Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
V prvom rade musim povedat, ze som dlhorocna fanusicka pani Riceovej. Ako tinedzerka som hltala jej Upirske kroniky a povazujem jej starsiu tvorbu za klasiku a kult v jednom, za zaruku kvality. Ako velmi som sa mylila, ked som brala do ruky Vlci dar!
Od tejto knihy som chcela len poriadnu gotiku a temnotu a nedostala som nic z toho. Kniha je bohuzial neuveritelne NUDNA, skoro nic sa tam nedeje, postavy su ploche a velke mnozstvo dialogov, ktore neposuvaju dej, zasa zbytocne. Mala som z toho pocit, ze autorka napisala hlavny vlkodlaci pribeh, ktory bol prikratky, a kedze potrebovala dosiahnut minimalny pocet stran, zvysok doplnila omackami typu - siahodlhe opisy domu (a to mam rada opisy!), podrobne vypocitavanie druhov jedal na slavnostnej tabuli a vymenuvanie online nakupov hlavneho hrdinu. Pani Riceova ma evidentne nejak rada jedlo. Pri jednej prilezitosti vymenuva 6 druhov kolacov, ktore sa podavali, pri inej zasa venovala 3 odseky (este raz slovom TRI ODSEKY) opisu pripravy zeleninoveho salatu ingredienciu po ingrediencii! Vazne, ked budem chciet recept, otvorim kucharku a asi nie knihu o vlkodlakoch! Kapitola sama osebe je zariadovanie domu, ktory sa stal vlastnictvom hlavneho hrdinu - a ake zariadovanie to je! Zistujeme, kam presunuli ktoru stolicku, aky nabytok v akom style kupili, a ake kvety a stromy postupne objednavali pre jeho zimnu zahradu. Mne je fakt jedno, ci tam ma pan vlkodlak bananovnik alebo pomarancovnik a v ktorom salone sa dnes rozhodol ranajkovat!
Hlavny hrdina Reuben je sam osebe zvlastna postava. Bohaty dvadsatttrirocny chlapec, ktoreho zabezpecili rodicia (doktorka a basnik), ale teda pracuje ako novinar, aby sa nepovedalo. Jedine, co mu chyba, je respekt od okolia, ktore ho povazuje za slniecko a jemneho mileho chlapca; napriek tomu sa do konca knihy nedopracuje k dospelosti (clovek by povedal, ze ked sa stanete vlkom, zmenite sa aj niekde vnutri). Vlastne sa pocas celej knihy venuje tymto cinnostiam:
1- Nekonecnemu rozmyslaniu, co si o nom mysli jeho okolie (rodina) a rozoberaniu ich vztahov
2- Zariadovaniu domu a zimnej zahrady. Evidentne nema problem sa don prestahovat po trojnasobnej vrazde, ktora sa tam odohrala. Aha a pardon, este aj vareniu jahnacej polievky, recept samozrejme uvedeny v texte.
3 - Objednavaniu knih a kamerovych systemov na nete. Autorka asi chcela vystihnut ducha doby - iPhoneov, kontrolovania mejlov a odpisovania na ne je tam viac nez dost. Kuzelna je cast, kde Reubenovi padne sanka, ked mu jeho frajerka ukaze satelitnu snimku jeho domu ako velku novinku! To vazne? A ano, vsade je plno (tym myslim PLNO) otravnych pravnikov. Proste, sama Amerika.
4- Striedaniu zien a sexu s nimi. V priebehu knihy vystrieda tri zeny, z ktorych s jednou sa vyspi v priebehu par hodin po tom, ako sa spoznali, s druhou asi tak po piatich minutach, ako ju stretol v lese v podobe vlkodlaka! Samozrejme, je z toho laska na cely zivot. Plytke, nedomyslene, neuveritelne. Nevraviac o tom, ze podvadza svoju frajerku - je to sice nesympaticka agresivna pravnicka, ale to si nezasluzila. Clovek sa zamysli nad tym, cim k sebe laka tie zeny - lebo charizmou to nebude. Aha zabudla som, je predsa pekny.
5- No a nakoniec, venuje sa predsa vlkodlaceniu! To pozostava z pobehovania po lese a zabijania vsetkych gangstrov a nasilnikov v okoli. Vazne, vlkodlaci su v tomto podani totalni spravnaci a stopercentni kladasi, takze.... NUDA. Premena na vlkodlaka je prijemna a "orgazmicka" a schopnost citit pach zla a podla neho vytipovat zaporaka je vlastne... superhrdinska, nie? Kam sa hrabu Avengeri. V knihe chyba akykolvek konflikt, vnutorny alebo vonkajsi. Ked ma Reuben problem, vyriesi ho dalsim nakupom, alebo sa vyriesi sam o par stran (takze vsetky stopy po vlcej DNA na miestach cinu samovolne zmiznu, hej?). Reuben na moj vkus prilis casto place a zaobera sa nazormi inych ludi. Obcas som mala pocit, ze autorka opisuje skor labilnu zenu nez -preboha- vlkodlaka.
Jedinou kladnou strankou tejto knihy je les a zivocisne zabijanie zveri a vrahov, tam prebleskovala stara dobra majsterka pera, ako ju mame radi. Je tam gore aj vela dazda.
Zaujimavy je aj pribeh o stvoreni vlkodlakov, ktoremu sa ale venuje trestuhodne malo priestoru, a aj to len vo forme spatneho rozpravania, takze sa citatelovi nedostane skoro ziadna emocia. Chyba tu naozajstna vasen, autorke sa uz asi nechce vymyslat temne pribehy. Nie je to doveryhodne, ani temne, ani hlboke, a to je velka skoda, lebo z temy sa dalo vytazit naozaj ovela viac.
Kniha mozno zaujme fanusikov Twilightu, ale nie plnokrvneho hororu alebo upiriny zo starej skoly.
Za mna sklamanie a strata casu, knihu neodporucam.
Velmi hruba, velmi rozvlacna na 800 stranach, napriek tomu prijemna specialitka na dlhe zimne vecery. Uzasne fantazijna, prijemne prelozena, pohladi na dusi, ak jej date sancu a najma cas.
Dycha z nej ina doba a pri niektorych pasazach vo mne az hrklo (napr. kradeze neviest vseobecne akceptovane spolocnostou), treba si zvyknut na isty sposob myslenia. Dozviete sa o stvoreni sveta, o tom, ako vzniklo zelezo ci choroby. Cely dej sa toci okolo vztahov dvoch casti Finska - Kalevaly a Pohjoly (Laponska) - ktore spolupracuju v casoch mieru alebo sa biju a caruju proti sebe v casoch vojny.
Hrdinovia boli sympaticki, najzaujimavejsi pre mna bol vecny smoliar Kullervo a zaletnik Lemminkainen.
