Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak by som vám mala odporučiť jednu jedinú knihu ktorú musíte čítať na jeseň je to jednoznačne táto. Mika Mesačná, Jamie Kelly, Nikdedom, čarodejnice, kopa lásky, nádeje a túžby. Krásne napísané, obľúbila som si skoro všetky postavy (Iana nie ) , zápletke tiež nič nechýbalo. Mágia pridala celému príbehu aj romantickej linke ten správny šmrnc. Je dosť možné, že keby v príbehu mágia nebola tak je to len ďalšia kniha, ktorú si prečítate a časom zabudnete. Ale takto ? Takto si určite spomeniete na Miku a Jamieho pri zbieraní byliniek alebo na tri malé čarodejnice, ktoré sa učia udržať svoju mágiu na uzde.
Lyra unesená pozemšťanka, Shade neriatov syn, Vanille princezná Valakrie. Čo môžu mať títo traja spoločné to som chcela vedieť hneď od začiatku. Najskôr som si veľmi užívala Lyru a spoznávanie nového sveta. Neskôr som si maximálne uživala Shadea a jeho misiu. Potom zasa Lyru lebo Vairen, a Shadea lebo vedecké oddelenie. Jediný koho kapitoly ma veľmi nebavili bola Vanille, aj keď teda po epilógu bude v ďalšej časti určite dôležitý aj jej pohľad. Čítanie tejto časti bolo zaujímavé, napínavé, naozaj pútavý vstup do nového sveta. Bavilo ma čítať o rôznych vymoženostiach, problémoch a experimentoch v inej galaxii a nie raz som sa zamyslela či nebola autorka na výlete . Pri čítaní som mala pocit, že má každý nejaké postranné úmysly. Je to prepracovaný svet, ktorý mi, myslím, prinesie ešte veľa zaujímavého a verím, že v ďalšej časti bude ešte viac akcie. Samozrejme očakávam aj nejaké odpovede na niektoré moje otázky.
Nečítam veľmi scifi, neviem kedy sa pustím do pokračovania ale určite ho chcem čítať. A ak vy holdujete tomuto žánru Anarchorance nevynechajte.
Diablo nebol v konečnom dôsledku vôbec zlý, či už ako samotná kniha alebo postava. Mateo ma veľmi bavil a chcela som sa o ňom dozvedieť viac, troška ma mrzí, že to tak nebolo. Vivian bola taká nijaká, typická ženská postava, nevinná, vie čo chce až kým nespozná jeho. Vzťah Matea a Vivian mal za mňa naozaj rýchly spád a všetko sa dialo tak odrazu. Niektoré scény boli len tak pozliepané do kopy a občas nedávali zmysel. Mateo mal svojský spôsob prejavovania akýchkoľvek citov a keďže Vivian nič také nepoznala imponovalo jej to. Mne sa najviac páčil keď bol vtipný, úprimný a priamy, a hlavne keď bol Mateom a nie Diablom. Posledné kapitoly boli napínavé, možné bolo všetko. Jarad by si zaslúžil jeden kopanec do rici (aj niekde inde) lebo mi celý čas žral nervy a myslela som si, že jeho postava bude mať väčší zmysel, takto je to len had. Ak sa vám páčili knihy ako Moja vina, prípadne Krásna katastrofa bude sa vám páčiť aj Diablo.
Ja ani neviem čo mám napísať, lebo čo si budeme dobré to bolo, veľmi. Premyslené od začiatku po koniec. Postavy, ktoré si zapamätáte, pri ktorých nebudete vedieť či im veriť alebo nie. Striedanie pohľadov a na konci všetko pekne do seba zapadne. Postupné odhaľovanie informácií, ktoré vás núti čítať ďalej.
Zjednodušene - wau, toto musíte čítať, za mňa veľké odporúčanie a určite si nenechám ujsť ďalšiu autorkinu tvorbu.
Dvaja psychopati na slobode.
Žiadna emócia pri čítaní nič, proste nič.
Keď sa Zade a Adeline stretli vždy to bolo to isté, ako cez kopirák, naozaj ma otravovalo stále čítať o tom ako od strachu tečie a ako jej zviera hrdlo. 500 krát dookola. Posledné štyri kapitoly vo mne vyvolali to čo, som čakala od začiatku. Napätie, stach. Adeline, najblbšia postava akú som v knihe stretla, o čom svedčí aj jej počin v poslednej kapitole. Zade ma bavil oveľa viac keď s ňou nebol. Pri nej bol ako vyšinutý, asi si týmto spôsobom filtroval všetky traumy z práce. Jeho "práca" ma bavila ako jediná z celej knihy, aj keď sa teda sám nominoval záchrancom a robil si podľa seba, ale tí nechutní sráči si to zaslúžili. Nebyť takého konca tak si myslím, že dvojku málokto číta. Ja sama pravdepodobne zabudnem o čom to bolo kým vyjde pokračovanie.
Jeseň, malé mestečko, kaviareň, nová majiteľka, farmár, záhada, kocúr Casper, pumpkin spice latte, nové priateľstvá, tak trocha slow burn.
To všetko nájdete v tejto milej, krásnej jesennej knižočke. O tom, že obálka v tomto prípade predáva sa ani nemusíme baviť. Príbeh nebol až taký wau, ale po dočítaní mám naozaj príjemný pocit. Dejovo nič komplikované, predvítateľné, ale poviem vám, že koniec ma prekvapil ( čakala som viac gíču ). Nemôžem povedať, že Logan a Jeanie by si ma získali, ale taký Noah a Hazel ? Na ich príbeh sa naozaj teším a snáď bude preložený čím skôr
Ak máte nejaké veľké očakávania, tak knihu nečítajte, nie je to žiadny velkolepý príbeh lásky, ak však máte radi jeseň a tak trochu obyčajné príbehy smelo do toho.
