Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
“A great book should leave you with many experiences, and slightly exhausted at the end. You live several lives while reading.”
― William Styron
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zatiaľ, čo v jednotke sme zasvätení do fungovania sveta, do jednotlivých pojmov a významov, v dvojke sa tieto naše vedomosti obohatia o veľké odhalenia a viac informácií. Asi začnem najprv tým, čo ma prinútilo dať 4 hviezdičky. Rozhodne to, ale neuberalo na kvalite knihy, iba ja som s tým mala menší problém a to bolo, že viac ako polovicu knihy sa postavy nachádzali na tom istom mieste aj napriek tomu, že mali v pláne sa presunúť a teda spomínané miesto mala byť len medzizastávka. Do Atlantie sme sa dostali až na posledných stranách a aj to sme z nej videli len kúštik, čo mňa osobne trochu zamrzelo, keď viem ako dlho budem musieť čakať na ďalšiu časť. Ďalej musím trochu vytknúť Poppy jej správanie. Na jednu stranu rozumiem jej nedôvere a opatrnosti, no na druhú stranu mi to prišlo niekedy až príliš, ale beriem prešla si v priebehu knihy vývinom, ktorý som potrebovala, takže som jej v konečnom dôsledku odpustila.
Čo robilo príbeh naozaj neodolateľným bol humor, scény plné sarkastickým poznámok a nabité viac než len zopár hot momentmi. Rozhodne sa autorka v prvej časti krotila po každej stránke. Záver bol jedným slovom epický. Musela som si ho prečítať dvakrát po sebe, aby som ho dokázala vstrebať a samozrejme presne tu, keď vyslovene potrebujete viac sa kniha skončila a mňa skoro porazilo.
Kniha Daj sa zviezť bola veľké prekvapenie. Príbeh je rozprávaný z pohľadu Auden, ktorá má pred sebou posledné leto, než nastúpi na vysokú školu. Je veľmi múdra a nič nerobí len tak bez vopred premysleného dôvodu, čo mi spočiatku na nej trochu prekážalo, ale bolo mi jasné, že jej postava prejde v priebehu knihy podstatným vývojom. Voči svojim vrstovníkom často zmýšľala ironicky a celkovo na mňa pôsobila omnoho staršie než v škutočnosti bola.
V knihe som dostala možnosť nazrieť pod povrch ľudí, ktorých Auden poznala a spozná, najmä čo sa týka jej rodiny, ktorá rozhodne nie je dokonalá a jednoduchá. Spolu s Auden vystúpime z jej komfortnej zóny a krôčik po krôčiku s ňou prežijeme leto, aké doteraz nezažila, keďže ako dieťa bola úplne iná. Od nadväzovania nových priateľstiev, cez prvú jazdu na bicykli až po prvú lásku.
Keď sa ma niekto spýta, akú najmilšiu knihu som čítala tento rok, rozhodne poviem, že túto.
Bolo to milé, úsmevné a ja som tento komiks čítala s úsmevom na perách od začiatku až do konca. Po príbehovej aj po grafickej stránke nie je čo vytknúť. Bolo to pohladenie pre oči aj pre myseľ. Odporúčam prečítať každému, kto má chuť prežiť s Charliem a Nickom hanblivosť a úprimnosť prvej lásky.
Boží hrob - miesto, ktoré vyrástlo na kostiach mŕtveho titána. Krajina, ktorá ma na oblohe tri slnká a skutočná noc príde len raz za 2,5 roka. Presne tu vyrástla Mia Corverová. Dievča, ktoré sa naučilo pieseň tieňov a získala v nich svojho najlepšieho priateľa, ne-kocúra, ktorý jej dal šancu zachrániť si vlastnú kožu. V túžbe pomstiť svoju rodinu sa Mia vydáva do miest kam ani tri slnká mocného boha Aa nedosvietia. Rudá cirkev cvičí tých najnebezpečnejších vrahov, akí existujú.
Nikdynoc je kniha plná krvi, napätia a zaujímavého sveta.
Zistila som, že je veľmi ťažké dostatočne výstižne opísať niečo, čo bolo až príliš dobré. Posledná časť Ako nájsť vraha, rovnako aj predchádzajúce časti, boli vynikajúco zvládnuté. Každá časť je temnejšia a temnejšia a rovnako ako sa zhusťuje atmosféra ohľadom priebehov jednotlivých vyšetrovaní, zhusťujú sa aj emócie okolo našej hlavnej hrdinky. Čo ma ale úplne dostalo bolo, ako sa doslova a do písmena uzavrel kruh všetkých nešťastných udalostí, ktoré si Little Kiltone vytrpel. Opäť raz ma autorka dokázala prekvapiť. V tejto časti mi bolo Pipp úprimne ľúto, hnevala som sa spolu s ňou na na nefunkčný systém z ktorého profitovali tí zlí a tí dobrí naopak trpeli. Niektoré časti som sa dokonca pristihla, že čítam so zatajeným dychom a ešte nejakú dobu mi behali po rozume. V polke knihy ma čakal totálny zvrat, pri ktorom som si povedala, že teraz ma už vôbec nič neprekvapí, veď to vyzerá ako keby mala kniha skončiť tu, ale naopak, príbeh nabral zaujímavý smer, úplne iný než na aký sme boli zyvknutí v predchádzajúcich častiach. Naozaj klobúk dole. Jediné, čo ma mrzí je, že som to už celé dočítala.
