

absynt Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Žena, matka, čitateľka ;)
Neuveriteľne obrazotvorná kniha. Príbeh, prostredie, postavy, atmosféra a detaily sa predo mnou vynárali ako film od začiatku po koniec. Podmanivé opisy močiara! Hneď by som nasadla na čln a dala sa obletovať čajkami, hoci za normálnych okolností, by som po tom vôbec netúžila. Ani som nedýchala, len som sa skryla za krík a pozorovala Kyu v jej prirodzenom prostredí. Len aby som ju nevyplašila. Toľko tém! - detstvo, dospievanie, rodina, samota, žena, feminizmus, príroda, ochrana prírody, láska, ľudské zákony, predsudky, rasizmus, vzdelanie.... a na všetko jasný a pevný názor. Bravó! Odporúčam.
Aj keď som ju prečítala rýchlo a bola dynamická a napínavá, stále som verila, že sa skončí inak ako som vedela už od začiatku. Takže som bola trochu sklamaná. Mala som pocit, že je tam príliš veľa klišé. Ale zas pôsobivým rozprávačskym talentom je kniha príjemným oddychom. Ak čítate veľa krimi, toto vám veľmi rýchlo vybledne. Hoci na Fitzeka nezanevriem.
Hoci som prečítala nejednu Absyntovku a viacerých prekliatych reportérov, Kapuściński mi doteraz unikal (trochu sa hanbím). Keďže táto kniha vyšla tento rok ako prvá prekliata v Absynte prišiel aj na psa mráz :) Téma bola zaujímavá a pre mňa plná nového. Najviac mi však učaroval autorov štýl. Jednoduchosť a ľahkosť vyjadrovania, pritom komplexnosť. Zavrela som knihu a nepotrebovala som nič dovysvetliť, nič dodať. Je pravda, že "vhupol" do témy zhurta a na začiatku som vyhľadávala, ale viac menej zo zvedavosti a nedočkavosti. Nemusíte to robiť, všetko má svoj čas. Knihu odporúčam a veľmi skoro sa pustím do Kapuścińského ďalšieho počinu.
Čítala som na podnet Čitateľského klubu. Nebol to môj prvý cestopisy, ale prvý, ktorý mal byť vtipný. Na môj vkus to bolo vtipné dosť málo (aj keď mal svetlé momenty). Informácie ohľadne rôznych miest boli ako okopírované tipy z bedekra a nebavili ma dosť podrobné a časté opisy aktivít typu stojím, idem, sedím, spím, jem... nevravím, že niekoho to nemôže baviť, ale pre mňa to bolo nič moc.
Alebo sme skôr výsledkom miest, kde vyrastáme, prostredia, atmosféry, ktorú dýchame, doma, na ulici, v škole? Takmer to tak vyzerá, keď sledujem ten priepastný rozdiel medzi Turínom a Parížom.
