Sláva Ukrajine! Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Pesničkár, stand-up komik, programátor, knihomoľ, kaviarenský povaľač.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Sláva Ukrajine! Moje aktivity
Veľmi citlivý príbeh, ktorý, ak by sa ho chytil šikovný režisér, by som si určite rád pozrel aj ako film. Vo vnútornom svete súrodencov Lydie, Natha a Hannah som postrehol istú paralelu so skvelou Betónovou záhradou od McEwana, hoci v tomto prípade ich patologické známky vývoja nie sú katalyzované objavovaním sexuality, ale skôr (najmä) nenaplnenými ambíciami ich mamy a komplexom inakosti ich otca. Každý člen rodiny je nejakým spôsobom posadnutý únikom z tohto kruhu - James k Lousie, Marilyn k svojim snom, Nath k vytúženému štúdiu na Harvarde, jediná Hannah je akýmsi stmeľovacím prvkom, hoci autorka o nej píše skôr ako o "malom ostýchavom mesiaci, obiehajúcom okolo svojich súrodencov. Únik Lydie, ako najtragickejší, paradoxne spúšťa sériu "ozdravovacích" procesov a ona sama ostáva pre svoju rodinu neživá, ale zachytená v istom momente, podobne ako mucha v jantári, ktorú jej raz mama ukázala v múzeu.
Začítal som sa do tejto knižky už celkom neskoro večer, ale nevedel som prestať, a prečítal som ju celú. Slovenský Kureishi, priznane autobiografické dielko, nie veľa deja ale s krásnym odstupom písanie o (veľkej) láske. Dám si to čoskoro ešte raz.
Poviedky ako čokoládky v adventnom kalendári - radi by ste ich dávkovali postupne, aby vám vydržali čo najdlhšie, ale zjete ich všetky, hneď v prvý deň. Pritom ale vôbec nie sú sladké. Ich chuť je zmesou mladosti so všetkými problémami a ťažkosťami, ktoré ku nej patria. Nie sú veľké - už na malom priestore vedia rozohrať skromné, ale výrazné chuťové harmónie a to aj bez zbytočných básnických dochucovadiel a farbív. Dohra zväčša horká, tragická, tragikomická až cynická.
Keď som ju prečítal prvýkrát, bol som fascinovaný, akoby som objavil nový svet jazyka. Kureishi je frajer. Po tejto knihe sa oplatí pátrať po antikvariátoch ale predpokladám, že bude aj ďalšie vydanie.
Knižka na jedno (veľmi príjemné, až poetické) posedenie. Šura je kaleidoskopom dievčenských myšlienok od detstva, cez prvé (druhé, tretie...) lásky, prechod z malého do veľkého mesta až po smrť. Hľadanie, nachádzanie, strácanie - miesta, ľudia, istoty. Ale aj napriek tomu, že trolejbusár i veštica svorne tvrdia, že "nás tu už nič dobré nečaká", na druhý deň ráno je to vlastne zase všetko v poriadku. Katkin rozprávačský štýl je príťažlivý, poetický, tam, kde je to treba, nahý a nekompromisný ("Však bola mama tvoja osudová žena? Stále mi odpovedal záporne. Otcove pravdy vždy boleli.").
Je pekná, milá, originálna, o tom niet pochýb. Súhlasím aj s tým, že je to povinné čítanie, pretože naozaj ponúka iný, detský, nevinný až infantilný pohľad na svet. Ale je to zároveň neuveriteľne preceňovaná kniha, jej literárna hodnota je diskutabilná. Je typickým príkladom toho, že kvalita býva veľmi často v nepriamej úmere s popularitou. Exupéry napísal omnoho lepšie (rozumej: menej povrchné) veci.
Veľmi ťažkopádne napísaná kniha o mimoriadne preceňovanom človeku. Človeku, ktorý zapieral vlastnú dcéru, bol arogantný k zamestnancom i priateľom. Autor sa nedokázal vymaniť spod aury vizionára, za ktorého ho, nevedno prečo, mnohí ľudia označovali. Keď tak zo zaujímavosti si to prečítať, to hej, ale nejako ho glorifikovať, tak to istotne nie.
