

Môj wishlist Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Ahoj, som čitateľka na plný úväzok (neplatená, ale šťastná).
Môj životný štýl? Kombinácia: fantasy chaos, krimi napätie a občasná romantická katastrofa. Ak je niekde dráma, tajomstvo alebo elf so záhadnou minulosťou – som tam prvá.
Môj knižný strop je niekde medzi detektívkami, kde všetci klamú, thrillerom, kde nikto neprežije (ale dúfam, že aspoň ja), a romantickým young adult, kde sa všetci najprv nenávidia a potom bozkávajú v daždi.
Vydavateľstvá ako Ikar, Slovart alebo Yoli ma už poznajú – teda nie oficiálne, ale podľa toho, koľko peňazí som u nich nechala, by mi mohli aspoň poslať vianočnú pohľadnicu.
Knihy? Pre mňa to nie sú len príbehy. Sú to unikové východy z reality, kde neexistujú účty, ranné vstávanie ani suchý obed. Len meče, láska, vraždy a komplikované vzťahy. Presne tak, ako to mám rada.
Útla knižka, ktorá v sebe skrýva oveľa viac, než by jej rozsah napovedal. Príbeh pracuje s konceptom „záchrannej vzdialenosti“ medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je podaný mimoriadne silne a znepokojivo.
Hlavná postava Amanda leží v nemocnici a v rozhovore s Davidom sa snaží poskladať, čo sa vlastne stalo jej, jeho matke a deťom v celom tomto zvláštnom, postupne sa rozpadávajúcom príbehu. Jej rozprávanie je fragmentárne, miestami dezorientujúce, čo dokonale odráža jej stav mysle aj celkovú atmosféru knihy.
Autorka tu spája realitu s prvkami snov a juhoamerických povier, čím vytvára zvláštnu, takmer magickú, ale zároveň nepokojnú atmosféru. Práve tento nepokoj je niečo, čo ma nútilo čítať ďalej, aj keď som sa miestami strácala a niektoré časti som si musela prečítať viackrát, aby som pochopila ich význam.
Kniha vo mne vyvolala silné pocity úzkosti aj fascinácie zároveň. Téma materinskej lásky a puto medzi rodičom a dieťaťom je tu spracované veľmi originálne ako niečo premenlivé, krehké a zároveň zásadné.
Záchranná vzdialenosť je zvláštny, znepokojujúci a zároveň podmanivý zážitok, ktorý sa ťažko zaraďuje, ale ešte ťažšie zabúda.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Romantická komédia napísaná chlapom ma zaujala už samotným konceptom, a preto som bola zvedavá, ako to celé dopadne. Výsledok je však skôr chaos nad chaos, čo vlastne celkom sedí k hlavnej hrdinke chaos je totiž Leine druhé meno. Autor sa v príbehu očividne poriadne vybláznil a miestami je to jeden bizarný moment za druhým.
Niektoré situácie sú naozaj absurdné napríklad scéna, keď sa Filip a Lea ukrývajú pred Leiným bývalým v poloplnom smradľavom kontajneri a skončí to ich romantickým momentom, ktorý ešte preruší bezdomovec Gogo, presvedčený o existencii vesmírnych jašterov. Podobných momentov je v knihe viac a vytvárajú zvláštnu zmes romantiky, komédie a úplnej absurdity.
Oddychovka to určite je, no miestami som mala pocit, že autor to s komplikovaním deja a bizarnosťou riešení trochu prehnal. Niektoré situácie sú tak zamotané, až sú napokon vyriešené veľmi zvláštnym spôsobom. Postavy rodiny Leštákovcov pôsobia ako koncentrát všetkého zlého, pričom asi najbizarnejší je vzťah medzi Rebekou Leštákovou a starcom Valentínom Budincom, ktorý pašuje koks v porcelánových bábikách.
Z postáv ma najviac bavili Gogo a redaktorka Iskra, ktorí podľa mňa príbeh výrazne oživujú. Naopak, hlavná hrdinka Lea ma veľmi neoslovila. Oveľa sympatickejší mi bol Filip, ktorý pôsobí ako pomerne ideálny chlap a miestami som mala pocit, že by si zaslúžil niekoho lepšieho.
Celkovo ide o ľahkú, bláznivú romantickú komédiu, ktorá môže pobaviť, no pre mňa bola skôr priemerom neurazí, ale ani výrazne nenadchne.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Dievča, 11 je v zásade priemerná detektívka v peknom a čitateľnom podaní. Príbeh má zaujímavý koncept true crime podcast, ktorý postupne odhaľuje starý prípad no samotný priebeh deja bol pre mňa pomerne ľahko predvídateľný. Keď sa podozrenie presunulo z Dídžeja (Douglasa Stevensa) na Duana, pôsobilo to skôr ako zbytočné naťahovanie príbehu. Všetky dôkazy totiž už skôr naznačovali, že ide o vysokoškolského profesora, takže toto odbočenie nepridalo napätie, skôr spomalilo tempo.
Ako veľké plus hodnotím štýl písania a štruktúru knihy. Striedanie kapitol prepisy podcastu, súčasná dejová línia a pohľad na samotného vraha dodáva príbehu dynamiku a robí čítanie zaujímavejším. Aj samotná motivácia vraha, ktorú autorka opiera o biblické odkazy, je premyslená, no jeho línia mi napokon prišla trochu nedotiahnutá. Najmä motív odpočítavania pôsobil, akoby nebol úplne uzavretý.
Trochu ma rušili aj drobnosti v menách keď Elle prizná, že je Nora Watsonová (posledná obeť Odpočítavača a zároveň jediná, ktorá prežila - zastavila odpočítavanie na 20 rokov), no neskôr sa postava označuje ako Eleanor/Eleonor. Je jasné, že Nora môže byť skratka mena, ale keď je väčšinu knihy používané jedno meno a zrazu sa objaví iné, pôsobí to trochu chaoticky.
Celkovo ide o slušnú, ale skôr priemernú detektívku, ktorá neurazí, no zároveň ani výraznejšie neprekvapí.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha pracuje s prelínaním dvoch príbehov jedného zameraného na Graysona a druhého na Jamesona no práve tento formát bol pre mňa miestami rušivý. Príbeh Graysona a jeho sestier Juliet (Gigi) a Savannah ma počas viac než polovice knihy nedokázal úplne vtiahnuť, a čítanie som si v týchto pasážach musela vyslovene „odsedieť“.
Naopak, Jamesonova dejová línia bola výborná. Jeho dohoda s biologickým otcom Ianom, dočasný vstup do klubu Devil’s Mercy a najmä záverečná hra v sídle Vantage boli premyslené, dynamické a podané tak, že som zostala v napätí až do posledných strán. Presne ten typ hier, zvratov a manipulácie, pre ktoré túto sériu milujem.
Veľkým plusom je postava Rohana, ktorý bol pre mňa jednoznačne najzaujímavejšou postavou celej knihy tajomný, inteligentný a nečitateľný. Z Graysonovej časti ma najviac bavila Gigi, ktorá dodala príbehu energiu a charakter.
Ani tentoraz nechýbali hádanky, napätie a hry s čitateľovou pozornosťou. Aj keď kniha pre mňa kvalitatívne mierne zaostáva za hlavnou trilógiou, stále ide o silný doplnok sveta Hawthornovcov, ktorý poteší fanúšikov série.
A na záver už len: povedzte Tahiti (Jameson a Avery by to pochopili).
Záverečný diel série je presne taký, aký som dúfala, že bude napínavý, šokujúci a plný inteligentných zvratov. Autorka opäť dokazuje, že vie pracovať s očakávaniami čitateľa: v momente, keď si myslíte, že už vás nič neprekvapí, príde ďalšia bomba. Tajomstvá sa konečne skladajú do väčšieho obrazu a dostávame odpoveď na otázku prečo sa celá hra vlastne začala.
Dej je dynamický, graduje, nechýbajú hádanky, hry, akcia ani silné dialógy. Kapitoly majú ideálnu dĺžku, takže kniha sa číta doslova sama. Postavy si držia svoju autenticitu správajú sa presne tak, ako by ste od nich očakávali po všetkom, čím si prešli. Každá z nich prináša do príbehu vlastné čaro a spoločne vytvárajú mimoriadne funkčný celok.
Romantická linka pre mňa nebola kľúčová (a priznávam, že výsledok ma úplne neuspokojil - vôbec by som knihu neradila medzi romantické knihy), no príbeh by fungoval aj bez nej stojí pevne na záhadách, intrigách a geniálne vystavaných hrách. V tomto diele mi síce Grayson miestami liezol na nervy, o to viac by som však uvítala pohľad do hláv ostatných Hawthornovcov, pretože každá z postáv má potenciál na vlastný príbeh.
Rozlúčka so sériou bola trochu smutná, no dôstojná. Každá hra sa raz skončí a každá záhada sa raz vyrieši. Posledný gambit je kvalitným a uspokojivým finále, ktoré potvrdzuje, že ide o jednu z najlepších YA mysterióznych sérií posledných rokov.
Byť výnimočný je najlepší spôsob ako byť iný.
