Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po prečítaní knihy My deti zo stanice ZOO som si stále kládla otázku, čo sa stalo s Christiane? Pokračovala v drogách alebo sa jej podarilo z toho dostať? Pokračovanie jej príbehu prinieslo odpovede.
Christiane je tu už ako zrelá žena, ktorá si uvedomuje svoje chyby, no často sa opäť stavia do role obete. Potešilo ma zistenie, že má syna verila som, že práve on bude jej silou, aby prekonala svojich démonov.
Žiaľ, nepodarilo sa jej to.
Napriek tomu zostane Christiane a celý príbeh okolo stanice Bahnhof ZOO nesmrteľný. Silný, bolestivý a dôležitý.
O autorovi som toho veľa nevedela. Niekde som čítala, že jeho diela sú trilery s nádychom hororu a presne to ma zaujalo. Do škrabotu som sa pustila hneď, ako sa mi dostal do rúk. Začínala som s očakávaním a musím povedať, že kniha ma nesklamala.
Príbeh sleduje Petra, ktorý nemá práve najlepšie obdobie a rozhodne sa, že potrebuje „vyresetovať“ hlavu. Zvolí si na to terapiu tmou. Lenže tá mu prinesie oveľa viac než len psychický oddych.
Hororová stránka príbehu je prítomná počas celej knihy. Neistota, napätie a ticho, ktoré až kričí... Prežívala som každý moment spolu s hlavným hrdinom. Po tejto knihe si nie som istá či by som sa do niečoho podobného vôbec niekedy pustila!
Ak by mi niekto pred dvoma rokmi povedal, že raz budem rada čítať komiksy a ešte k tomu s témou homosexuality asi by som sa zasmiala. No dnes tu sedím, s úsmevom na perách a srdcom roztopeným, lebo ma ten príbeh úplne dostal. Od prvej stránky ma chytili kresby, ktoré sú nádherne jemné a emotívne. A ten príbeh? Taký sladký, že si tých dvoch jednoducho musíte zamilovať.
Nebolo to zlé, autorka má určite talent. Celé mi to však prišlo ako trochu slabšia napodobenina Trhliny. Napriek tomu jej určite ešte dám šancu potenciál tam rozhodne je :)
Túto spisovateľku sledujem na TikToku už dlhšie a zatiaľ som od nej prečítala tri knihy. Musím povedať, že má veľký talent. Dokáže napísať kvalitný psychotriler, ktorý ešte dlho po prečítaní zostane v hlave. Nebojí sa náročných tém v tejto knihe napríklad spracovala tému týrania matkou. Kniha sa číta veľmi rýchlo, ja som hltala stranu za stranou a čakala na nejaký šťastný záver. Posledné strany boli pre mňa úplný mindfuck, ktorý celý príbeh posunul až do slušného hororového žánru.
Na túto knihu som sa veľmi tešila a mala som od nej veľké očakávania. Kariku považujem za takého menšieho slovenského Kinga nie raz sa inšpiroval jeho tvorbou a navyše, jeho Strach patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy. Vždy, keď sa vonku ochladí, mrzne a všade je len bielota, spomeniem si práve na Strach.
Ale späť k Hlbine. Už od začiatku vďaka Karikovmu majstrovskému opisu cítime vnútornú prázdnotu a beznádej, pred ktorou niet úniku. S pribúdajúcimi vraždami prichádza aj čoraz intenzívnejší strach. Približne do polovice knihy si autor udržiava skvelé hororové tempo, no potom prichádzajú s prepáčením jeho filozofické „kecy, ktoré musí mať snáď v každej knihe. A záver? Ten bol, ako pri väčšine jeho diel, pre mňa opäť neuspokojivý.
Aj napriek týmto výhradám bola kniha výborná a zaslúži si 4 hviezdičky.
Tretie pokračovanie príbehu Clare a Dorrana som doslova hltala. Opäť nechýbalo napätie, strach o našich hlavných hrdinov a momenty, pri ktorých sa mi tajil dych. Veľmi ma potešilo stretnutie Clare s Beth, ktoré príbehu dodalo nový rozmer. Nebudem prezrádzať detaily, ale jedno je isté po dočítaní tejto knihy budete chcieť okamžite siahnuť po ďalšom pokračovaní.
