Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Som knihomoľ, učiteľ, spisovateľ, recenzent, korektor... písmenká a príbehy mám jednoducho v krvi :)
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Juraj Thal už má za sebou debut v podobe kriminálno-psychologického románu Nôž a teraz sa predstavuje čitateľom čistokrvným krimitrilerom. Musím hneď povedať, že tento žáner mu neskutočne sadol. Nenávisť sa pokojne môže radiť k vyhláseným príbuzným z Británie či severu. Má skvelo vybudovanú atmosféru, zaujímavý námet a postavy, ktoré si obľúbite prakticky okamžite. Tou ústrednou je policajný vyšetrovateľ Leo Legen. Ako typický archetyp si nesie v sebe nejaké to bremeno minulosti, jazvy na tele i na duši, ale ženie ho vpred túžba po spravodlivosti a odhalení všetkých kariet jeho protivníkov. Dej je zasadený do domáceho prostredia, konkrétne hlavne Nitry a jej okolia. Tento krok považujem za správny, pretože aj naše končiny, ako to dokazuje aj Nenávisť, sú vhodnou kulisou pre rozohratie napínavého príbehu.
Juraj Thal disponuje výrazným rozprávačským talentom. Vidno, že pozná zákonitosti textu aj žánrové špecifiká. Vďaka tomu nevyznieva jeho román na naše pomery kvalitatívne nedostatočne, ako to sem-tam pri podobných pokusoch býva. Práve naopak. Nenávisti by mal venovať pozornosť každý fanúšik krimitrilerov, pretože obsahuje všetko, na čo je zvyknutý - sympatické postavy, premyslenú zápletku, správnu atmosféru a zvládnuté policajné postupy. Juraj Thal má aj dobrú štylistiku, ktorou vás vtiahne do deja a navodí vo vás príjemný mrazivý pocit. Ostáva dúfať, že Nenávisť otvorí cestu aj ďalším prípadom Lea Legena, pretože by si zaslúžil, aby jeho kariéra pokračovala. Som zvedavý, kam sa dopracoval od roku 2005, v ktorom sa príbeh odohráva. Časové rozmedzie ponúka autorovi ešte množstvo priestoru na vytvorenie ďalších pútavých prípadov. Či už ho však využije, alebo nie, týmto románom už svoje kvality potvrdil.
Slovenskí čitatelia (a vo väčšej miere pravdepodobne čitateľky) sa už dávno dôkladne zoznámili s rodinou McKennaovcov z odľahlej, divokej a pritom drsne krásnej Aljašky. Séria kníh Aljašská odvaha prináša dobrodružne ladené romantické príbehy, ktoré napriek chladnejšiemu podnebiu zahrejú nejedno srdce. Sabotáž je už piatym dielom, no môžete po ňom siahnuť aj v tom prípade, ak ste nečítali predošlé. Ide o samostatné príbehy jednotlivých členov rodiny, hoci komplexnejší pohľad na sériu je vždy lepší. V priebehu titulov sme mali možnosť nahliadnuť do prostredia skalolezcov, záchranárov, policajtov či potápačov, a v Sabotáži sa bližšie zoznámime s pretekmi psích záprahov.
Dani Pettreyová sa neobťažuje s uvádzaním do deja či s prílišným predstavovaním postav a hneď vás vtiahne do príbehu. In medias res sa ocitáme v nočnom pátraní po stopách príbuzných spolu s Kirrou a Reefom a až postupne odhaľujeme ich vlastnosti či iné okolnosti deja. Čitatelia poznajúci štýl Aljašskej odvahy si opäť prídu na svoje a tí noví azda dostanú chuť prečítať si aj zvyšné diely série. Autorka opäť rozohráva hru na naháňačku s časom a nepriateľmi, čo už môže po minulých štyroch dieloch pôsobiť trochu otrepane, ale ako ľahké letné čítanie to postačí. Príbeh slúži totiž skôr ako prostriedok na zvýraznenie vnútornej sily, charakteru, viery a šance polepšiť sa. Hlavné postavy a celá rodina McKennaovcov ako obvykle vyzerajú dokonale navonok i vnútri, ale prečo nie? Svet potrebuje hrdinov...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Minulý mesiac sa oslavovalo výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Pre súčasného človeka sa dané udalosti javia pomaly ako dávna história, no ich odozvy nachádzame ešte aj dnes. A, žiaľ, neželaným vplyvom ideológie podlieha čoraz viac ľudí, často ani netušiacich, kde je pôvod rasovej nenávisti a ako sa môže prejaviť. Anglická autorka Lindsay Hawdonová sa ako vášnivá cestovateľka najprv prejavila v novinárskej oblasti, až neskôr skočila aj do literárnych vôd. A to rovnými nohami a s poriadnym krikom. Jej debutový román Jákobovy barvy vás neočarí len maloletým hrdinom, ale najmä okolnosťamio jeho osudu a hlbokými myšlienkami, ktorými je príbeh popretkávaný. Pri čítaní sa mi vynorili podobne ladené filmy s postavou malého chlapca Bež, chlapče, bež a Nahý medzi vlkmi. No zatiaľ čo tie sa venovali židovskej otázke, Jákobovy barvy sa zameriavajú na trochu opomínanú tematiku rómskeho holokaustu.
Jákobovy barvy obsahujú veľké posolstvo. Netlačia pritom na pílu, Lindsay Hawdonová je šikovná rozprávačka a všetko necháva na svoje postavy. Výrazným prvkom deja je okrem striedania spomenutých línií prvok tajomna. Netušíte, prečo Jákob uteká ani prečo sa odlúčil od mamy a dvoch mladších súrodencov. Predošlé udalosti sa odhaľujú kúsok po kúsku, a hoci tušíte, kam náznaky smerujú, neprestávate dúfať, že nakoniec všetko dobre dopadne. Možno vám chvíľu potrvá, kým si zvyknete na autorkin osobitý štýl. Nemrhá totiž dialógmi, čítanie je teda trochu menej dynamické, no vzhľadom na príbeh a silu knihy to vôbec nevadí. Práve naopak, poskytuje vám to dostatok priestoru i času vžiť sa do postáv a danej doby. Oceňujem aj spracovanie knihy ako takej, je ťažšia ako iné knihy Domina, akoby si vydavateľstvo dalo prácu s avizovaním, že táto kniha rozhodne nie je ľahké čítanie. Dajte si však pozor, aby sa vám pri čítaní poležiačky nevyšmykla z rúk, lebo ju pocítite omnoho výraznejšie (áno, hovorí zo mňa vlastná skúsenosť). Lindsay Hawdonová má talent a je pravdepodobne iba otázkou času, kedy sa ozve s ďalším vydareným románom.
Gaelen Foley to opäť dokázala. Napriek narastajúcemu počtu kníh, ktoré už má na svojom konte, stále dokáže priniesť vydarený príbeh bez toho, aby sa opakovala či vykrádala predošlé knihy. Jej tvorba sa vyznačuje nádychom exotiky a dobrodružstva, fanúšikovia jej série Klub Inferno mi iste dajú za pravdu. Hriešne fantázie sú druhou časťou príbehov o súrodencoch Knightovcoch, ktoré vychádzajú z ďalšej známej série - síce tiež o Knightovcoch, ale ide pritom o inú vetvu rodiny. Nadšenci tohto nekonvenčného šľachtického rodu sa môžu aj tu tešiť na staré známe postavy, ale romány sa dajú, samozrejme, čítať aj samostatne. Aktuálna novinka sa venuje Derekovi, obávanému veliteľovi kavalérie bojujúcemu v ďalekej Indii proti Maráthskej ríši, ktorý, ako to už býva, natrafí na životnú lásku celkom nečakane.
Dejisko Hriešnych fantázií spočíva predovšetkým v Anglicku, no napriek tomu ani tu nie je núdza o typickú exotiku. Kto čítal predošlý diel (Hriešna túžba), vie, že polovica z neho sa odohrávala v Indii. Kúsok z nej si bratia Knightovci priviezli aj do Londýna a atmosféra tak hneď dýcha o čosi zaujímavejšie. Derek je skvelá hlavná postava, rovnako ako Lily, toto je jedna z najväčších autorkiných devíz. Gaelen Foley sa v žánri historickej romantiky vyslovene našla, navyše v jej knihách nájdete aj čosi navyše - vychádzajú totiž zo skutočných dobových reálií, a tak sa môžete dozvedieť čosi viac o bojoch v Indii, chode Východoindickej spoločnosti či činnosti vtedajších vládnych výborov. Tvoria skvelú kulisu pre rozohratie pútavého deja a rovnako aj romantiky, erotiky a vnútorného prežívania postáv. Po prečítaní budete rovnako ja dúfať, že na ďalší diel (tentoraz o Gabrielovi) nebudeme čakať dlho. A zároveň verím, že nás čaká ešte množstvo iných preložených diel od tejto skvelej autorky.
Vyvolenie vám nedovolí nudiť sa. Každá kapitola je dynamická a posúva príbeh vpred, autorke sa podarilo vystavať ho bez výrazných hluchých miest. Carrington si vás tiež získa rýchlo - najmä kvôli nutnosti prerodu z obľúbeného dievčaťa so žiarivou budúcnosťou na osobu na najnižšej priečke spoločnosti. Aj ďalšie postavy sú vykreslené s náležitou osobitosťou - citlivý miestostrážca Remko s poruchou reči, odhodlaná a odvážna Larkin, Remkov veselý kamarát Helms či až fanatický minister Isaac. Rachelle Dekkerová zasadila svoj román o dvesto rokov do budúcnosti po skaze súčasného sveta, kedy zoskupenie preživších žije za múrmi bývalého hlavného mesta USA. Že vám to pripomína Divergenciu? Východisko je možno rovnaké a aj počas čítania natrafíte na podobné námety, ale spracovanie a postavy už dýchajú originalitou. Ba čo viac, vo Vyvolení sa do popredia dostáva vnútorná sila jedinca, pravá viera a boj proti akémukoľvek druhu útlaku.
Kristi Ann Hunterová prináša sériu o rodine Hawthornovcov, v ktorej sa snúbi všetko, čo majú čitatelia na historickej romanci radi. Ľahký štýl, sympatické postavy a štipku napätia, ktoré im skomplikuje ich cestu za šťastím. V tomto prípade sa o hlavnú zápletku postará hlavný hrdina, hoci ani jeho nežný náprotivok nezaháľa. Obaja majú svoje tajomstvá, ktoré sú čitateľovi od začiatku jasné, ale o to zábavnejšie je miestami čakanie na ich odhalenie.
Knihy Kristi Ann Hunterovej sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaradia medzi obľúbené u väčšiny milovníkov historických romancí. Poskytujú oddych, zábavu aj napätie. Síce nijako nevybočujú z rámca, ale zaujmú výborne vykreslenými postavami. Marsh je možno ako skúsený špión až priveľmi rýchlo vyvedený Mirandou z miery, no je to potrebné vzhľadom na samotný príbeh. Väčším prerodom prejde Miranda, ktorá postupne zahadzuje masku uhladenosti a prejavuje svoj pravý charakter. Je nebojácna, odhodlaná a vášnivá, nie ako zvyšok utiahnutých, spôsobných dám z vyššej spoločnosti. Obsahu Šľachtickej rošády nie je čo vytknúť, moju pozornosť však rušili veľké písmená pri tvaroch osobných zámen v rámci vykania. Je to beletria, nie úradný list, takže takýto jav je úplne zbytočný. Je to však len malý fliačik na vydarenej knihe s priliehavým názvom, ktorá vás ľahko navnadí na ďalší diel série.
Silvia Jezerská sa svojím románom zaraďuje medzi autorky, ktoré koncipujú svoje príbehy ako moderný, autentický pohľad na okolitý svet s potrebnou dávkou nadhľadu. Neponúka otrepaný dej o nešťastnej žene v domácnosti potýkajúcej sa s krachujúcimi vzťahmi ani život kariéristky, ktorej chýba objatie muža, ale jej hrdinka sa musí vyrovnať s omnoho "každodennejšími", prijateľnejšími problémami. Názov Každý trapas sa počíta je možno trochu zavádzajúci, predsa len evokuje o niečo zábavnejší obsah. To však neznamená, že vás nebude baviť, práve naopak. Učiteľka Tereza si vás okamžite získa, nie je žiadnou superženou, má chyby ako každý iný, pričom by ste ju hneď chceli za kamošku. Autorka ju vháňa do rôznych situácií, ktoré preveria jej charakter a vzťah k ostatným ľuďom, no dôležité je pritom vždy si zachovať vlastnú tvár...
Tereza cíti, že je načase spraviť niečo so zabehnutým životným stereotypom a opäť zažiť niečo nové. Tak, ako za čias jej priateľstva s Ondrom. Spoznali sa na strednej škole a dlhý čas bol jej platonickou láskou. On však nikdy neprekročil hranice ich vzťahu, a keď napokon odišiel do Prahy, skončili sa aj Terezine výstrelky. Výplňou jej dní sa stali práca v školstve, bývanie s mamou a návštevy o kamarátky Ivety, matky problémovej tínedžerky a mladších dvojčiat. Síce sa tieto dve ženy odlišujú, no zároveň sa vďaka tomu i dopĺňajú. Práve Iveta Terezu donúti poobzerať sa po inej práci, kde na svoje veľké prekvapenie stretne po rokoch Ondreja. Stará láska nehrdzavie, no Tereza už nie je tou naivnou mladou dievčinou. Už dávno je rozvážnou ženou a musí sa vymaniť z vlastného tieňa. Ani netuší, aké prekvapenia ju čakajú, keď otvorí oči a začne vnímať veci v pravom svetle. A to tak svoje vzťahy, ako aj rodinné pomery a dôvody zvláštneho správania ľudí v jej okolí...
Najviac sa mi páčila Terezina snaha niečo zmeniť. Ľudia totiž stále na niečo čakajú, sú nespokojní, no pritom prvotná motivácia musí vyjsť z nich samých. Hlavná hrdinka románu Každý trapas sa počíta je toho jasným príkladom. Nie všetko síce vyjde podľa jej predstáv, no niektoré výsledky majú dlhšiu čakaciu dobu. Ďalším plusom sú aj zvraty ohľadom vedľajších postáv, ktoré Tereza postupne odhaľuje. Silvia Jezerská ich dovtedy starostlivo ukrýva aj pred čitateľmi, aby neprišli o prekvapenia. Okrem hlavnej línie sa miestami vraciame aj o niekoľko rokov späť, aby sme nahliadli do vzťahu Terezy a Ondreja, prípadne aj jej priateľa Adama. Páčili sa mi aj pasáže s Ivetou a neraz som sa zasmial na jej hodnotení súčasnej literatúry, ktoré triafali priamo do čierneho. Kniha je výbornou oddychovkou s možnosťou zamyslenia sa ako bonusom. Silvia Jezerská ma zaujala a určite neobídem ani jej ďalšie tituly.
