

2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Volám sa Linda a to, že rada čítam knihy je asi jasné. Pokiaľ zrovna nemám chuť čítať tak si rada pozriem nejaký seriál alebo film.
Milujem dobrú hudbu a playlisty ku knižkám. A true crime podcasty.
Som milovníčka psov, doma ich mám dvoch a aby sme žili v rovnováhe, tak aj dve mačky.
Taktiež som introvert, moji najlepší priatelia sú tí z kníh a knihy sú mojim únikom z reality. Hľadanie si kamarátov v realite je už vec druhá…
Milujem ovocné čaje, sladkosti, jedlo a posteľ.
Ešte aj rada plávam, behám a lyžujem.
K YA ma priviedla Selekcia a k fantasy Sarah J. Maas.
Moje kolekcie kníh sú zoradené podľa toho čo som za ten mesiac prečítala a ku všetkým sa snažím vždy napísať aj recenziu aj keď mi to väčšinou nejde, lebo radšej čítam než píšem recenzie.
2023- 114 read books
Goodreads: _linduska
2,5*
Shatter me je už dosť stará YA sci-fi kniha. Veľmi mi pripomínala Divergenciu alebo Hunger Games. Autorka ale zvolila originálny a geniálny štýl písania cez tie prečiarknuté vety, metafory alebo opakujúce sa slová. Pomohlo mi to pochopiť myslenie Juliette.
Bola som naozaj zvedavá ale ako celok ma kniha dosť sklamala.
Začiatok ma veľmi bavil, ako som čítala ďalej, tak mi prišlo že príbeh je úplne bez iskry. Nezaujímalo ma ako postavy dopadnú, romantická linka hlavnej postavy ma vôbec neinteresovala, a v knihe som nevyznala, po čase som bola zmätená čo čítam. V celej knihe mám suma sumárom 1 lepík. Postavy boli vybudované celkom dobre, škoda len toho, že som sa pri tom tak nudila. Mám doma celú sériu aj s novelami, takže hádam sa to pokračovaniami zlepší a nebudem kúpu sériu ľutovať.
Narazila som na autora máng, od ktorého ma mangy bavia a nemajú plytký dej. V každej mange má úplne iný hororový prvok, no rovnaký štýl písania a kreslenia.
Dissolving classroom je o súrodencoch Yuuma a Chizumi, ktorí sa neustále sťahujú. Kamkoľvek sa totiž nasťahujú, tragédie ich sprevádzajú neustále. Každý zo súrodencov rozpráva ľudom inú pravdu a vy netušíte komu veriť. Popravde som bola od začiatku na strane Chizumi.
Táto manga je oproti iným od autora výrazne kratšia, prečítala som do pár hodiniek a chcela som viac toho príbehu. Príjemne mi u toho dvakrát nebolo a kresby mi mnohokrát rozpustili mozog. Odporúčam pokiaľ chcete skúsiť niečo úplne nové, cítiť sa nepríjemne, či máte dosť sladkých rom-coms. A tiež aj na zahnanie čítacej krízy.
4.5*
„When you find love, you take it. You grab it with both hands and you do everything in you power not to let it go. “
Od CoHo mám prečítaných už veľa knižiek a žiadna z nich ma zatiaľ nesklamala(s výnimkou Layly).
November 9 sa ale zaradila medzi moje obľúbené. Kniha ma vtiahla a nepustila a vypľula až na konci. Naozaj som nechcela aby sa to skončilo. Angličtine som rozumela a prečítala som to v rámci piatich dní. Fallon a Ben sú obaja sympatické postavy, ich vývoj bol spracovaný dobre (paradox s tým, že sa videli raz do roka). Vôbec sa mi neplietlo poradie tých novembrov, a doteraz viem v ktorý sa stalo čo.
A ja teda už neviem ako sa to deje, ale plotwist nikdy neodhadnem. Pre mňa bol fakt mind-blowing, lebo som ho vôbec nečakala a musela som to predýchať.
Podľa môjho subjektívneho názoru knihu odporúčam, čítanie som si užila <3
5*
„Nestrácaj čas, trápením sa kvôli veciam, na ktorých nakoniec ani nebude záležať.”
Láskavý historický román so štipkou fantasy, plný slov, nádeje, priateľstva, romantiky, listov a krásnych myšlienok.
Ľúbim túto knihu<3
„Kde sa stráca zmysel pre dobrodružstvo v dennodennom stereotype opatrnosti, ktorý žijeme?“
„Nechcem sa zobudiť, keď budem mať sedemdesiatštyri, len aby som si uvedomila, že som nežila.“
„Nie je zločin cítiť radosť, aj keď sa veci zdajú beznádejné.“
4.5*
„Zmysel života. Žiť, milovať, no vedieť, že to všetko môžeš zajtra stratiť. Vďaka tomu je ti všetko oveľa vzácnejšie.“
Urban fantasy a detektívka dokopy.
SJM je pre mňa SJM. Samozrejme u mňa sa na Trón zo skla už nič nevyšplhá, ale aj tak je Mesto Luny veľmi nadpriemerné fantasy. Bolo by treba tak 150 stránok vyškrtnúť a ísť na začiatku trochu zľahšia s tým wordbuildingom, ale inak sa nemôžem sťažovať. Síce mestské fantasy nie je u mňa nejako obľúbené, ale páči sa mi, že sa autorka pustila do fantasy na iný štýl ako boli Dvory a Tróny. A tiež že zahrnula do deja aj iné mystické postavy než férov. Na konci sa to už ubralo dosť divoko, action na každej stránke, ale to ma bavilo z celej knihy asi najviac. Taktiež aj vedľajšie postavy, Danika a Lehabah sú najväčšie zlatíčka<3
Akože bolo to vyčerpávajúce, tých 600 strán je 600 strán, ale je to Sarah J. Maas takže som jej to odpustila.
„Je pre mňa jednoduchšie, keď si o mne ľudia myslia to najhoršie. Tak mi ukážu, akí naozaj sú.”
„Pamätaj, že zomrieš, a vychutnaj si každé potešenie, ktoré svet ponúka.“
„S láskou je možné všetko.“
3,5*
„Výhody nad súperom majú jednu nevýhodu. Niekedy vyzerajú až príliš dobre na to, aby to nebol podvod.“
Námet knižky je veľmi nápaditý. Autorka napísala pútavý young adult triler/detektívku, jeho dej sa odohráva na strednej škole. V podstate má každý nejaké tajomstvo, ktoré sa snaží uchrániť a potom je tu Simon a jeho blog, ktorý tieto tajomstvá odhaľuje celej škole.
Zakomponovala do toho aj psychické problémy mladých, ktoré sú vykreslené naozaj reálne. Postavy mali svoje vlastné charaktery, boli napísané veľmi dobre.
Stredná časť knihy sa na môj vkus až priveľmi naťahovala a dala by som naopak viac priestoru tomu koncu.
Odhalenie hoci bolo nečakané a zaujímavé, no nevyvolalo to vo mne efekt “bum zo stoličky”, alebo “3 minúty kukám do steny”.
Hlavne preto, že som celý čas neverila tomu, čo vyplýva už z názvu knihy.
Som zvedavá aj na ten druhý diel(alebo je to voľné pokračovanie?), ktorý má tiež zaujímavý námet a momentálne mám rozpozeraný aj seriál.
No aj tak pre mňa najväčšiou záhadou ostáva, odkiaľ a kým bol Simon tak dobre informovaný o každom študentovi…
Vonku pod naším bytom som občas počúvala hádky v španielčine či inom jazyku, niekedy sirény, ktoré prefrčali okolo, a stratili sa v tme a mojom polospánku. A ráno si už nič nepamčtáme, lebo nič z toho nám nepatrilo. Takto by to mohlo byť aj s ľuďmi, ktorí nám v skutočnosti nikdy nepatrili. Mali by odznieť v diaľke ešte v noci.
