Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje aktivity
Prvé čo mi napadá pri tejto knihe, je to, že oproti množstvu detektívok a krimi je to určite niečo "iné". V dobrom slova zmysle. Od hlavných netradičných postáv, atmosféru až po číslovanie strán a kapitol. Určite siahnem po ďalších knihách pána Fitzeka, ale napriek tomu ma úplne táto kniha "neodrovnala". Bál som sa už od zhruba polovice knihy, keď sa začali hromadiť "haluze" hlavného predstaviteľa, aby sa kniha neskončila nejakým štýlom že "domyslite si" alebo celé to bol len sen a podobné nezmysly. Že ak sa to tak dá nazvať príbeh sa uzavrel a všetko do seba zapadlo. Niekedy mi vadilo, že napríklad kapitola skončila v tom najlepšom, a čo sa vlastne stalo bolo vysvetlené až v tej ďalšej. Ale mám rád všetko netradičné a po iných knihách tohto spisovateľa určite siahnem.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Chris Carter sa v mojich osobných rebríčkoch šplhá vyššie a vyššie. Za mňa je to záruka kvalitnej a napínavej detektívky od začiatku až po koniec. Jediné, za čo som ubral jednu hviezdu je ten "mechanik". Keďže vieme že vrahom bola žena, išlo len o snahu zmiasť čitateľa. Čo ako mi nevadí, ale vadí mi to, že niektoré detaily neboli celkom, teda vôbec vysvetlené. Napríklad "mechanik" sa rozprával so svojou obeťou predtým ako ju zabil. Zmenila hlas ? Ako zmenila tvár aby ju nespoznal ? ( že sa jedná o ženu v prestrojení ) skúsený policajt ktorý bol detektív neviem koľko rokov. Je tam len zmienka o montérkach, kombinéze ale nič iné čo sa tváre a hlasu týka. Nechcem nikoho podceňovať, ale neviem či by žena len tak sama "prevlákala" mohutných chlapov. Napríklad psychológa z auta späť do ordinácie. Hlavne keď sa hovorí že tzv. "dead weight", čiže napríklad niekto v bezvedomí akoby vážil ešte viac. Ale vo výsledku je to stále ten Chris Carter, ktorého knihy som si obľúbil a zatiaľ ma kvalitou nesklamal.
Už ani neviem čo dodať. Chris Carter je po ďalšej skvelej knihe jeden z mojich obľúbených autorov. Presne tento typ kníh mám rád. Krátke kapitoly, všetko rýchlo k veci bez zbytočnej vaty, skvelé opisy prostredia a situácií. Samozrejme znova platí, že je to iba pre silnejšie žalúdky, ale každý fanúšik krimi sa pri tejto knihe určite nesklame. Jediné čo by som vytkol, malá logická nezrovnalosť, čo som si všimol hneď na začiatku - doktor Winston si založil na tvár rúško - a potom Hunter pri sledovaní videa z tej pitvy čítal doktorovi z pier. Čo neviem ako mám chápať že by mu Hunter čítal z pier keď mal nasadené rúško. Čiže asi iba za toto dávam jednu hviezdu dole.
Je určite dobrá kniha, ale nie výborná. Mne osobne sa viac páčili predchádzajúce diely v tejto sérii. Niečo mi tu chýbalo, taký "wow" efekt, nejaké väčšie prekvapenie na záver a prípadne nejaká konfrontácia s páchateľom. Od cca stredu knihy bolo prakticky vytýčené rozuzlenie, a to sa v princípe ďalej nijako nezmenilo, čiže išlo len o samotné dolapenie páchateľov. Čo nie je v zásade zlé, ale ako som spomenul, kniha pre mňa od toho momentu až do konca stratila taký ten efekt napätia. Na Line si ešte ako na v podstate hlavnú postavu musím zvyknúť, neviem či sa mi to úplne páči, tým že si zaberá dosť priestoru v knihe, tak sa viac do ústrania dostávajú ďalšie postavy a ich vyšetrovanie. Ale nie je to niečo čo by mi úplne prekážalo, skôr si bude treba zvyknúť. Uvidíme. Každopádne Horst je také pohodové krimi a určite nesklame.
