polička domáca Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
polička domáca Moje aktivity
Možno som nebola v potrebnom rozpoložení, nemala dosť pochopenie pre problémy tej doby, nikdy sa necítila tak detsky nerozhodne, neviem. Občas bolo fajn a vtipné, ako si rozprávač, Holden, otvoril na všetko hubu (myšlienky), ale po čase mi jeho, často bezdôvodná, nenávisť začala liezť poriadne na nervy. Taktiež to neustále opakovanie sa, skákanie v deji, ktorý už tak či tak bol zmätený, ma skôr nabádalo k tomu, aby som to ani nedočítala. Môj postoj teda vyjadruje sám Holden: „Mňa vám to nie a nie zaujať. Ja len ako že mi bolo dosť fuk, keď niekto z tej rodiny umrel alebo tak.”
Možno budem jediná, ktorá to tu nebude chváliť, ale... Áno, celkom som sa už aj tešila na to, ako to skritizujem, pretože je to naozaj šťavnaté sústo.
Knihu mi odporučili, keďže ja sama som si nebola celkom istá, a teraz myslím, že ma dotyčný človek asi nemal vôbec rád. Čítala som ju na dva razy, pretože ma ku koncu tak nebavila, že som ju asi na pol roka odložila a dočítala ju len s veľkým sebazaprením.
Začiatok nebol úplne zlý, hlavná myšlienka sa mi páčila a bolo to napínavé. Chybou boli postavy. Romantická zápletka bola nechutne jasná, ale možno za to sama o sebe ani nemohla. Najhoršia totižto bola práve hlavná hrdinka. Chovala sa úplne hlúpo a pre mňa nelogicky. Posledných tridsať strán som na ňu vnútorne (občas už aj nahlas) kričala a nahnevano zatvárala knihu, keď som si potrebovala urobiť prestávku.
Ak nie ste tak ako ja hákliví na premyslenosť, hĺbku a uveriteľné správanie postáv, možno to prekusnete, keďže kniha má dobrý základ, bohužiaľ, doplnený o hrozné zápletky a hrdinov.
Pre mňa najlepšia z celej twilight série. Konečne zaujímavé postavy, akcia v neakcií, ktorá aj funguje, a minimálne riešenie zbytočnej romantiky. Páčili sa mi schopnosti, ktoré mali jednotlivé postavy a aj ich možno občas nepríjemné ale uveriteľné správanie. A, samozrejme, koniec bol oproti hlavným štyrom knihám konečne realistický.
Uf... Priznávam, že som knihu nedokázala ani po tých dvoch či troch rokoch, čo mi sedí na poličke, dočítať. Skončila som niekde na šesťdesiatej strane a ďalej sa ani nikdy nedostanem. Možno sa to potom rozbehlo a všetky nudné pasáže zmizli, ale aj tak nejdem riskovať unudenie k smrti. Veci, ktoré ma bavili na jednotke a prišli mi vtipné, sa tu opakujú stále dookola a platí staré známe: opakovaný vtip už nie je vtipom. Črtajúci sa milostný trojuholník a zložité názvy víl ma natoľko vydesili, že ďalšia teenegerská séria pre mňa zostane navždy nedočítaná.
