Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knižné tipy a prostý názor jednej knihomoľky, ktorá čítaním uniká z vyčerpávajúcej reality dospeláka.
IG: @girlwiththebooks
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto je jedna z tých kníh, pri kt. dokážete zrelaxovať myseľ aj dušu. Je to milé a nenáročné čítanie.
Zhruba prvých 100 strán som mala troška problém sa začítať, pretože dej bol na moje pomery jednoduchší a tak trochu aj (použijem to škaredé slovo) nudný. No ako príbeh pokračoval, uvedomila som si, že hltám stránku za stránkou. V kútiku duše mi chýbalo také to obyčajné čítanie, kt. mi neublíži a nemám chuť vyskočiť z okna. Len sa nechám unášať bežným životom hl. hrdinov, až si ich nakoniec celkom obľúbim.
Väčší vekový rozdiel mi vôbec neprekážal, práve naopak. Bavilo ma to. Bolo to iné, nečítame to v každej knihe a autorka príbeh dokázala napísať tak, že mi to neprišlo ani čudné, či nechutné.
Cole bol prerastené decko. Jeho prerod ma skutočne prekvapil, pretože som nečakala, že z takého kreténa dokáže vzísť aspoň niečo.. Pozitívne. A pozrime sa naňho, ako sa chlapec nakoniec hecol.
Pike bol potetovaný otecko, kt. v sebe skrýval omnoho viac ako lichotivú fyzickú stránku.
Jordan sa niekedy správala adekvátne k svojmu veku a inokedy pôsobila ako prastará kniha. Páčil sa mi ten kontrast a taktiež mi sadla povahovo. Jej pohľad na život a jej priania. Usmievala som sa vždy, keď sfúkla sviečku. Pretože chcela tak málo, až ma z toho nejedenkrát pichlo pri srdiečku.
Bolo len otázkou času, kedy si naši hl. hrdinovia uvedomia, že v sebe navzájom našli toho človeka s rovnakým jazykom, pretože ako čitateľovi Vám to bolo jasné takmer od začiatku.
Možno by som vytkla ten prebytok sexu. Neviem prečo, ale prišlo mi to trošičku prehnané. Asi by som sa zaobišla aj bez toho, aby mali na seba chuť skákať vždy, keď sa objavili v rovnakej miestnosti.
Popri erotických scénach, prostom živote a zakázanej láske autorka medzi riadky skryla pekné posolstvá a tým ja nikdy neodolám, takže určite siahnem aj po jej ďalších knihách.
Možno som na začiatku bola mierne na pochybách, ale musím povedať, že s koncom sme to dotiahli na dosť dobré čítanie. Áno, páčilo sa mi to.
Začala som z opačného konca, Zrádnou touhou. 3. pokračovaním série. Pri čítaní Šílenej posedlosti som sa vrátila v čase.
Netušila som, či to bude tak dobré. Či sa to vôbec dokáže priblížiť Ronanovi a Mile - myslela som, že budem porovnávať a budem extrémne zaujatá, no nestalo sa. Nedalo sa. Začítala som sa, svet sa zastavil a ja som dokázala vnímať len ubiehajúce stránky.
Pre mňa sú to veľmi špecifické príbehy. Áno, viem. Skoro každá druhá dark romance je o mafii, no Danielle je svojská. Nebojí sa zaťať do živého a postaviť vás zoči voči číremu zlu. A nielen to. Hrá sa s vašou mysľou, kŕmi vás vrúcnymi slovami, až napokon úplne stratíte hlavu a vy samy sa do toho zla zamilujete.
Podsúva nám všetku špinu sveta a popritom nám ukazuje, že aj napriek odstrašujúcim témam sa dá cítiť.. Šialenstvo, posadnutosť, bolesť, ľútosť, láska, sila, šťastie, skrátka tak veľa. Bola to bláznivá jazda, bez akejkoľvek cenzúry, so všetkým, čo do sveta mafie patrí.
Giannu som zbožňovala (neverila som, že sa mi to niekedy stane, ale hl. hrdinka si ma úplne omotala okolo prsta). Navonok mladé umlčané dievča unavené životom a hlboko vo vnútri Andromeda, červenovlasá bohyňa so srdcom z ocele. Žena, ktorá vládne mužom.
Christian, iným slovom závislý sociopat, kt. postupne, pomaličky prejavoval ľudskosť. Určite nebol normálny, bol vyšinutý, ale po tom, čím si v živote prešiel mohol byť omnoho horším, alebo nebyť vôbec. Som tak vďačná, že to nevzdal, pretože nech bol akýkoľvek antikrist, dopriali by ste mu všetko šťastie sveta.
Eso s pokriveným úsmevom si ma taktiež získal.
Šílená posedlost bola pre mňa tzv. nad level. Bravúrne napísaná dark romance. Som nadšená a odporúčam ženám, kt. nevyhľadávajú gentlemanov, ale takých tých mužov, pri kt. nič krehké neprežije.
Priznávam, možno som trošku viac rozcítená a bláznivo zahľadená, no Christian a Gianna sa stali akousi nádejou. Presne toto autorka dokáže. Daruje vám nádej prostredníctvom samotného pekla.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nepovedala by som, že tak tenká knižka dokáže v človeku prebudiť toľko negatívnych emócií. 182 strán plných špiny, ľudí bez štipky chrbtovej kosti a nevinného dievčaťa, ktoré na všetko doplácalo len preto, že si vôbec dovolila narodiť sa a dýchať.
12 ročná Bára, dievča s krátkymi vlasmi a umeleckým talentom. Nikomu neublížila, nijako sa neprevinila a predsa jej nebol dopriaty šťastný život. Čo šťastný. Som si istá, že by jej stačil obyčajný podpriemer. V podstate chcela len žiť a stratiť sa medzi tým, čo milovala. Toľko málo stačilo, aby bola spokojná.
Problém je, že v dnešnom príbehu máme bytosti zaslepené vlastným bytím a plné nenávisti.
Katuška bola prvorodené dieťa. A deti vo všeobecnosti vedia byť v určitom štádiu rastu veľmi zlé. Naša staršia sestra svetu ukázala, že byť vychovávaný primitívnou kravou nesie následky.
Tou primitívnou kravou myslím matku. Musím sa veľmi ovládať, aby som nepoužila oveľa horšie slová. Pretože postava matky bola tak otrasný toxický charakter, že tej žene by som s čistým svedomím dopriala doživotné nútené práce na Sibíri. A nielen jej. Václavovi taktiež.
Frodo bol jediným svetlom v prílišnej temnote. Človek so srdcom na správnom mieste. Žiaril, ale nebolo v jeho silách presvietiť to more sračiek.
Tak veľmi som dúfala a tŕpla, že príde stránka s niečím pozitívnym, či milým, ale s postupným vytriezvením mysle mi došlo, že v tomto prípade to nie je možné.
Koniec bol silný a tragický. So zimomriavkami som zírala na poslednú vetu a uisťovala vlastné vnútro v tom, že je Báre konečne dobre.
Autorka ma príbehom dokonale ovládla a ja som si aj napriek tŕnistej ceste čítanie svojím spôsobom vychutnala. Som dostatočne nasraná, vynervovaná a ublížená.
Vrány ma dostali presne tam, kam chceli a ja nemôžem povedať krivého slova. Výborná kniha, ktorá sa nečíta ľahko. Odporúčam a verím, že sa Vás dotkne rovnako.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na túto knižku som sa odhodlávala dlhšiu dobu. Nejak som sa nevedela stotožniť s ďalším podobným hl. hrdinom, kt. by mal byť rovnako úžasný ako Harry.
Ako som predpokladala, Candy nebol ani zďaleka taký skvelý. Vkladala som do jeho postavy kopec nádeje. Dúfala som, že to chce len čas a postupne sa z neho vykľuje chlap mojich predstáv. Ibaže prišla strana 156, na scéne sa zjavil Habibi a nášho Candyho strčil do vrecka jedinou vetou - “Správny šéf sa na také niečo nepýta."
Priznávam, možno som trošičku zaujatá, ale akonáhle autorka vytvorí postavu ako Habibi, dá sa počítať s tým, že väčšina čitateliek bude porovnávať.
No poďme k príbehu. Vzostup nočného klubu Local X, kopec nových, ale aj staronových postáv, štipka napätia v podobe výpalníkov, či okorenenie príbehu lovestory Virginie a Doriana.
Obaja hl. hrdinovia nám poskytli rozdielne pohľady a ešte rozdielnejšie životné príbehy. Dorián bol primladý a priskoro ho donútili dospieť. Virginia zasa chcela iba pomáhať a neverila, že práve jej je súdený šťastný koniec. Obetovala svoje sny a napokon aj samú seba. Po ich minulosti sa nedivím, že sa každý jeden z nich rozhodol kráčať nie práve správnou cestou.
Chémiu som síce cítila, ale z Candyho strany mi to prišlo príliš povrchné. Jeho lásku som mu do konca knihy neverila.
Vypichla by som ešte chlapíka v kožených nohaviciach s perlami na krku. Stačilo pár riadkov a ja mám pocit, že si budeme rozumieť, takže veľmi dúfam, že dostane väčší priestor.
Po štylistickej stránke nemám čo vytknúť, keďže to autorka so slovami vie rovnako úžasne ako Harry so svojou charizmou.
A či odporúčam? Candy si rozhodne zaslúži prečítať a neodsudzovať, ale určite nečakajte drsnú dark romance. Áno, svet v tejto knihe nie je tak celkom s kostolným poriadkom, no neuhryzne vás. Skôr vás len jemne pohladí po duši. Ako večerná oddychovka môže byť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvý diel tejto trilógie som si úplne zamilovala vďaka silnej emocionálnej stránke. Druhý som vďaka tej istej stránke milovať nedokázala, pretože autorka až príliš útočila na city. Nie práve v pozitívnom slova zmysle. Mnoho postáv v Tvojej vine bolo psychicky úplne v riti a či chcete alebo nie, dotkne sa to aj vás.
Nick, Noah a ich ďalšia cesta. Neustále ich niečo rozdeľovalo, rušilo a ničilo. Oddeľovala ich akási neviditeľná stena, kt. každou stránkou len rástla.
A ja som sa o nich bála. Tak veľmi, že som knihu stále odkladala a čítala ju s prestávkami dobrý mesiac. Chcela som oddialiť nevyhnutné.
Noah v pokračovaní nebola Noah z prvej knižky. Toto dievča bolo stratené v bolesti a láske. Snažila sa vyrovnať s tým, kým sa stala, no necítila sa byť dosť dobrá. A tak sa jej podarilo odstrčiť človeka, kt. bol pre ňu ochotný zomrieť. Nick bol jedným slovom intenzívny. A ja sa vôbec nedivím.
Ani si nepamätám, kedy naposledy som tak veľmi nenávidela niektoré postavy. Áno, patrí medzi ne hlavne Sophia. Na scéne sa zjavila dokonalá a usporiadaná dcérenka a môj pud sebazáchovy klesol na bod mrazu. Postava Sophie bola presne ten typ ženskej, kt. by som najradšej odtrhla hlavu. Bezchybne naaranžovaná figurína hrajúca sa na ľudskú bytosť.
Koniec knihy bol ako silný úder priamo do sleziny. Tušila som, že budem naštvaná, ale to, čo zo seba autorka vypustila? Myslela som, že sa zbláznim, keď Noah vyšla z toho odporného domu a ešte z odpornejšej spoločnosti.
Čítala som mnoho romantických príbehov, ale táto láska bola iná. Našich hrdinov pohltila, vydesila a úplne zlikvidovala. Ani jeden z nich si nebol istý sám sebou. A či to ustáli? Netrúfam si hádať a popravde, ani neviem, či sa mám vôbec tešiť na posledný diel.
Tvoje vina moje vnútro v podstate úplne rozsekala a ja to neviem nazvať inak, ako zážitkom. Bolo to ťažké, ale svojím spôsobom úchvatné.
Podľa recenzií máme dva pohľady čitateľov. Kniha je buď príliš nerealistická a vhodná skôr pre násťročné publikum, alebo je skvelá a ľudia z nej bláznia.
Priznávam, možno z nej bláznim aj ja, pretože sa mi ešte nikdy pri čítaní romantickej knihy nestalo, že by som nepocítila absolútne nič. Žiadne emócie. Prázdna hlava. Nada.
Bezpodmienečná láska síce prišla, ale tak rýchlo, že som knihu zatvorila, pozrela do blba a premýšľala, kedy sa to, doriti, stalo? Oslepla som snáď, že som medzi plávaním a sexom nezahliadla nič, čo by nasvedčovalo neskonalej vzrušujúcej láske?
Autorka sa veľmi snažila napísať dojímavý príbeh, to áno. Problém bol iskra a dejová línia. Nulová chémia. Dokonca ani ten “zvrhlý” sex v sebe nemal štipku vášne.
Jediným svetielkom nádeje sa pre mňa stala kapitola s Alexom, kt. sa konečne prejavil a ukázal vraj pravú tvár. Ten bezcitný vriaždiaci robot bol však ako ilúzia. Neverila som mu. A ako kapitola skončila, nádej odišla a odplávala do neznáma.
Ava a jej priateľky ma v podstate len vytáčali. Boli to prerastené deti a nie som si istá, či vôbec chcem čítať ďalšie pokračovanie.
Zápletka. Takto, ja nechcem zľahčovať “traumy” našich hrdinov (celkovo žiadnych hrdinov), ale tá telenovela, kt. prišla s finálnym odhalením, celé zle. Extrémne pritiahnuté za vlasy a v podstate žiadne prekvapenie.
Neuveriteľný príbeh neuveriteľných bytostí plný ešte neuveriteľnejších situácií. A to som sa na tú knihu tak tešila. Zbytočne. Posledných 30strán bolo utrpením, pretože Ava a Alex opakovali to isté dookola. Dúfala som, že sa konečne vezmú, budú mať tonu detí a dajú mi svätý pokoj.
Rozmýšľam, čím to je, že je tá knižka úplne mŕtva. Buď autorka píše príšerne nudne, alebo si vybrala témy a postavy, kt. nedokázala precítiť. Jednoducho sa nevžila s vlastným príbehom.
Neviem, ako vy, ale ja som čakala riadnu dávku pokrivenej lásky a nie frašku obalenú pekným pozlátkom s akože silným posolstvom. Som sklamaná.
“Bible mě píchala do zad. Napadlo mě, že na světě neexistovalo jasnější znamení, že se má člověk zříct hříchu, než když vás Písmo svaté bodalo do páteře.”
Dve slová. Dark romance. Surová, nezvyčajná a jednoducho úžasná.
Mila je uväznená v zlatej klietke v Miami, ale jej korene siahajú do Moskvy. Jedného dňa si povie dosť a pokúsi sa odhaliť, kto je. Šialená, divoká a neskrotná bohyňa, čo sa za žiadnu cenu nenechá zahnať do kúta.
Ronan - väzniteľ, ničomník, vypočítavý bastard a Ďjavol v jednom. Bol tak hrozný a zároveň tak skvelý, že sa ho nedalo nemilovať.
Chémia medzi postavami - jedným slovom wau. Ona mu neváhala rozbiť vázu o hlavu a on ju v ten istý moment neváhal.. No povedzme, že sa jej poddal tak zvláštnym, zvráteným spôsobom, že mi huba spadla až k zemi. Tí dvaja sa proste nejakým nevídaným zázrakom prebojovali k láske. Doslova. Ničili jeden druhého, až bez tej bolesti nedokázali dýchať. Pretože cez všetko zlé v sebe prebudili to dobré.
Démon v čiernej s anjelom v žltej tak spoločne vytvorili pestrofarebnú paletu emócii a zvratov.
Zvyšné postavy. Igor (Albert), malá Kat, Ivan, Kristian, každý bol iný a svojou podstatou tak neprehliadnuteľný. Akoby som ich poznala a žila s nimi.
Prostredie ruskej mafie bolo opísané uveriteľne a nič z ich skutkov nebolo prikrášlené. Autorka sa rozhodne nebála surových scén a ja som jej za to vďačná. Keď mám čítať o temnote, chcem aby ma pohltila. A tá z jej pera si ma úplne podmanila.
Táto kniha je iná, preto nečakajte ruže, sviečky a šťastný koniec s rytierom v žiarivom brnení, ale zbrane, ponuré činy a ničotu. Vy to svinstvo však nevnímate tak, ako by ste mali, pretože ste hneď na začiatku narazili na taký ten hlas, za ktorým by sa každé dievča vrhlo do neznáma.
Zrádná touha je pre mňa skvost, pretože väčšina Dark romance sa na Dark romance len hrá. A Zrádná touha vyčnieva ako Sírius medzi ostatnými hviezdami.
Poprosím viac takých kníh.
“Darling Venom mi pripomína, prečo čítam.”
Toto je kniha, o ktorej by sa malo hovoriť. Kniha, ktorá by mala kolovať z ruky do ruky a postupne zanechávať stopu všade vôkol nás.
Trúfam si povedať, že som objavila diamant.
Ani neviem, kde mám začať. Nedokážem slovami vyjadriť tú hŕbu pocitov. Prežívam emocionálnu búrku a rozmýšľam, či sa niekedy z tej knihy spamätám. Myslím, že nie. Veľmi ma zasiahla a už nikdy nebudem rovnaká.
Malo to hĺbku, ťažké témy, úžasné postavy, o štylistike ani nehovorím. Smútok a plač sa striedal so šťastím a smiechom. Neustále. Chvíľkami som mala pocit, že sa zbláznim.
Pri Charlie som uvažovala, či nesnívam, pretože bola tak ľudská, až som uverila v jej skutočnú existenciu.
Tate sa stal mojom modlou. Tak veľmi som dúfala, že stratí kontrolu a prestane sa ničiť. Zaslúžil si to.
Kellan mi veľmi ublížil. Zrazu aj mňa bolelo dýchať. Ešte teraz mám slzy na krajíčku, keď si predstavím, ako veľmi sa snažil bojovať.
Terry pôsobil ako strašiak, ale keď sa v knižnici rozplakal a tisol si k sebe Darling Venom, vo vnútri ma roztrhalo na kusy.
A zvyšné postavy. V podstate som k žiadnej z nich necítila zášť. Možno chybovali, no táto kniha nebola o tom vyniesť nad chybami ortieľ, ale prijať ich a naučiť sa s nimi žiť, pretože život je až príliš krehký.
Každá postava dostala dostatok priestoru na uzdravenie sa. A ja som každý ich krôčik prežívala so zatajeným dychom. Bol to úžasný a bolestivý zážitok, no aj napriek zničeného srdiečku by som si to prečítala zas a znova.
Koniec bol krásny, ale nie dosť. Osoba, kt. si ho zaslúžila najviac, bola nenávratne preč a mne nezostalo nič iné, len plakať. Dúfať, že je konečne v poriadku.
Na záver Vám poviem len toľko, že sa mi každý riadok a fráza dostali pod kožu tak hlboko, že znova verím v šťastný koniec pre každého.
Prajem si, aby si Darling Venom mnoho z nás prečítalo, pretože zrazu nebudete vidieť len čierno bielo. Zbadáte šedú.
Pozerám do hlúpa a rozmýšľam, čo povedať. Po x-tom prečítaní posledných strán moja hlava nedokáže racionálne uvažovať a vymýšľa všemožné konšpiračné teórie s adekvátnym vysvetlením. Žiadne však neprichádza a zostáva tá istá nezodpovedaná otázka. Prečo?
Možno preto, že sa s nami autorka veľmi rada hrá. Alebo sa niekde medzi riadkami odpoveď skutočne ukrýva. Alebo si proste len všetci môžeme trhnúť. Priveľa možností a nespočet koncov.
Ani to mi však nebráni napísať, že je to pre mňa jedna z najlepších kníh od L. Saskovej. Každou jednou knižkou ma presviedča o jej neuveriteľnom talente, no s Neviditeľnou u mňa stúpla k výšinám.
Príbeh o žene, kt. sa naučila žiť osamote. Jej okolitý svet pozostával z bytu so zatiahnutými žalúziami. Cítila sa ako mŕtva, akoby bola duch. Až pokiaľ do jej súkromnej bubliny nevtrhol Andrej. Obľúbila som si ho a neodradili ma ani kastingy, či penzión.
Úplne nová téma, iná knižka a predsa som mala pocit, že Neviditeľnú poznám. S príchodom Ľuboša sa moje podozrenie potvrdilo. Nikdy by ma nenapadlo, že sa vrátim k jednej z hl. postáv a už vôbec nie, že v ďalšej knihe skončím niekde na pol ceste.
Možno som našla začiatok, ale čo z toho, keď som skončila niekde úplne v prdeli? Nepomohlo mi ani ponocovanie a šialené listovanie v Obvinenej a Nebezpečnej.
Nerozumiem, ako je možné, že aj keď viacero našich hl. hrdiniek skončilo na 3.poschodí u doktora Barátha, dokáže byť príbeh tak nečakaný, iný a pútavý.
Celú knihu som doslova zožrala aj s obaleným pozlátkom a ešte k tomu úplne bez hanby.
Z deja som vynechala snáď všetko, čo sa dalo a z mojej recenzie možno vydedukovať len toľko, že pokiaľ toto nová Saskovka dokázala so mnou, Vás môže pohltiť ešte väčšmi.
V skratke povedané, skutočný koniec možno skutočne nie je podstatný, pokiaľ pre nás Neviditeľná už nikdy nezostane nepovšimnutou. A tým splnila svoj účel priam dokonale.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Námesačnosť, smrteľná nehoda či vražda, sekta, láska a dosť veľký počet labilných postáv. Čo viac si priať?
Nezvyčajný príbeh, zaujímavý námet a pre mňa skvelý štýl písania a témy, kt. v takom hojnom počte len tak v nejakej knižke nenájdete.
Síce to nebolo napínavé, no aspoň som chcela vedieť, čo bude ďalej a kto bude ten zloduch. Ak teda nejaký bude.
Na študentské bezstarostné hlavy aj celkom dobrá charakteristika postáv.
Vera bola správne narušená a podľa mňa mala dostať väčšiu šancu ako Astropovci. Jej zrkadlový obraz, správanie nezlučiteľné s dobrým kamarátstvom, prefíkanosť, nedefinovaná psychická porucha a smrť s otáznikom boli určite zaujímavejšie témy ako nejakí hlupáci s akože schopnosťami ovládania mysle.
Dora prekypovala pozitívnymi stránkami, extrémnou podozrievavosťou a sem tam sa mi zapáčila aj nejaká jej myšlienka.
Od Adriána som očakávala omnoho viac. Napochodoval ako pán Tajomný so záľubou v pečení sladkostí, pokračoval ako zamilovaný slaďúšik a skončil úplne nepredvídateľne. Ako zamilovaný slaďúšik. Skvelý do počtu, no samostatne ničím výnimočný.
Zhruba 270 strán knihy čitateľ očakával koniec spätý s hl. témou príbehu. Podozrivých som videla všade navôkol a tajne som dúfala, že naša hl. hrdinka nebude až taký anjelik ako bola celý čas prezentovaná. Autorka sa však rozhodla pre zachovanie Dory svätice a zamiešala karty tak, že mi padla huba až k zemi. Prekvapivé to samozrejme bolo a zistili sme, že máločo na tomto svete je nepredvídateľné, ale skončiť tak nádejnú knižku s tak obrovským bullsh*tom bolo až bolestne ťažké.
Všetko pre tú jednu fotku s QR kódom. Ach, prečo?
Začalo to úžasne, s veľkým potenciálom a nevypovedaným tajomstvom, pokračovalo ako oddychovka a skončilo to ako fiasko. Veľmi ma to mrzí, keďže to bol skutočne originálny námet.
