Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Od Simony Roškovej som už jednu knižku čítala, a tak som vedela, čo ma bude zhruba čakať. Asi aj preto som čítanie Pochybností toľko odkladala. Vedela som, že to bude sila a istým spôsobom som sa na to potrebovala pripraviť.
Aj napriek mojej príprave ma sila príbehu prevalcovala. Doslova. Príbeh troch žien, ktorú sú spoločne prepojené, bolo pre mňa miestami náročné sledovať. A viete čo je na tom najhoršie? Že takéto príbehy môžu a aj sú realitou, čo je strašne kruté a smutné zároveň.
Nina, Eva a Lena sú každá iné, no aj tak sú istým spôsobom všetky rovnaké. Každá z nich má svoje problémy a riešia ich najrôznejšími spôsobmi. Nie každej správanie schvaľujem a často som mala chuť im capnúť, nech začnú konečne poriadne rozmýšľať. Len pri jednej to nevyšlo, čo ma však ani trochu nemrzelo, nakoľko to bola postava, ktorá mi bola vrcholne nesympatická od začiatku do konca. Žiaľ aj takéto osoby existujú a ja na ich mieste by som sa hanbila ako pes.
Najviac som si obľúbila Evu a hneď za ňou Ninu. Hoci každá riešila svoju rodinu a vlastné starosti, dokázali si k sebe nájsť cestu a stali sa kamarátkami a oporou jedna druhej. To bolo skutočne krásne.
Čo sa týka Leny, tak jej namyslenosť, alkoholizmus, prístup k životu a synovi z nej spravili najnenávidenejšiu postavu. Aspoň teda pre mňa taká určite bola. Absolútne som nechápala jej pohnútky, celá mi prišla skrátka divná. Je pre mňa záhadou ako s ňou mohol Viktor vydržať tak dlho, hlavne vzhľadom k tomu, že majú aj syna, ktorému matkino nevhodné správanie ubližovalo po celý čas.
Autorka píše skvelo, celé sa to čítalo rýchlo, prečítala som to za jeden večer. Hoci je asi nutné spomenúť, že som sa počas čítanie nevyhla širokej škále emócii, takže ak ste citlivejšie duše, pripravte sa na emočnú horskú dráhu.
Druhý diel tejto série sa mi páčil omnoho viac. Aj napriek tomu, že som vedela trochu predvídať kam sa príbeh bude uberať, našli sa momenty, kedy som ostala prekvapená. Príjemné oddychové čítanie na večer :)
Čo ma na príbehu chytilo asi najviac bol práve ten vtipný a vrámci možností aj úprimný a priamy vzťah medzi Mikym a Deou. Hlavne to ich vzájomné doťahovanie sa, ktoré im dvom neskutočne sadlo a spravilo ich priateľský vzťah takým pevným. Neviem či je to len môj názor, ale dobrí kamaráti by mali mať medzi sebou podobný typ vzťahu ako majú hlavne postavy. Avšak bez tých klamstiev naokolo :D.
Všetky tie problémy, ktoré Dea spôsobila svojim klamstvom som očakávala, možno len s trochu horšou reakciou na záver. Úprimne, ja som čakala kedy celá spleť klamstiev spadne a hlavne som čakala akým spôsobom sa to prevalí. Tá udalosť bola pre mňa asi jednou z najviac kľúčových z celého príbehu. Jednoducho som vedela, že oni dvaja si k sebe cestu skrátka nájdu a viac ma zaujímalo ako sa to medzi nimi pokazí :D.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Rosemary kvôli zabezpečeniu rodiny berie zákazku od tajomného pána V, pre ktorého už v minulosti pracovala. Tento raz však dostala za úlohu vyhrabať akúkoľvek informáciu na Petra Holsteina a jeho oddanosti Británii. Rosemary sa teda vydáva na svoju novú misiu ako knihovníčka.
Zoznámenie medzi Rose a Petrom je svojim spôsobom vtipné a roztržité. Peter je totiž neskutočný introvert a pri komunikácii sa zajakáva. Preto s Rose komunikuje hlavne písaným slovom, čo mladej žene príde trochu zvláštne, avšak sústredí sa na svoju úlohu, ktorú dostala. Postupom času však premýšľa, čí je správne to čo robí, pretože spoznala Petra bližšie a veľmi pochybuje, že by bol zlým človekom.
Musím povedať, že vývoj ich vzťahu mi na začiatku prišiel milý. Potom som však nadobudla pocit, že to celé smeruje do klišé. To ma trochu zamrzelo, lebo ten začiatok vyzeral skutočne nádejne. Neviem ako vám, ale mne dosť vadí, keď sa zrazu za krátky čas dokáže dosť rapídne zmeniť.
Páčilo sa mi však, že autorka dej zamotala záhadnou organizáciou, ktorá robila Petrovi problémy. Bolo zaujímavé sledovať myšlienkové pochody Petra, keď špekuloval, kto by za tými zlými „nehodami“ mohol byť.
Spomedzi postáv ma asi najviac zaujala postava Petrovho priateľa Gryffa, právnika, ktorý sa snažil Petrovi pomôcť. Ten ich priateľský vzťah bol niečím iný. Možno práve tým, že Gryff veľa rozprával oproti Petrovi. A možno aj tým, že obaja mali iné a zaujímavé pohľady a názory na určité veci. Rovnako sa mi páčilo, keď Rosemary začala premýšľať o zmene života, ktorý mala doteraz. Bolo pekné vidieť, že by sa chcela posunúť ďalej a nebyť len zlodejkou.
Aj napriek tomu, že mi kniha prišla trochu viac klišé ako by som rada, čítanie som si celkom užila. Pre romantika je niekedy aj trocha klišé príjemné.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha, #KdeDobroVíťazí je rozhodne zaujímavým čítaním. Zaujal ma hlavne svojou anotáciou a príbehom, ktorý sa ukrýval na stránkach. Tento historicko-súčasný romantický príbeh prepája minulosť a súčasnosť vďaka dvom knihám, ktoré v sebe ukrývajú starý príbeh. A práve ten skúma mladá Callie, ktorá sa pokúša jeden z detských kníh vrátiť majiteľovi alebo niekomu z rodiny.
Musím povedať, že Callie je ako postava skutočne sympatická, hoci nevychádza so svojej komfortnej zóny. Kontakt so svetom má len vďaka svojmu blogu, kde uverejňuje rôzne zaujímavé články o knihách a ich autoroch. Skutočne čarovné je na Callie to, že každú sobotu sa mení na Čarovnú rozprávkarku s pelerínou a špeciálnymi ponožkami a číta deťom príbehy.
A práve jedna detská knižka, ktorú dostane ako darček na narodeniny, ju prepojí s minulosťou a s Annikou. Annikin príbeh sa totiž odohráva pred druhou svetovou vojnou v Rakúsku. Callie pátra po Annike alebo jej rodine, aby mohla odovzdať knižku späť do rodiny. Vďaka zaujímavému a tajomnému zoznamu zapísanému medzi riadkami knihy, sa stretáva aj doktora Nemetha, ktorého rovnako ako ju, zaujíma tajomný zoznam.
Páčilo sa mi ako Callie kvôli túžbe dozvedieť sa o záhadnej Annike a jej príbehu viac, je ochotná vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Hoci musím priznať, že mi neprišla veľmi ako človek, ktorý by mal takýto problém, hlavne keď pravidelne čítala deťom rozprávky a boli tam aj ich rodičia. Toto vo mne trochu vyvolalo rozpor a zamýšľala som sa nad tým ako teda na mňa v skutočnosti Callie Randallová pôsobí. Akosi som sa dostala k záveru, že je trochu introvertnou postavou, ktorá má rada svoje známe prostredie a ďalej skrátka nejde. Aj preto možno nevnímala čítanie rozorávok v plnom kníhkupectve ako vystúpenie so svojej zóny komfortu. Tiež chápem, prečo pre ňu je už len predstava vycestovania niekam za hranice doslova desivá.
Rozmotanie príbehu bolo skutočne zaujímavé, nečakala som ho ani v najmenšom. Hlavne kvôli tomu, že počas čítania som si všímala náznaky, ktoré ma doviedli k mylným domnienkam, ktoré mi zakaždým po niekoľkých stranách boli vyvrátené.
