Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Cormac McCarthy je spisovateľ, ktorý vie nádherne písať. Prečítal som väčšinu jeho kníh. Hoci príbehovo sa mi jeho knihy nezdajú až tak výnimočné, jeho štýl písania ma totálne nadchol a stal som sa jeho verným čitateľom. Díte Boží sa svojou témou líší od jeho ostatných kníh. Dej a hlavná postava sú pre bežne zmýšľajúceho človeka zvrhlé, no napriek tomu som rád, že som toto jeho dielo nevynechal. Ak by som toto dielo čítal od tohto autora ako prvé, možno by ma trochu odradilo od čítania ďalších jeho kníh. No keďže som autora už poznal, nazeral som na to z inej perspektívy. Pre čitateľov, ktorí autorove knihy doteraz nečítali, by som odporučil začať ktorýmkoľvek iným románom. Jeho tvorba je pestrá.
Veľmi pozitívna kniha, úprimná a pravdovravná. Autor ponúka čitateľovi lepší život. Aj keď žijeme dobre, vždy sa dá žiť ešte lepšie. Čitateľ si z tejto knihy niečo odnesie, je moja mienka.
Filozof a básnik, ktorý neunavuje svojimi slovami, používa nádherné spojenia a prirovnania, aby vyjadril svoje myšlienky. Niektoré situácie nestačí len prežiť. Aby im človek porozumel, musí ich najprv premyslieť, anatomicky ostrou čepeľou nazrieť do ich jadra a skúmané miesto následne zašiť - líšime sa jazvami.
Knižka sa svojimi rozmermi poľahky zmestí do vrecka vychádzkového, jarného kabáta. Nadšenec prechádzok sa vyberie na potulky, ktoré u neho absentovali počas zimného obdobia. Kdesi si nájde neobsadenú lavičku a začíta sa do Roberta Walsera a jeho knihy "Prechádzka". Keďže toto dielko je kratšieho útvaru, dá sa prečítať na jedno posedenie. Sám to skúšam podľa tohto návodu. A po prvých stranách si kladiem otázku, prečo sa prekladateľ rozhodol pre výbor tohto dielka. Spočiatku sa mi autorove písanie nezdalo ničím výnimočné. No asi v polovičke knihy nastal u mňa obrat. Nádherné autorove opisy, bohaté a svieže, plné fantázie. Myslím si, že celkovému pozitívnemu dojmu dopomohli aj prekladateľské vlohy pána Michala Hvoreckého, u ktorého je badať cit k literatúre a použitie vhodných, za nemčinu zastupujúcich výrazov. K niektorým pasážam knihy sa zrejme vrátim i v budúcnosti, aby som si pripomenul ich krásu... a uvedomil si, že každý človek sa prechádza iným spôsobom.
Knihy pána Heviera čítam rád, pre seba i pre syna, sú zaujímavé aj tvorivé. Typické pre ne je hra so slovíčkami a bohatosť fantázie. V tomto duchu sa nesie aj Chymeros. “Tajná škola, kde deti učia dospelých” je druhý diel tejto série. Ak by sa niekto pre túto knihu rozhodol, čo vrelo odporúčam, mal by najprv prečítať prvý diel. Len tak to dáva plný zmysel a viac zábavy a napätia. Teším sa už na ďalšie pokračovanie.
