Malaz Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Violet Sorrengailová. Ďalšia skvelo napísaná, ženská hrdinka, ktorá si ukradla mnohé srdcia čitateľov fantasy. A potom čo som si o autorke tejto knihy prečítal aj viem odkiaľ autorka prišla s takýmto nápadom, keď že je evidentné, že predlohou pre tak silnú a nezlomnú ženu je samotná autorka. Prečo ďalšia ?
Violet my pripomína Spensu Nighshade z knihy Kadeti od Brendona Sandersona. Tu však miesto vesmírnej akadémie a rakiet máme, vojenskú akadémiu a drakov. Rozvoj Violet ako postavy, ktorá sa celý život snaží vyhnúť osudu svojej sestry a brata, ale nakoniec sa musí vydať cestou dračích jazdcov, je pre túto knihu kľúčový. Oproti Kadetom od B.S. je táto kniha o dosť dospelejšia a plná romantických a aj erotických scén. Čo ale deju na rozdiel napríklad od Mesta Luny toľko neškodí.
Knihu som si kúpil v špeciálnom druhom vydaní aj s doplnenými kapitolami, ktoré v prvom vydaní neboli. Kniha v tomto vydaní je naozaj krásna a bude ozdobou každej knižnice. Čo sa týka doplnených kapitol, tak tie zas do samotného deja nič podstatné neprinesú a majú skutočne len doplnkový charakter. Tak že ak chce niekto ušetriť tak nech siahne po prvom vydaní.
Čítať Božského imperátora Duny, hneď po deťoch Duny my prišlo ako veľmi dobrý nápad, lebo som očakával, že po dosť nudných deťoch Duny príde ten riadny vrchol práve v tejto knihe. Čo sa bohužiaľ nestalo. Čítať túto knihu je ako čítať manifest človeka, ktorý pre dobro ostatných spôsobil tak hrozné veci, že sa ich celých 3500 rokov snaží pred ostatnými skryť, v očakávaní že to raz pochopia, že to bolo pre ich dobro. Kniha je plná dialógov, ktoré vlastne objasňujú iba veci aktuálneho deja. Tých pár postáv čo tvoria celý príbeh je dobre napísaných ale ich motivácie k tomu čo robia a kam smerujú my prišli akési nedotiahnuté. V celku my táto kniha prišla opäť iba ako predohra k niečomu väčšiemu, čo by malo prísť v ďalšej knihe, ale dám radšej prednosť momentálne inej knihe, možno dvom, kým sa rozhodnem v príbehoch z Duny pokračovať.
Naozaj my je zaťažko hodnotiť túto knihu. Práve som ju dočítal a polovicu deja si už vlastne nepamätám. Kniha je až na pár pasáži dosť nudná. Veľa postáv, má veľa vlastných cieľov a tak ako pri Spasiteľovi Duny narážam na problém s konzistenciou deja. Nie sú tu síce žiadne veľké skoky v čase a pohybujeme sa vlastne len medzi dvoma planétami, ale prvá polovica knihy my prakticky ani nedáva zmysel a v tej druhej sa, krátke kapitoly premiešavali s dlhšími ale tempo príbehu len stagnovalo a stagnovalo. Posledných pár kapitol síce zaujalo ale nezlepšilo môj názor na samotnú knihu ako celok. Áno príbehy Paula a Alie od ich príchodu na Dunu až do konca tejto knihy sú nakoniec dobre ukončené, ale určité veci my v tom nakoniec nedávali žiadny zmysel a skôr my vadili ako priniesli uspokojenie. S odretými ušami dávam 4* a ostáva my len dúfať, že Božský imperátor Duny my opäť prinavráti chuť poznávať Herbertov svet.
Do rakiet, do rakiet, do rakiet !! Úplne perfektné. Spensa a M-Bot opäť nesklamali a posunuli pomyselnú latku kvality tejto série do takých výšok, že neviem či vôbec budú schopný ju ešte prekonať. Spensa a M-Bot sa v pokračovaní svojho príbehu ocitnú v „Nikde“. Áno, v presnom opaku „Niekde“ . Spensa dostáva možnosť trocha si oddýchnuť od problémov vojny a chaosu, ktorý zavládol v našom vesmíre, ale v úplne inej dimenzií a s úplne inými problémami. Jej pátranie po odpovediach o kytonikoch a priepastníkoch ju opäť spojí s novými postavami a vesmírnymi rasami, ktoré krásne rozšíria celý svet Skywardu (nazov série v ANG) a ukážu nám inú a veľmi zaujímavú časť vesmíru. Spensa sa potom ako bola kadetkou, pilotkou a špiónkou opäť posunie vpred a bude musieť prejsť do roly nielen inštruktora a učiteľa ale aj plnohodnotného mentora. Jej rozvoj v deji je citeľný a pre mňa na celej knihe najzaujímavejší. Sanderson proste vie písať pútavo, zaujímavo, zábavne a hlavne zrozumiteľne aj keď nám vysvetľuje pojmy ako kytonika, umelá inteligencia a pod. Toto bola pre mňa na tento rok jedna z najočakávanejších kníh, a teraz už môžem iba dúfať, že pokračovanie je na spadnutie.
Paul „Muad´Dib“ Atreides vládne z Duny ako imperátor a živý Boh. A napriek svojím víziám nedokáže zmeniť to čomu sa chce silou mocou vyhnúť. Kniha posúva dej oproti prvému dielu o 12 rokov dopredu, a Paul so svojou sestrou Aliou vládnu ako božstvo. Napriek takmer neobmedzenej moci však musia čeliť sprisahaniu od nepoddajných sestier z Bene Gesserit, vesmírnych navigátorov z Gildy a nebezpečným Bene Tleilax (tvárotanečníci). Kniha my oproti prvému dielu ale prišla akási neúplná. Veľké skoky v deji, aj keď ani nie tak časové ako skôr myšlienkové my zo začiatku kazili dojem z toho, čo sa v knihe práve odohrávalo. Prišlo my akoby autor vedel čo chce písať, ale nevedel to dostať do textu a tak to proste vynechal. Dej ako taký nakoniec dospeje k dokonalému koncu, aj bez veľkolepých bojových scén, ale to ako sme sa k nemu dostali je podľa mňa, trocha nedomyslené. Aj samotná premena istej postavy v knihe my prišla taká trochu nedotiahnutá, nedokončená, proste nemastná neslaná. Duna ma po prvej knihe opantala a tešil som sa na druhý diel, ale úplne nenaplnil moje očakávania. Uvidíme kam to dotiahne autor a ďalších dieloch.
