Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Čítam, pretože chcem a môžem. Môj skromný čitateľský denník: @mom_bookbinder
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dej mal postupný spád, všetko išlo poporiadku. Základné opisy postáv, také jednoduchšie, prvé predstavenie hlavných postáv, postupne gradovanie deja. Od polovice knihy to bolo veľmi pútavé a knihu som nepustila z ruky. Záver strhujúci, kde som čakala už veľmi smutný koniec. Nakoniec autorka prekvapila.
Nakoľko som od knihy veľa nečakala, aj kvôli tomu, že je tenká, tak ma zaujala. Takže hneď siaham po všetkých ostatných a mam ich v pláne prečítať najbližšie mesiace.
Musím priznať, ako prvý som videla seriál. Po knihe som siahla až potom.
Veľmi dlho mi trvalo kým som sa poriadne začítala. Prvé kapitoly obsahovali dlhé, ale bohaté opisy. Či už hrdinov, aby sme ich lepšie spoznali, ale hlavne opisy Škótska a konkrétnej situácii, čo sa odohrávala v deji. Úprimne povedané, nudilo ma to. Avšak silu som našla v tom, že aj v seriáli to zo začiatku trvalo kým si to našlo moje srdce. A to sa presne stalo niekde pri strane 120 a potom to už malo rýchly spád.
Hlavný pár, Jamie a Claire sú pre mňa úplne dokonalí. Ich vzťah sa postupne vyvíjal a úplne som vďačná ako to autorka všetko opísala. Dodalo mi to veľa informácií a podnetov vcítiť sa do ich role. V seriáli to malo rýchly spád, ale v knihe ma to citovo úplne vtiahlo. Detailne to hlavne popisovalo pocity Claire. Ako sa zrovnávala s novou situáciou, ako si zvykala na nové prostredie, zobrazovalo to myšlienkové pochody aké mala voči Jamiemu. Charakterové vlastnosti postáv boli obdivuhodné. Tiež by nebolo na škodu, keby som mala aspoň polovicu zručnosti čo mala Claire.
Ku koncu som išla opatrne, keďže som vedela, že tam to bude škaredé čítanie. Samotná situácia, čo sa odohrala medzi Randallom a Jamiem vo väznici mi dlho nedávala spávať. (Tlieskam hereckému výkonu Sama Heughana.) V knihe to však na mňa pôsobilo jemnejšie, keď to Jamie opisoval a nebolo mi pri tom tak zle ako pri seriáli. Seriál je viac menej úplne točený podľa knihy, až na menšie nepodstatne zmeny. Jamie je platonická láska asi každej ženy a zostáva len dúfať, že sa takýto chlap pohybuje aj v našej realite.
Kniha niesla prvky humoru a ja som si ich s radosťou užívala. Všade mam poznačene vtipné situácie a obľúbené pasáže lepíkmi. Celým srdcom milujem túto knihu aj seriál. Už dávno u mňa nezanechalo niečo takú silnú stopu. Hneď na to som si objednala ďalšie knihy a nedočkavo čakám na piaty diel.
Siahla som opäť po knižke od Janky Pronskej. Zhruba po stranu 100 ma to doslova mučilo. V deji bolo strašne veľa postáv (Tomáš, Juraj, Stanislav, Peter, Ondrej, Július, František...atd), takmer žiadne hlbšie opisy postáv, strácala som sa v deji lebo bolo všetko hrrr napísané a vôbec som nevedela o čo sa jedná a kto s kým je zadobre a kto je ten zlý. Zistila som, že viem veľmi málo z dejín Slovenska a že mam medzery v slovnej zásobe.
Keď som sa konečne dostala k ľúbostnej zápletke, tak ma to vtiahlo. Dočkala som sa akcie, lásky, miernemu porozumeniu deja a už sa to čítalo samé. Kniha na mňa pôsobila chaoticky, ale obdivujem autorku v tom ako vie vždy inak opísať city, ktoré sa odohrávajú v hrdinoch.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Konečne som si urobila čas na tuto knihu z vydavateľstva @lindeni.sk. Čakala som od nej veľa a aj som to dostala.
Kniha mala krásny plynulý dej. Rozprávanie nasledovalo pekne poporiadku, žiadny chaos. Doplní čitateľovi informácie o tom, kto sa do Osvienčimu mohol dostať, ako to prebiehalo, ako sa museli správať väzni, ako sa dalo prežiť, atd.
Kniha hovorila o živote rómskej rodiny, kde matka bola Nemka. Nemusela ísť do tábora, no išla, lebo nechcela opustiť svoje deti a manžela. Časom sa stala riaditeľkou škôlky, ktorú tam zriadil Dr. Mengele. Dosť ma prekvapilo, že samotného doktora autor opisoval viac menej neutrálne a až potom prišlo k opisom jeho hnusného charakteru. Možno tým chcel autor trosku vygradovat dej.
Príbeh je skutočný, až na jednu zmenu, ktorú autor na konci vysvetlil.
Tieto knihy majú svoju dušu a u mňa je zvykom, že pri každej vyroním aspoň jednu slzu. Tu sa to stalo tiež. Zamilujete si ju, aj keď je o ťažkom osude ľudí. Môžem len odporúčať každému, kto rád číta, preto 5 z 5
Knihy Jany Pronskej ma začali zaujímať. Zatiaľ som ani jednu nezhejtovala a bavia ma čítať.
Dlhé roky som krútila nad nimi nosom, lebo mamina ich ma všetky a považovala som ich za literatúru už pre "zrelé" ženy (rozumej 40 a viac rokov) Ale tento rok som si na odporúčanie prečítala Janiciarovu ženu a ta spustila moju závislosť. A tak ich citam aj ja už.
Ale poďme k veci....
Pri predošlej knihe (Diablova zajatkyna) som mala problém začítať sa, ale tu to bolo naopak. Od začiatku som ju hltala. Postavy boli skvelo opísané, páčilo sa mi, že hlavná hrdinka nebola ružová barbie bez chyb. Dej išiel pekne súvislé za sebou, stále si zvykám na množstvo postáv, ktoré autorka dáva do deja v každej knihe. Happy end na konci potešil moje srdce a ja som spokojná zavrela knihu.
Opustene dievčatko bolo veľmi prijemne čítanie. Trosku oddychové, miestami napínavé. Všetky knihy z vojnového obdobia obdivujem. Zase som nadobudla pár nových informácií o 2.svetovej vojne. Tentokrát ako sa situácia vyvíjala v Rumunsku.
Knihe nemám asi ani čo vytknúť. Všetko bolo krásne a detailne opisované, dej mal pomaly spád a veľmi sa mi páčilo, že v celej knihe bol opísaný život Natalii od útleho detstva až po dospelosť. Čiže mi nič neuniklo a vedela som o nej všetko.
V knihe bolo krásne vidno ako sa dokáže život z ničoho nič otočiť a človek, ktorý bol nikto sa môže zrazu ocitnúť na vysokom poste a zase naopak. Trosilinku mi tam chýbala romantika, ale nemôžem ju očakávať v každej knihe. Tu išlo skôr o to, ako ukázať svetu, čo všetko museli ľudia obetovať aby prežili. Obetovali to najdôležitejšie a neskôr sa im to vrátilo. Znovu sa zvítali so svojou dcérou v správny čas.
V prvom bode musím napísať, že v hlavnej hrdinke som sa našla. Ta robila jedno zle rozhodnutie za druhým. Ako ja. Mala životnú smolu. Ako ja. Miestami mi prišla trochu ľahkovážna. Ako ja. Hotové životné trio veci, ktoré musí mať človek, ak chce mať pokazený život. Keby ste ma poznali, vedeli by ste.
Ale k veci... Kniha konečne ukazuje niečo iné, ako všetky ostatné. V tejto knihe sa nikto nezachráni. Nekončí happy endom typu, prežila som a mohla som odžiť plnohodnotný život. Hlavná hrdinka sa do prúseru dostala sama svojimi rozhodnutiami, sama sa cez ne ťahala a nakoniec to zaklincovala stratou zdravého rozumu a urobila chybu, za ktorú musela zaplatiť. Okej, príbeh bol fiktívny, ale za to bol od začiatku po koniec pútavý. Trosku mi vadilo, že autorka to trosku písala neveriacky miestami. Veď kto už len ma takú smolu a stretne človeka čo mi zničí život, druhýkrát ešte za horších okolností a napokon ho zavraždíš? Ale tak odvahu jej neberiem.
Tato recenzia, môj skromný názor, ma bavil písať. Možno cítite z nej trochu irónie, ale tej nikdy nie je dosť.
Ale narovinu. Kniha bola fajn. Taký priemer, ale pútavý dej vás nepusti. Miestami mi to však prišlo detinské. To rozmýšľanie hlavnej hrdinky.
TAKŽE hodnotím 3 z možných 5.
Vlak sirot. Kniha z 2.svetovej vojny. Ťažká kniha. Smutná kniha - - rovná sa ÚZASNA kniha.
Príbeh bol písaný z dvoch pohľadov. Kniha bola o krásnom zrode priateľstva medzi dvomi cudzími ženami z cirkusantského prostredia. Ešte nikdy som z tohto pohľadu nečítala o vojne. Od začiatku po koniec bola písaná pútavo detailne, aby si čitateľ vedel predstaviť danú situáciu. Srdce vám zaplesá aj pri tej troške romantiky, čo tam bolo. Mne tam naozaj nechýbalo absolútne nič. Ľahké čítanie, bavilo ma to, neboli tam žiadne zbytočne opisy nepodstatných veci, dej postupne gradoval a zaver bol krásne ukončený. Príbeh bol fiktívny, položený na základných informáciách, čo autorka opisuje na konci. Za mňa super.
