Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Historický román od Jany Pronskej je založený na slovenskej povesti, ktorá sa viaže k najväčšiemu hradu v strednej Európe. Autorka spracovala známe fakty, vďaka ktorým sa jej fikcia stáva takmer uveriteľnou. Kniha má rýchly spád, najmä ku koncu, ktorý mohol byť aj trochu obsažnejší a prepracovanejší.
Spišský hrad je v diele vykreslený vo svojich najlepších časoch a v čitateľovi jeho opisy vyvolávajú predstavu živého a strategického miesta, ktoré malo svoju úlohu v stredovekých dejinách Uhorska. Roland, ktorý dostal typické rytierske meno, ako z eposu o hrdinovi z čias Karola Veľkého, je prototypom silného, čestného a spravodlivého šľachtica, ktorých bolo v danom období ako šafranu. Typickejším predstaviteľom vtedajšej vrchnosti je práve záporná postava Balašu. Anna, ako dvorná dáma svätej Kunigundy, je zas ideálom cnosti, no aj inteligencie, sily a rozhľadenosti. Veľmi sa podobá sa ideál súčasnej ženy, ktorá sa silou vôle dokáže vyrovnať mužovi. Napriek tomu sa Pronskej podarilo celkom dobre vyhnúť preháňaniu a prílišnému romantizovaniu hlavných hrdinov i celého historického obdobia.
Ku knihám som sa dostala úplnou náhodou, keď mi ich ponúkli na výmenu za nejaké mojej tituly. Nemala som priveľké očakávania, keďže tento žáner veľmi neobľubujem, no ani žiadne predsudky. Prvým prekvapením bol pomerne ľahký spôsob písania autorky, ktorá vykreslila spoločnosť v postapokalyptickom Chicago dostatočne prehľadne na to, aby sa čitateľ vedel vžiť do vnímania hlavnej postavy, keďže sú všetky knihy písané formou ja-rozprávania.
Autori píšuci pre mladých, ktorým je určená aj táto séria, v poslednej dobre prednostňujú tento štýl písania pred vševediacim rozprávačom, ktorý dominoval v minulých desaťročiach. Dosť ho spropagovala Stephanie Meyerová vo svojej upírskej sérii a Divergenia s pokračovaniami trochu pripomína jej štýl. Podobne ako v záverečných častiach Súmraku, aj v Experimente sa dejová línia rozdelí na dve a okrem Tris sa dostávame aj do myšlienok Tobiasovi. V knihe to pôsobí osviežujúco a vie zaujať aj chlapčenských čitateľov. Prekvapujúco sa autorke podarilo vyhnúť aj prílišnej patetickosti, s ktorou sa často stretávame v dielach pre mladých resp. young adult, ako sa v súčasnosti moderne pomenúva tento typ literatúry.
Do kníh autorka pomerne nevtieravo zakomponovala aj svoje názory na vývoj spoločnosti a ľudstva. Okrem vnútorného sveta hlavných postáv, ich spôsobu vyrovnávania sa s danou realitou, svojím konaním a s ich následkami, prezentuje aj svoj názor na ľudskú povahu. Odhaľuje jej kladné i záporné stránky a s trochou romantiky, boja proti systému a za spravodlivosť dokáže zaujať viaceré vekové kategórie. Osobne sa mi najviac páčila myšlienka neustáleho rozvoja ľudskej osobnosti a nepridržiavanie sa často scestných spoločenských pravidiel. Dôležitosť empatie a tolerancie autorka vyzdvihla naozaj na najvyššiu možnú mieru.
