Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ale aj veselé a smiešne. Smiala som sa, keď Florence trápili obavy z prvej noci, po tom čo si prečítala v modernej pokrokovej príručke, ktorá mala pomáhať mladým nevestám, určité slová a vety.
Obaja boli mladí, plachí a úplne nevinní. Preto krásne. Príbeh je plný citu a nehy.
Ale najviac sa mi páčila jedna nadčasová myšlienka. Návrh, spočiatku urážlivý nechutný, po rokoch úžasne veľkorysý, obetavý, vyslovený milujúcou osobou.
Odporúčam prečítať. Zvládnete to za 2 - 3 hodiny.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pojašená Lorna. Takto si ju zapamätám.
Denník Bridget Jonesovej som nečítala, film si nepamätám teda neviem či je táto kniha iba napodobneninou, ale pre mňa zostane originálnym príbehom ženy, ktorá hľadá samú seba a vedie pritom svoj vnútorný boj s doktorkou J.
Z toho čo som v poslednej dobe čítala je táto kniha konečne niečím zmysluplnejším. Je to veselý poznávací zájazd do duše splašenej ženy, teda Lorny, ktorá sa na konci knihy upokojí, pochopí čo od toho života chce, nechce, čo má rada, a že môže mať rada aj samu seba - nedokonalú bytosť.
Kniha ma od začiatku dokonca bavila, ničím ma neotravovala, sem tam som sa našla a dobre sa na sebe zasmiala (ty robíš to isté!:)))
Pretože vychádzam z toho, že mnohí autori píšu rôzne kvalitné knihy. Niektoré majú obrovský úspech u väčšiny a iné si nájdu fanúšikov medzi ostatnými tými ostatnými ľuďmi.
Napríklad Paulo Coelho - Alchymista alebo Na brehu Rio Pedra som si sadla a plakala - ospevované knihy, no mňa nezaujali, ale kúpila som si ďalšie (veď niečo na tom musí byť, keď sa všetkým páči) a 11 minút bola kniha, ktorá sa mi zaujala a hneď som sa rozhodla kúpiť ešte ďalšiu - Veronika sa rozhodla zomrieť.
Podobne som to skúsila s Lenkou Gáherovou. Čas nových nádejí sme mali doma, prečítala som... Nebolo to ono, ale keď som stála v kníhkupectve povedala som si - skúsim ešte tieto Tiene minulosti, prečítam a uvidím. Možno ma tentokrát presvedčí.
Nie som obmedzená, predtým ako autora/ku zavrhnem čítam. To je celé. Rada čítam a utvorím si svoj názor na knihy.
Čítala som knihu Čas nových nádejí. Zdala sa mi sladká, ale zo zvedavosti som si kúpila ďalšiu knihu od Lenky Gahérovej.
Slušne napísané, postavy aj dej dajme tomu, ale dialógy sa mi stále akosi páčia/nepáčia. Buď sa postavy vyjadrujú zbytočne obšírne alebo sa mi nepáči ako hovoria (ako sa vyjadrujú).
Všetci nakoniec precitnú, uznajú si svoje viny, príde happy end. Skrátka táto kniha nie je celkom ono, to čo rada čítam.
V spomínanej prvej knihe tiež "prišiel" do rodiny, zasiahnutej smutnou udalosťou, malý psík a ešte jedno mali knihy spoločné - smiešne mená.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Môže sa to stať každému. Niekde v knihe Evita spomínala, že nemáme vidieť čierno - bielo. Nevidíme čím si človek prešiel, čo prežíva. Tým sa riadim, nesúdim (tak nejak som sa dostala k čítaniu týchto kníh) niečo čo nepoznám, čo si neviem predstaviť, ani pri najvyššej možnej miere empatie.
Láska ma mnoho podôb. Linde sa nedostalo tej, ktorej?
Autorke nemôžem uprieť talent s akým dokáže písať o emóciách, o tom čo jej postavy prežívajú. Ale to je asi všetko. Je to život o čom píše, nič čo by ma vyviedlo z miery. Mnohé ženy sa v knihe našli... pochopiteľne. No jediné čo nechápem je Jakub. Prečo jeho nikto nenazval psychopat...
"Veď to nebude také zlé, risknem to" s takými slovami som si z regála vybrala knihu s drasticky dobrým názvom, ale veľká sláva to nebola. Prečítala som ju dokonca, nedúfala som, ale poputuje do police k ostatným pokusom, ktoré som si niekde cestou kúpila, aby som mala čo čítať.
Ani neviem čo napísať, lebo si pamätám iba málo z deja, kniha mi pripomínali krátke príbehy "zo života", ktoré nájdete v časopisoch alebo na webe. A tesne predtým som dočítala omnoho emotívnejšiu knižku.
Čítala som prvýkrát knihu z Evitapressu - Svet mi je dlžný a hneď nato Lekciu od princeznej, preto ich porovnávam.
Jednoznačne vyhrala Princezná, hoci som to nečakala, pretože sekciu romantickej literatúry obchádzam veľkým oblúkom. No táto slovenská autorka píše s rozumom, dialógy sú uveriteľné, rovnako dej, postavy nie sú bezduché alebo staromódne krásavice, ktoré čakajú princa na bielom koni spolu s obrovským bohatstvom.
Hlavná postava Ema vie čo chce, maká na sebe, je rozumná, čo sa o Denise zo spomínanej knihy povedať nedá. Žije v realite! Ako aj jej kamarátky. Sladké slová alebo lepkavý príbeh nečakajte.
Ak by ste sa náhodou dostali k tejto knihe buďte bez obáv:) Ak vás aj nenadchne určite vás nenahnevá. Príjemné, oddychové čítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po prečítaní som bola rozčúlená. Príbeh o ženskej, ktorá robí samé zlo, ubližuje tomu, kto ju najviac miluje a to neprestajne, hoci by ju už dávno iný poslal tam kam patrí, ma nenadchol.
Predstavovala som si niečo iné. "Kniha o hľadaní lásky". Kde a kedy? Bolo to celé o klamstve. Klamať manžela, klamať milenca a samu seba o vlastných kvalitách. Ohromné, takto vyzerá návod na "hľadanie šťastia"? Samozrejme, celé to bolo aj "o hľadaní vnútornej rovnováhy", ktorá sa naskytla v klenotníctve s drahými hodinkami. Vtedy sa mi Denisa zdala veľmi vyrovnaná.
Inak na mňa celý čas pôsobila ako večne ufrflaná baba, zakomplexovaná a rozmaznaná, ktorá sa riadi jediným heslom "ZA KAŽDÚ CENU!", a to bez štipky zdravého rozumu! Z takého človeka je mi zle.
Evitine trefné a vtipné fejtóny si vždy v časopise rada prečítam. Kniha sa číta naozaj ľahko, vôbec nie je nutné sústrediť sa. Stále sa niečo deje no "keď je láska drogou" a takto to vyzerá, že "chvíľami teší" (keď spí Deni so Ženatým na hoteli) a "v princípe zabíja" toho kto si to nezaslúži tak taký dej si nechám rada ujsť.
Drsné ale skutočné! Prvú zbierku dostal odo mňa ako darček môj priateľ. Práve tá uveriteľnosť, reálnosť a drsnosť sa mu páčila. Rovnako ako mne, preto túto druhú zbieročku nepustím z ruky a nechám si ju iba pre seba;) On má More srdca a ja mám Nech je nebo všade. Príjemná kombinácia.
Alebo si skutočne v rodinách, pri riešení každého sporu či problému, všetci jej členovia úprimne vylievajú srdce, vyznávajú lásku a neustále odhaľujú svoje city? Myslím, že rovnako ako jedna z hlavných postáv, Maco, aj ja by som sa cítila v takejto rodine divne. Ušla by som.
Prečítala som si všetky pozitívne reakcie, myslela som si, že ma kniha chytí, ale nezanechala vo mne žiadny hlbší pocit, ani vo mne nijak obzvlášť nevzbudila emócie a nepriniesla mi žiadne veľké poznanie.
Našla som jeden príspevok - "Kniha sa dobre číta, ale zdá sa mi nereálna." Dej a udalosti prečo nie, ale dojemné dialógy postáv tým som teda veľmi neverila.
Opäť sa mi potvrdilo, že sekcia romantickej literatúry nie je pre mňa. Kniha si určite nájde mnoho priaznivcov, autorke to prajem, prináša čitateľom to dobro a lásku, ktoré hľadajú v reálnom živote.
