochopenia kontextu a citlivosti k miestu a ľuďom. Mňa baví rozvíjať, nie rozbíjať. Pozvanie k stabilite, ktorá je ako domov, ktorý máme radi a odkiaľ sa púšťame na dobrodružné výpravy za pochopením nových možností. Možno nemusíš nikam ísť a rovnako možno musíš opustiť pohodlné miesta, aby si bol tam, kde máš.
Santiago je fenomén, ktorý priťahuje veriacich i neveriacich. Mnoho pútnikov si len potrebuje oddýchuť od rýchleho tempa, trochu usporiadať myšlienky, pretnúť každodennosť. Pre mňa osobne je púť do Santiaga zatiaľ o veľkej túžbe, ktorá sa už viac krát nepodarila zrealizovať. Pozvanie som už dostal viac krát, ale pri mojom životnom štýle si to vyžaduje príliš veľa času, ktorý si neviem nájsť súvisle. Nuž smoliar, alebo
jednoducho život je taký. Pri jednej životnej správe, som sa začal prechádzať zavčas rána, privstal som si a také 2-3 hodinky som sa prechádzal mestom. Možno som urazil vzdialenosť medzi Východom a Západom po vlastných. Nebolo to síce Santiago, ale kráčanie s dobrým úmyslom má svoju moc. Koľko nachodím aj tu kde momentálne žijem, a Santiago mám tak nadosah, nielen tak blúdiť okolím, ale každým krokom sa priblížiť k ľuďom.
Veľmi boľavá výpoveď. Nie je to ľahké čítanie. Prichádza ako spytovanie svedomia. Tak ako radiácia je neviditeľným zabijakom, podobná je i každá ideológia. A ak na jednom mieste a v rovnakom čase vypukne tragédia oboch, trpí množstvo nevinných. Bola pre mňa kniha plná ublíženia i húževnatého boja o vyrovnanie sa s nenávratnou stratou. Veľmi relativizuje moje problémy a nespokojnosti a dáva im vhodnejšie miesto. Zároveň je pre mňa výpoveďou, ktorá ma učí počúvať pozorne ľudí okolo mňa. Čo sme sa dozvedeli od mocných tej doby? Nič, zahmlievanie, vystavenie nebezpečenstvu jednoduchých ľudí, len aby udržali svoje pozície a aby neutrpel nereálny svet. Akú cenu majú moje plány a myšlienky, moja túžba o dobrý obraz mojej osoby, či môjho diela? Väčšiu ako ľudia, ktorým sa venujem? Prichádza mi i ako veľmi dôležité schopnosť kritického myslenia. Vzbudiť záujem i o seriózne poznanie minulosti, lebo aj černobyľská nehoda, nie je len krátkodobé zlyhanie, ale má následky až dodnes.
