2021

Táto detektívka ma neohúrila, ale ani neurazila. Suspendovaná policajtka Josie Quinová na vlastnú päsť pátra po unesených dievčatách... Aby toho nemala málo "bojuje" so svojimi vnútornými démonmi a v súkromí to tiež má ako na hojdačke... V knihe je príliš veľa postáv, dej sa rozbieha pomaly, zhruba v polovici knihy vytušíte kto je páchateľ a v závere som mala pocit, že autorka potrebovala stále zvyšovať napätie, ktoré tam už ale nebolo. No, napriek tomu hodnotím knižku 2,5* príbeh sa dal čítať, nájdete v nej veľa zvratov, ale že by som sa nevedela odtrhnúť od knihy - to nie. No uvidíme, ako sa autorka popasovala s ďalšími dielmi série detektívky Josie Quinnovej.

Motív X - pripravte sa na mrazivý, pochmúrny a komplikovaný dej, kde okrem hlavnej zápletky o sériovom vrahovi ktorý vraždí bez "motívu", autor rozpletá ešte ďalšie dve "samostatné" linky zločinu. Táto kniha, rovnako ako i tie predošlé od Ahnhema, ma bavila od prvej strany, no a keďže Motív X skončil v tom najnapínavejšom momente, nebudem sa ďalej rozpisovať a púšťam sa do 5. dielu.

Stefan Ahnhem i v 2. knihe naďalej drží latku vysoko. Ako to býva vo väčšine detektívok, je tu zopár za vlasy pritiahnutých scén, ale veď ide o fikciu a má to byť napínavé :-). Paradoxne mi aj v tejto knihe najviac "liezol" na nervy Kim Sleizner, ktorého by som zniesla zo sveta no a reakcie Dunji na jeho správanie sú pre mňa nepochopiteľné.... Ale nebudem spojlovať... Už v minulosti som sa v iných knihách stretla s vetami, ktoré boli "nepreložené", ale v závere tejto knihy ich bolo pre mňa viac než dosť, čo ma rozptyľovalo (niekomu kto ovláda angličtinu to ani nepríde). Tak som si ten záver vďaka používaniu translatora až tak neužila. Ale sériu prípadov s Fabianom Riskom si určite prečítam celú.

...alebo keď sa spojí duševne chorý človek s ľuďmi bažiacimi po kariérnom postupe a peniazoch. Táto kniha ma naplnila každou stránkou silnými emóciami, najmä hnevom. Nebudem tu písať spojlery, no pre tých ktorí ešte váhajú len zopár viet. Kniha je písaná spôsobom, ktorý môže niekomu prekážať, prirovnala by som to k dokumentom, ktoré sa vysielajú na káblovej TV, teda často sa opakujúce opisy udalostí, ale to má svoje vysvetlenie, keďže ju písal investigatívny novinár, ktorý sa podielal aj na natočení 3 dokumentov o Tomasovi Quickovi. Z množstva mien, ktoré sú v knihe spomenuté netreba mať "strach" najdôležitejšie a teda tie mená ktoré sú "hlavnými postavami" sú tzv. tím Quick, teda hlavný prokurátor Christer van der Kwast, vyšetrovateľ Seppo Penttinen, advokát Claes Borgström, odborník na spomienky Sven ?ke Christianson a terapeutka Birgitta St?hle. Ešte pred tým ako som sa začítala do príbehu, niekde v mojom vnútri som ľudovala Tomasa Quicka, za to že bol odsúdený, ale.... T.Q. je obyčajný lúzer a narkoman, ktorý spolu s vyšetrovacím tímom iba pomáhali chrániť skutočných vrahov. Všetci by mali skončiť "v pruhovaných pyžamách" a už nikdy nevyliesť medzi ľudí.

Mrazivé zlato je šiestou knihou zo série o Olivii Rönningovej a Tomovi Stiltonovi. Počas leta sa v horách Arjeplog nájde telo muža, ktorého zastrelili pred 20 rokmi. Vyšetrovanie pridelia Olivii Rönningovej, ktorá sa vydá na miesto dávneho činu. Ako rýchlo zistí spolu s ňou sú v horách i ľudia, ktorí sa snažia zahladiť stopy po vražde, ktorá nesmie byť odhalená. Prečo musel pred 20 rokmi niekto zomrieť? A prečo sa "niekto" snaží zabíjať znova? Rovnako ako v predchádzajúcich knihách série, aj Mrazivé zlato má vysoké tempo a udalosti sa vedia zvrtnúť veľmi rýchlo smerom ktorý by ste nečakali. Celá séria je výborná a vrelo ju odporúčam každému, kto má rád nielen švédske detektívky.

Ako dobre, že pôvodný zámer napísať rozhlasovú hru sa nakoniec Fitzek rozhodol zhmotniť do knihy Auris. Ako dobre, že Fitzek nevedel udržať jazyk za zubami a Vincent Kliesh nestihol dostatočne rýchlo ujsť, keď mal Fitzek monológ... :-) Vďaka týmto náhodám máme my čitatelia a fanúšikovia možnosť držať v rukách a čítať skvelú a prvú časť pripravovanej série. Tejto dvojici "to píše" výborne.

Táto knižka vás vtiahne do deja odohrávajúcom sa v roku 1852 do "nemocnice" Salpêtrière, kde svoju prax vykovával hlavný lekár Jean-Martin Charcot (označovaný za otca francouzskej neurológie, alebo i Jozef Babinsky). Pozdávala sa mi kombinácia skutočného miesta, skutočných postáv v príbehu, ktorý je "okorenený príbehom žien, ktoré sú výplodom fantázie autorky. I keď, ktovie, niektoré zdroje uvádzajú, že z príbehu môže byť pravdivého viac... Každopádne by som dej tejto knihy zaradila skôr do "oddychového čítania". Žiadna z postáv vám nie je príliš nesympatická, (ak nepočítam otca François Cléry), ale ten presne vystihuje dobu, kedy sa muži zbavovali svojich blízkych žien (manželiek, dcér, či sestier) len preto, že odmietali zohrať čisto reprodukčnú úlohu predurčenou práve mužmi. Takže, knižka sa čítala dobre, nejaké veľké drama a napätie v nej však nehľadajte.

Ohňová zem.... príbeh zaoberajúci sa obchodovaniu s orgánmi, únosov detí, mal všetky atribúty thrilleru, ale... Napriek zaujímavej téme, spôsob ako knihu Pascal Engamn mi nesadla a bola pre mňa veľkým sklamaním. Prečo? V knihe sú 3 nezávislé príbehy, ktoré sa prelínajú v rôznych príliš krátkych kapitolách (1 až 2 strany), čo bolo veľmi rušivé a u mňa vyvolávalo hnev, pretože, jednotlivé časti sa nepodarilo autorovi prepojiť, aby pôsobili plynule (preskakovanie z kapitoly do kapitoly pôsobilo na mňa ako reklama počas filmu). Autor tým absolútne "zabil" napätie a gradovanie príbehu. V závere dokonca úplne zlyhal. Dopísať záver takto rýchlo mi prišlo že mal na stole asi posledný papier tak to tam "nejako natesnal". Zo začiatku som si myslela že dám šancu tomuto autorovi a budem sledovať príbehy inak sympatickej vyšetrovateľky Vanesy, ale po prečítaní recenzií, že autorov štýl písania je rovnaký, aj v ostatných knihách, bola Ohňová zem moja prvá ale aj posledná kniha od Pascala Engmana. Škoda.

Opäť napínavý thriller s vyšetrovateľmi Maartenom S. Sneijderom a Sabine Nemezovou. V druhej knihe Andreasa Grubera sa postupne prelínajú dva príbehy - v jednom sa mladá Sabina ocitá na vysnívanej akadémii kde študuje v kurze Maartena, ktorý sa so svojimi študentami zaoberá nevyriešenými prípadmi vrážd. Druhý príbeh rozpráva o dievčati, ktoré bolo rok nezvestné a odrazu sa nájde v lese neďaleko Viedne, s tetovaním motívu Danteho pekla na chrbáte. Prípadu sa ujme sympatická vyšetrovateľka Melanie Dietzová, ktorá odhalí desivú pravdu, že toto dievča so strašným tetovaním nie je jediné... Aj ďalšie postavy v príbehu sú zaujímavé a rozmanité. Jednotlivé príbehy zdanlivo spolu nesúvisia, ja osobne som ocenila, že prechod z jedného príbehu odohrávajúceho sa v Nemecku do druhého vo Viedni bolo vždy na "správnom mieste". Dej je súvislý, rýchly a napínavý a ako to pri tomto type kníh býva, v určitom bode sa dejové línie spoja. A opäť som pri čítaní tejto knihy mala pocit, ako by Andreas Gruber a Chris Carter písali svoje knihy v jednej pracovni :-) PS. ak ste nečítali prvú knihu Vražedný rozsudok - nevadí, druhá kniha sa dá čítať aj samostatne, hoci si myslím, že by to bola škoda.

Po tejto knihe som siahla vďaka jej umelecky príťažlivej obálke - vstupnej haly z bohužiaľ rozpadajúceho sa a schátralého francúzkeho sídla Chateau Verdure. Len čo som vzala do rúk knihu, ponorila som sa do príbehu, ktorý sa odohráva v dvoch časových obdobiach. Postava Kaine Prescottová je uviaznutá v smútku po smrti manžela. Je presvedčená, že manžel bol zabitý, no polícia prípad uzavrela ako nehodu. Navyše je prenasledovaná neznámou osobou a jej hlásenia polícia neberie vážne. Uteká zo života v San Diegu, kúpi starý dom v Oakwoode vo Wisconsine s úmyslom dom zrekonštruovať a začať tu nový život. No po príchode zistí, že dom je v oveľa horšom stave ako je realitný maklér priznal. Najhoršie však bude zistenie, že minulosť sa vracia, aby ju prenasledovala aj tu. Všetko nasvedčuje tomu, že jej prenasledovateľ ju nasledoval do Wisconsinu a ona sa opäť bojí... V druhej časovej línii sa vrátime o storočie späť do roku 1906. 26 ročná Ivy Thorpeová, pomáha svojmu otcovi, ktorý je lekár i patológ. Ivy si vedie denník, do ktorého si zapisuje spomienky na zosnulých obyvateľov Oakwoodu, za čo sa jej obyvatelia mesta vysmievajú a považujú ju za čudáčku. Keď na pozemku domu na Foster Hille nájdu mŕtve dievča, Ivy je odhodlaná odhaliť jej identitu a vraha. Spolu s mužom z jej minulosti Joelom Cunninghamom, ktorý sa po dlhom čase zjaví v Oakwoode rieši nielen tajomstvo domu na Foster Hille ale aj krivdy z minulosti. Vedia, že musia záhadu vyriešiť skôr, ako príde o život niekto ďalší, alebo oni sami. Autorka zručne preplietla životy postáv, ktoré aj napriek veľkému časovému obdobiu boli podobné. Obe hrdinky sa vyrovnávali so stratou milovaného človeka, obe našli niekoho kto stál po ich boku, obe hrdinky spájal ten strašidelný, opustený dom. To, čo sa dialo medzi múrmi tohto domu počas oboch časových období, bolo strašidelné a napriek tomu sa autorke darí odrážať nádej v ľuďoch, ktorých sa to dotklo. Priznám sa, že som bola prekvapená konečným odhalením zla, ktoré urobilo z domu na Foster Hille také strašidelné miesto.

Na túto knižku som sa ulakomila, lebo.... zaujalo ma to, že ju napísala mladá SLOVENSKÁ autorka, mala nádhernú obálku knihy a ja som vyrastala na sci-fi. Dnes, už od prečítania prvej sci-fi ubehlo viac ako štvrťstorročie, ale.... aj napriek tomu som túto knihy vzala do rúk (aj keď nie som YA). A.... neľutujem!!!! Zo začiatku som chvíľu mala pocit, že toto bude kniha len pre mladých, ale cca po 30 strane som ju už nevedela pustiť z rúk. Autorka Ivetka (dúfam že mi odpustí to familiárne oslovenie) ma nenápadne, ale silne vtiahla do deja, ktorý sa odohráva mimo našu, ZEM, mimo našu Galaxiu. Príbeh, vyrozpávaný nielen z pohľadu pozemšťanov, ale aj sympatických "mimozemšťanov" je napínavý, emotívny a zložitý. Ale mňa veľmi bavil a jediné čo mi bolo ľúto že táto kniha ešte nemá dopísané pokračovanie, takže budem musieť byť trpezlivá a pekne si počkať na pokračovanie, ktoré v mojej knižnici rozhodne nesmie chýbať. Ak milujete sci-fi a ak aj napriek veku sa stále cítite na dvadsať, tak Anarchorance si vás získa aj napriek malým nedostatkom, ktoré ale bez problémov autorke prepáčim. Ja by som to nenapísala lepšie.

Bezduché mesto, alebo druhá kniha Neobyčajných detí sl. Peregrínovej začína tam, kde prvá kniha končí... Deti po opustení svojej slučky na ostrove Cairnholm prichádzajú na pevninu, kde sú okamžite prenasledované Nemŕtvymi a Bezduchými. Páčil sa mi svet, v ktorom deti cestujú časom vďaka slučkám, ktoré sú dômyselne ukryté. V knihe nie je núdza o napätie, prevapivé zvraty a nechýbajú samozrejme zvláštne, často groteskné starožitné fotografie, ktoré príbeh skvele dopĺňajú. V tomto fiktívnom svete som sa cítila dobre a už sa teším na pokračovanie.