Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Aktuálne recenzujem, "oprašujem" a revidujem po veľmi dlhej dobe svoju knižnicu.
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
O sedemnástom novembri 1939, o prepade a zatvorení vysokoškolských internátov, bolo toho napísané veľa. Autentické príbehy českých študentov z koncentračného tábora Saschsenhausen, sú napísané inak. Skutočnosti v knihe sú podávané z prvej ruky a bývalí väzni z tohto lágru boli v čase sumarizovania svedectiev stále živí. Výpovede neboli pozbierané náhlivo, ale s rešpektom, úctou, trpezlivo a bez časového tlaku Autor fakty overoval niekoľkokrát u ostatných žijúcich pamätníkov. Tí, ani sami niekedy nevedeli, čo sa deje na jednom konci tábora, ale s overenými faktami to autor verifikoval lepšie ako samotní väzni.
Kniha je doplnená dobovými kresbami väzňov. Ich túžby, predsavzatia, básne aj piesne sú zhmotnené. V listoch, prepašovaných spevníkoch a zbierkach. Slang ako achcén, šlichta, štrafkompanie, rolvágen je tu na dennom poriadku a najjednoduchšie skratky ako RU a Z-Station sú tie najdesivejšie.
Josef Čapek a Antonín Zápotocký na jednom mieste. Obidvaja väzni, jeden však musel tvoriť v lágri s vyhliadkou na smrť, druhý ako povojnový prezident, podpísal niekoľko rozsudkov smrti. Aj toto bola realita.
Pri čítaní mate pocit, že ste na tom strašnom mieste spolu s nimi. Prežívate to peklo, útrapy, každodennú smrť a vcítite sa do ich osudov. Kniha ako taká, svoj účel splnila dokonale. Zanechá stopu a premýšľate o nej. V Sachsenhausene zomreli českí aj slovenskí študenti, Poliaci, nemeckí politickí väzni, neprispôsobiví nemeckí vojaci, židia, ruskí zajatci. Aj s tými poslednými tam bolo zaobchádzané najhoršie. Kto pozná okolnosti vybavenia tábora Mauthausen a jeho miestnosti na „meranie a váženie väzňov“ v lekárskej izbe, si vie ľahko domyslieť ich osud.
Historická pravda nie je prekrútená ani doplnená. Je až príliš skutočná napísaná bez príkras. A nie je v tomto prípade zneužitá na nejaký konkrétny politický cieľ. Je jednoducho autentická. Dozviete sa, kto bol Nemec Harry Naujoks vo väzenskej samospráve a aký bol jeho podiel v protiklade so Železným Gustavom. O týchto pravdách treba hovoriť, nesmú sa zabudnúť a dopustiť, aby sa niečo podobné opakovalo.
Jozef Leikert napísal memento, ktoré nám bude pripomínať, čoho sú ľudské bytosti schopné urobiť jeden druhému.
Manuál pre upratovačky nie je len návodom pre život. Kolekcia poviedok je súborom príbehov z rôznych kútov duše autorky a spoločnosti, ktoré sú hlboko pretkané autobiografickými skúsenosťami spisovateľky. V poviedkach sa odzrkadľuje jej skúšané detstvo, alkoholizmus, závislosť na drogách, peripetie zamestnaní a partnerského života. Poviedky ako Môj jokej. El Tim, Carmen a Mlčanie sú výbornou ochutnávkou z celej knihy. Neoplatí sa celé dielo čítať na jeden dych. Je ako dobré jedlo. Skvele sa vychutnáva po kúskoch a na každý deň tri - štyri sústa bohato stačia. Po týždni je však čitateľ nasýtený a poskladá si obraz z kamienkov mozaiky. Ako celok je kniha päťhviezdičkový michelinský chod. Niekomu možno nebude chutiť avšak náročnejší čitateľ, ktorý nehľadá len priemernosť, si určite príde na svoje. Nie je to o ťahaní medových motúzov popod fúzy, ale vtrhne vás do reality, surovej, tragikomickej, jednoduchej a neprikrášlenej. Manuál zložitého života, písaný jednoduchými vetami, však určite odporúčam prečítať.
