Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Svet začína temnieť. Všade cítiť úpadok hodnôt, strach, prípravy na vojnu a hľadanie vinníkov, na ktorých sa dajú zhodiť všetky problémy. Malá, ľahko identifikovateľná skupina ľudí sa stáva terčom nenávisti, podporovanej propagandou a tichým súhlasom väčšiny. Možno to znie ako opis súčasného diania, no v skutočnosti ide o realitu strednej Európy konca tridsiatych rokov 20. storočia obdobia, v ktorom sa odohráva príbeh knihy Ve stínu orla.
Michael Reit nás prenesie do času, keď sa nacizmus začína rozlievať Európou a nenápadne, no systematicky mení spoločnosť. Príbeh sleduje osudy troch fiktívnych postáv, ktorých životy sa odohrávajú v tieni veľkých historických udalostí. Židovský chlapec Felix pochádza z viedenského Leopoldstadtu a jeho príbeh je bolestným obrazom postupnej straty domova, bezpečia a ľudskej dôstojnosti. Druhou postavou je Karl, Nemec, ktorý sa aktívne podieľa na Anšluse Rakúska, organizácii pripojenia Sudet a neskôr aj na vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Poslednou je Adéla, Češka a prekladateľka na Pražskom hrade, ktorá sa postupne dostáva až k spolupráci s tajnou službou.
Hoci sú hlavné postavy fikciou, všetky ostatné postavy v knihe velitelia SS, dôstojníci Wehrmachtu, členovia českej vlády a spravodajských služieb sú historicky doložené osobnosti. Autor sám priznáva, že knihe venoval dlhý čas najmä kvôli dôkladnému štúdiu historických prameňov a osobností, aby dokázal čo najvernejšie zachytiť ich správanie, reč a rozhodovanie. Práve vďaka tomu pôsobí celý príbeh mimoriadne autenticky.
Kniha sa nesnaží šokovať samoúčelnou brutalitou, no veľmi otvorene ukazuje, kam vedie systematická nenávisť a ľahostajnosť spoločnosti. Sledujeme deportácie, vlaky smerujúce do koncentračných táborov, nútené práce a okamžité odstránenie tých, ktorí už nevládzu. No azda ešte desivejšia než samotné násilie je nevšímavosť okolia susedia, ktorí sa pozerajú bokom, keď sú ich dlhoroční známi ponižovaní, bití či zabíjaní len kvôli pôvodu alebo viere.
Postava Karla predstavuje chladný a desivý obraz kariérizmu v totalitnom režime. Je inteligentný, schopný a ambiciózny, no bez morálnych zábran. Armádu vníma ako cestu k moci a úspechu, a preto nemá problém „zašpiniť si ruky“. Jeho príbeh ukazuje, ako ľahko sa môže obyčajný človek stať súčasťou zla, ak je ochotný obetovať svedomie za postup v hierarchii.
Adéla zas reprezentuje pohľad bežného, relatívne dobre informovaného obyvateľa Československa. Cez jej myšlienky a obavy sledujeme reakcie spoločnosti na Anšlus, obsadenie Sudet aj vznik Protektorátu. Jej vnútorné dilemy, strach a bezmocnosť veľmi presne vystihujú atmosféru doby, keď sa svet menil rýchlejšie, než sa ľudia dokázali prispôsobiť.
Autorovi sa podarilo spracovať obdobie pred druhou svetovou vojnou mimoriadne pôsobivo. Pohľad na historické udalosti cez optiku „obyčajných“ ľudí robí príbeh osobným, mrazivým a veľmi silným. Aj keď čitateľ pozná historické fakty a vie, kam udalosti smerujú, napätie a emócie z príbehu vôbec neklesajú. Dej je dynamický, rýchly a neustále v pohybe medzi Viedňou, Prahou, Dachau aj ďalšími kľúčovými miestami.
Ve stínu orla je kniha, ktorá nie je len historickým románom, ale aj varovaním. Pripomína, kam môže viesť ľahostajnosť, mlčanie a tolerovanie extrémnych názorov. Za mňa ide o dielo, ktoré by si mal prečítať každý a obzvlášť v dnešnej dobe. Nie preto, aby sme sa báli minulosti, ale aby sme ju dokázali rozpoznať, keď sa začne nebezpečne podobať prítomnosti.
Cassandra Clare - Jej svet Tieňolovcov milujem, a preto som bola veľmi zvedavá, s čím príde v úplne novej sérii, ktorá je od tieňoloveckého univerza diametrálne odlišná. Princov štít je prvou časťou série Kroniky Castellánie a už od prvých kapitol bolo jasné, že ide o nový, ambiciózny fantasy svet.
Kniha mi miestami pripomenula Odtiene mágie meno hlavnej postavy, jej úloha ochrancu princa, či celková atmosféra príbehu. Autorka sa tentoraz vydala cestou politickej fantasy s dôrazom na spoločenské rozdiely, hierarchiu a tajomstvá.
V centre príbehu stojí Kel sirota, ktorej osud sa dramaticky zmení, keď sa stane Živým štítom princa a budúceho kráľa Castellánie, Conora. Ich životy sú prepojené viac, než by sa mohlo zdať. Kel je zodpovedný, disciplinovaný a lojálny, zatiaľ čo Conor je impulzívny, charizmatický a často rebelujúci proti očakávaniam, ktoré sa naňho kladú. Predstavujú dva svety ten, ktorý vládne, a ten, ktorý slúži.
Do deja výrazne vstupuje aj Lin, talentovaná liečiteľka pochádzajúca z národa odsunutého na okraj spoločnosti. Jej pohľad prináša do príbehu ďalšiu vrstvu tému diskriminácie, nerovnosti a túžby dokázať svoju hodnotu. Osudy týchto troch postáv sa postupne prepletajú, pribúdajú tajomstvá, politické intrigy aj osobné konflikty.
Treba však povedať, že v tejto prvej časti netreba očakávať množstvo akcie či dramatických zvratov. Princov štít je skôr úvodom do sveta Castellánie. Autorka si dáva načas s budovaním prostredia, predstavovaním fungovania dvora, politických vzťahov aj magických prvkov. Pripravte sa na väčšie množstvo postáv a nových pojmov, ktoré si vyžadujú sústredenie.
Romantická linka je tu zatiaľ len jemne načrtnutá vlastne rovno dve a obe majú potenciál kvalitného slow burn vývoja v ďalších dieloch. To osobne oceňujem, pretože vzťahy nepôsobia uponáhľane.
Za slabšiu stránku knihy považujem pomalšiu dynamiku a dĺžku kapitol. Niektoré pasáže by podľa mňa zniesli viac napätia alebo akcie, aby príbeh získal väčší spád. Napriek tomu ma svet Castellanie zaujal a potenciál série je obrovský. Cassandra Clare opäť dokázala vytvoriť komplexné postavy a základ pre epickejší príbeh, ktorý sa pravdepodobne naplno rozvinie až v pokračovaniach.
Princov štít odporúčam milovníkom politickej fantasy, pomalšie budovaných svetov a čitateľom, ktorí majú radi dôraz na vzťahy, charakterový vývoj a intrigy viac než neustálu akciu. Ja sa rozhodne teším na pokračovanie a som zvedavá, kam nás Cassie v Kronikách Castellánie zavedie ďalej.
Možno podľa obálky rovnako ako ja očakávate romantiku s poriadnou dávkou pikantnosti. Pikantných scén tu však veľa nenájdete. Romantiky je síce dostatok, no okrem nej dostávame aj výraznú dávku akcie, napätia a temnej atmosféry, ktorá príjemne prekvapí.
Príbeh sa točí okolo pätice anjelov, ktorí padli z neba. Ich jedinou možnosťou, ako ďalej existovať, je slúžiť satanovi. To samo o sebe neznie ako jednoduchý osud skutočný problém však nastáva vo chvíli, keď sa jedna z nich rozhodne, že takto už ďalej žiť nechce. Za svoju vzburu zaplatí vysokú cenu: stratí pamäť aj krídla. A práve o tieto dve veci v príbehu ide o jej postupné odhaľovanie minulosti a snahu získať späť to, čo jej bolo odňaté.
Popri hlavnej dejovej línii sa rozvíja aj romantický trojuholník medzi ňou a dvoma padlými anjelmi, ktorí s ňou ešte pred stratou pamäte tvorili komplikované puto. Jeden z nich je skôr romantický, ochranársky typ, druhý divoký, impulzívny a zvyknutý brať si, čo chce. Jeden túži po návrate starých čias, druhý chce všetko vybudovať odznova bez tieňov minulosti. Ich dynamika dodáva príbehu napätie nielen emocionálne, ale aj dramatické.
To, čo sa spočiatku javí ako jednoduchá romantická fantasy, sa postupne mení na pomerne temný a prekvapivo zamotaný príbeh. Autorka pracuje s tajomstvom, odhaľovaním minulosti a postupným skladaním skladačky, pričom pravidelne prichádzajú momenty, ktoré dej posunú nečakaným smerom. Nechýbajú súboje, intrigy ani morálne dilemy najmä otázka slobody, viny a možnosti vykúpenia.
Veľkým plusom sú samotné postavy. Nie sú čiernobiele každý z anjelov si nesie vlastné jazvy, slabosti aj temnotu. Hlavná hrdinka si počas príbehu prechádza výrazným vnútorným vývojom a jej hľadanie vlastnej identity je jedným z najsilnejších aspektov knihy.
Křídla padlých andelů tak nie je určená len pre milovníkov romantiky. Osloví aj čitateľov, ktorí majú radi netypické nadprirodzené postavy, temnejšiu atmosféru a akčné scény s dávkou napätia. Je to ideálna kniha na večer pri pohári vína, keď máte chuť ponoriť sa do sveta, kde sa mieša vášeň, nebezpečenstvo a boj o vlastnú dušu.
4/5 dávam preto, že hoci ma príbeh veľmi bavil a prekvapil, miestami by som uvítala ešte väčšiu hĺbku niektorých vzťahov a detailnejšie vykreslenie sveta. Napriek tomu ide o silný a zábavný fantasy príbeh, ktorý si rozhodne nájde svojich fanúšikov.
Antické hry s časom sú dielom vedecko-popularizačnej literatúry, kde nejde o napínavý dej ani o psychologicky prepracované postavy, ale o rozširovanie obzorov a pochopenie sveta okolo nás. A práve v tom je táto kniha mimoriadne silná.
Michal Habaj, jeden z mojich najobľúbenejších autorov tohto žánru, nás berie na fascinujúcu cestu do dávnych čias do obdobia, keď pojem čas ešte nebol samozrejmosťou, ale postupne sa formoval podľa potrieb prvých civilizácií. Čitateľ sa dostáva do Egypta a na staroveký Blízky Východ, kde vznikali spoločnosti odkázané nielen na východ a západ slnka, ale aj na presnejšie určenie období sejby, žatvy, náboženských obradov či štátnej správy.
Autor veľmi zrozumiteľne vysvetľuje, ako sa práve Egypťania pravdepodobne ako prví priblížili k dnešnému kalendáru s 365 dňami. Zároveň však poukazuje na zaujímavý paradox hoci vedeli o potrebe prestupného dňa, z tradície ho odmietali zaviesť. Aj vďaka takýmto detailom si čitateľ uvedomí, že dejiny nie sú len o logike a výpočtoch, ale aj o zvykoch, viere a spoločenských konvenciách.
Veľký priestor je venovaný gréckym a rímskym kalendárom, ktoré boli neuveriteľne komplikované, no zároveň prekvapivo flexibilné. Fungovali na dvanástich mesačných cykloch, no namiesto prestupných dní pracovali s prestupnými mesiacmi a to v rôznych obdobiach a v rôznom počte. Výsledkom bol chaos, v ktorom sa často nevyznali ani samotní obyvatelia danej doby, nieto ešte dnešný čitateľ. Práve tento „kalendárny zmätok“ však robí knihu nesmierne zaujímavou.
Habaj sa ďalej venuje reforme, ktorú zaviedol Julius Cézar, jej následným úpravám a napokon aj zavedeniu gregoriánskeho kalendára, ktorým sa riadime dodnes. V závere autor nezabúda ani na iné staroveké civilizácie a ponúka stručný, no výstižný pohľad na to, ako vnímali čas mimo európskeho priestoru.
Veľkým plusom knihy je práca s antickými prameňmi. Text je pretkaný citátmi a názormi dobových autorov, ktorí sa často veľmi kriticky ba až posmešne vyjadrujú ku kalendárom svojej doby. Vďaka tomu máme informácie doslova „z prvej ruky“ a dejiny nepôsobia sucho ani odťažito.
Celkovo hodnotím Antické hry s časom veľmi pozitívne. Napísať knihu, ktorá je zároveň informačne bohatá, presná a pritom čitateľná, nie je jednoduché najmä pri téme, nad ktorou sa väčšina ľudí bežne nezamýšľa. Autorovi sa však na 168 stranách podarilo ponúknuť prehľadný a pútavý pohľad na vývoj určovania času a dátumu. Text sa číta ľahko, informácií je síce veľa, no sú podané tak, že čitateľa nezahlcujú ani neunavujú.
Príjemným doplnkom sú aj početné obrazové prílohy a ilustrácie spojené s vývojom kalendárov a meraním času, ktoré čítanie ešte viac spríjemňujú a vizuálne oživujú.
Hoci táto kniha pravdepodobne nebude patriť medzi masovo čítané tituly, pre milovníkov histórie, antiky a pre každého, kto si chce rozšíriť obzory a pochopiť, ako chaoticky a z dnešného pohľadu nelogicky fungovalo určovanie času v minulosti, je to výborná voľba. Ak vás baví objavovať zákulisie vecí, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, Antické hry s časom rozhodne stoja za prečítanie.
Dostala som možnosť prečítať si Sklářku z Benátek a bolo to veľmi milé prekvapenie. Už od prvých strán z knihy dýcha pravý taliansky vibe úzke uličky Benátok, kanály, gondoly, vôňa skla a mora. Nečakajte však klasický historický román plný detailných politických opisov. Tento príbeh je viac o atmosfére, remesle a vytrvalosti.
Autorka rozpráva príbeh sklárskej rodiny Rossových, ktorý sa začína v 15. storočí. Do centra diania sa dostáva Orsola dievča, ktoré od detstva nezapadá do predstáv o tom, aké by ženy mali byť. Fascinuje ju sklárske remeslo, ktoré je tradične vyhradené mužom, a túži dokázať, že aj ona môže byť jeho súčasťou. Má sny, ambície a odhodlanie presiahnuť hranice, ktoré jej spoločnosť nastavila.
Ako Orsola dospieva, rastú aj jej túžby. Stáva sa typickou hrdinkou, ktorá bojuje proti spoločenským predsudkom a proti pevne zakorenenému postaveniu žien v patriarchálnej spoločnosti. Jej cesta nie je jednoduchá, no práve jej vytrvalosť a vášeň pre remeslo robia príbeh silným.
Sklářku z Benátek by som zaradila medzi historické romány s prvkami magického realizmu. Plynutie času je tu totiž špecifické každá kapitola sa odohráva v inom storočí, počas významných historických udalostí, no hlavné postavy nestarnú tak, ako by sme očakávali. Tento prvok dodáva príbehu nadčasovosť a symboliku.
Pre mňa Orsola predstavovala samotné sklárske umenie krehké, no zároveň odolné. Remeslo, ktoré vytrvalo aj po stáročiach a prežilo mor, revolúcie či vojny. Kniha je rozdelená do ôsmich kapitol, pričom každá zachytáva inú epochu a ukazuje, ako sa mení svet, no niektoré hodnoty a vášne zostávajú.
Veľmi sa mi páčilo, s akou precíznosťou a vášňou autorka opisovala samotný proces výroby skla. Bolo cítiť rešpekt k histórii aj k remeslu. Príbeh dopĺňa jemná romantická linka, ktorá sa nenápadne prepletá celým dejom a dodáva mu citlivý, dojemný rozmer.
Kniha vo mne zanechala pokojný, melancholický pocit, akoby som sa na chvíľu sama prechádzala uličkami Benátok a sledovala usilovných remeselníkov. Nie je to príbeh plný dramatických zvratov, ale skôr pomalé, vrstvené rozprávanie, ktoré si treba vychutnať.
Sklářka z Benátek je príbeh o odhodlaní, talente a sile prekračovať hranice svojej doby. Je to rozprávanie o tom, že niektoré sny sú silnejšie než spoločenské pravidlá a že vášeň dokáže prežiť celé stáročia. Odporúčam ju všetkým milovníkom historických románov, atmosférických príbehov z Talianska a silných ženských hrdiniek, ktoré sa nevzdávajú svojich snov.
Žravá hlubina - démonická a hororová poviedka tentoraz však nejde o masových vrahov ani šialencov z ľudských radov. Aj keď sa možno budem opakovať, opäť sa pohybujeme vo svete inšpirovanom tvorbou H. P. Lovecrafta, konkrétne v jeho kultovom meste Arkham, ktoré doslova prekypuje tajomstvami, okultizmom a prastarým zlom číhajúcim pod povrchom reality.
V diele Žravá hlubina stavia Tim Pratt proti sebe dve zdanlivo odlišné skupiny. Na jednej strane stoja ľudia združení v kulte okolo mocnej postavy, na druhej strane bytosti, ktoré sa snažia priviesť späť svojho pradávneho boha. Ten im prepožičiava moc a ako to už v podobných príbehoch býva, jeho návrat by mal katastrofálne následky pre celý svet. Kto by to bol čakal.
Do boja, ktorý má rozhodnúť o osude sveta (alebo aspoň jeho časti), sa postavia tri hlavné postavy dve hrdinky a jeden hrdina. Každý z nich má vlastné prepojenie na jednu zo strán konfliktu, no zároveň sa od nej snaží odpútať, vymaniť sa z jej vplyvu a rozhodovať o svojom osude sám. Práve tieto vnútorné konflikty dodávajú príbehu ďalšiu zaujímavú vrstvu.
Tim Pratt veľmi šikovne preniesol atmosféru stolnej hry do čitateľného a plynulo odsýpajúceho príbehu. Napätie stupňuje postupne, záhady dávkuje s citom a monštrá servíruje v takom množstve, aby sa v nich čitateľ neutopil, no zároveň nemal veľa priestoru na vydýchnutie. Okrem prastarých bytostí a temných rituálov sa dočkáme aj krvi preliatej na oltári v mene „lepšej budúcnosti“ hoci určite nie pre všetkých.
Čo sa týka samotnej hororovej zložky, ide skôr o miernejšiu nálož, vďaka čomu je kniha vhodná aj pre čitateľov, ktorí s démonickými či lovecraftovskými príbehmi ešte len začínajú. Nečakajte extrémnu hrôzu v štýle Stephena Kinga ani dusivú, existenciálnu nepríjemnosť typickú pre H. P. Lovecrafta. Namiesto toho dostanete dobre vyvážený príbeh, ktorý si vás získa napätím, atmosférou a pocitom, že pod hladinou sa neustále skrýva niečo hladné a nebezpečné.
Žravá hlubina je teda ideálnou voľbou pre čitateľov, ktorí majú radi tajomno, kultové záhady a jemne mrazivú atmosféru, no nechcú sa hneď vrhnúť do extrémne temných vôd hororu.
Máte radi príbehy s otvoreným koncom, ktoré vám po dočítaní ešte dlho víria hlavou?
Presne takým zážitkom je pre mňa kniha Nevpouštěj les dovnitř temná, melancholická a miestami poriadne znepokojujúca jazda, ktorá vás buď úplne pohltí… alebo vám vôbec nesadne. Je to ten typ knihy, pri ktorom chápem oba tábory.
Túto knihu som mala na svojom TBR zozname už dlhšie a po dočítaní môžem povedať, že ide o žánrový mix, ktorý rozhodne nie je pre každého. Nájdete tu fantasy, hororové prvky, romantiku, LGBTQ tematiku, dark academia atmosféru aj psychologickú rovinu, ktorá vás núti pochybovať o tom, čo je realita a čo iba výplod mysle.
Príbeh sa odohráva na Wickwoodskej akadémii, mieste, ktoré samo o sebe pôsobí chladne, uzavreto a zlovestne. Sledujeme osudy dvojičiek Andrewa a Dove a ich priateľa Thomasa. Andrew a Thomas vidia príšery desivé bytosti pohybujúce sa na hranici lesa. Problém je, že nikto iný ich nevidí. A hoci sa v okolí dejú úmrtia a zvláštne udalosti, dospelí aj okolie všetko zľahčujú. Otázka teda znie: čo je vlastne realita?
Práve táto neistota je jednou z najsilnejších stránok knihy. Autorka sa hrá s čitateľom, podsúva mu náznaky, no nikdy nedá jasnú odpoveď. Príbeh tak balansuje na hrane psychologického hororu a nadprirodzena, čo vytvára veľmi nepríjemnú, no zároveň fascinujúcu atmosféru.
Pod povrchom temnoty sa však skrýva intímny príbeh o láske, strate, smútku a strachu z inakosti. Postavy sú emočne zraniteľné, ich vnútorné boje sú cítiť z každej strany a najmä Andrew pôsobí neuveriteľne autenticky. Jeho strach, zmätok, túžba po pochopení a blízkosti sú podané veľmi citlivo.
Úvod knihy môže byť pre niekoho pomalší a ja som sa sem tam v deji strácala. Posledná tretina knihy však výrazne naberá na tempe. Dialógy medzi Thomasom a Andrewom tu boli emocionálne najsilnejšie miestami som mala zimomriavky, inokedy slzy na krajíčku. Prostredie dark academy je hmatateľné a veľkým plusom sú grafiky príšer, ktoré napomáhajú predstavivosti.
A záver? Ten ma nechal úplne zmätenú v dobrom aj v zlom. Autorka nám úmyselne nedáva jasné odpovede a ponecháva obrovský priestor na vlastnú interpretáciu. Stále nad tým rozmýšľam a vraciam sa k jednotlivým scénam, aby som si sama poskladala, čo bolo skutočné a čo nie. A presne to je ten typ konca, ktorý buď budete milovať… alebo vás privedie do šialenstva.
Nevpouštěj les dovnitř odporúčam všetkým, ktorí majú radi dark academiu, temné príbehy, psychologický horor, otvorené konce a LGBTQ tematiku. Ak hľadáte jasné odpovede a jednoznačný záver, táto kniha pre vás nebude. Ak však túžite po príbehu, ktorý vás emocionálne zasiahne a nenechá vás len tak zavrieť knihu a ísť ďalej určite jej dajte šancu.
Všetko vzácne a krehké je presne ten typ príbehu, ktorý vás potichu obklopí emóciami a ešte dlho po dočítaní vás nepustí. Po zatvorení poslednej strany som mala jasno táto kniha nesklamala ani na okamih. Barbara Davisová ponúka citlivý, hlboký a nesmierne ľudský príbeh, v ktorom sa prelína láska, rodina, strata, smrť, ale aj nádej a druhé šance.
Príbeh sleduje Mallory, ženu, ktorá v mladosti odišla z domova po bolestnom rozpade vzťahu. Útek bol pre ňu spôsobom, ako prežiť a ísť ďalej. Roky plynú, no niektoré rany sa nikdy úplne nezahoja. Keď sa ocitne na životnej križovatke vyčerpaná, vyhorená a poznačená tragickou udalosťou rozhodne sa vrátiť späť do rodného mesta. Netuší však, že domov ju nečaká len minulosť, ale aj človek, ktorému kedysi patrilo jej srdce.
Kniha je rozprávaná z pohľadu troch ženských postáv Mallory, jej matky a matky Aedona. Každá z nich nesie vlastné tajomstvá, bolesť a nevypovedané pravdy. Práve tento viacuhlový pohľad dodáva príbehu hĺbku a umožňuje čitateľovi lepšie pochopiť motívy postáv, ich rozhodnutia aj ticho medzi slovami.
Hoci by sa mohlo zdať, že ide o romantický príbeh, láska tu nie je ústrednou témou. Tou je skôr blížiaci sa koniec, vyrovnávanie sa so smrteľnosťou, s nenaplnenými snami a otázka, čo v živote skutočne stojí za to. Autorka sa veľmi citlivo dotýka tém, ktorým sa často vyhýbame smrti, lúčenia, viny, odpustenia a prijatia nevyhnutného.
Štýl písania Barbary Davisovej je jemný, melancholický a emotívny, no nikdy nie prehnane patetický. Emócie prichádzajú prirodzene, postupne a o to silnejšie zasiahnu. Niektoré pasáže boli pre mňa veľmi dojemné a priznávam, že slzy neostali ďaleko. Vzťah Mallory a Aedona mi dokonca v niektorých okamihoch spôsoboval zimomriavky.
Všetko vzácne a krehké je kniha, ktorá ticho, no neúprosne pripomína, aký krehký je život a aké ľahké je stratiť to, čo považujeme za samozrejmosť. Hovorí o láske, ktorá nemusí byť hlučná ani dokonalá, aby bola skutočná, o vzťahoch, ktoré sa lámu pod váhou nevypovedaných slov, a o čase, ktorý síce nevieme vrátiť, no dokáže nám ponúknuť nové začiatky. Je to príbeh o odpustení druhým, ale najmä sebe samým a o odvahe postaviť sa vlastnej minulosti, aj keď to bolí.
Odporúčam ju všetkým milovníkom emocionálnych románov, hlbokých rodinných príbehov a čitateľom, ktorí sa neboja silných tém a kníh, ktoré sa čítajú srdcom.
Slovenská krimi literatúra má v posledných rokoch čoraz silnejšie zastúpenie a Smrť v Gemeri od Petra Gašparíka je dôkazom, že napätie a dobrú zápletku netreba hľadať len v severských krajinách. Autor zasadil svoj príbeh do drsného a autentického prostredia Gemera, regiónu poznačeného históriou, sociálnymi problémami aj hlboko zakorenenými tajomstvami. Výsledkom je kriminálny román, ktorý okrem pátrania po páchateľovi ponúka aj realistický pohľad na spoločnosť a medziľudské vzťahy. Kniha ma zaujala naviac tým, že ja sama som gemerskou rodáčkou a bola som zvedavá, ako sa autorovi podarilo vykresliť môj rodný kraj.
Dej knihy sa rozbieha objavením mŕtveho tela, ktoré rozvíri pokoj menšieho regiónu. Prípad dostáva na starosť vyšetrovateľ, ktorý sa musí popasovať nielen s nedostatkom dôkazov, ale aj s mlčaním miestnych obyvateľov. V prostredí, kde sa každý s každým pozná a kde minulé krivdy nikdy úplne nezmizli, nie je hľadanie pravdy jednoduché.
Autor veľmi prirodzene pracuje s atmosférou Gemera využíva miestne reálie, mentalitu ľudí aj ich vzťah k autoritám. Vyšetrovanie tak nepôsobí umelo, ale realisticky a miestami až surovo. Čitateľ má pocit, že sa ocitol priamo v centre diania, kde každý detail môže mať význam a každá výpoveď skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Jednou z najsilnejších stránok knihy sú postavy. Do role vyšetrovateľa sa dostáva Karovič, fotograf bulvárneho časopisu, ktorého sa vražda osobne dotýka. Karovič nie je neomylný hrdina, ale človek s vlastnými pochybnosťami, skúsenosťami a vnútornými konfliktmi. Rovnako aj vedľajšie postavy majú svoje motivácie, tajomstvá a osobné príbehy, ktoré postupne vyplávajú na povrch.
Gemer v knihe nefunguje len ako kulisa, ale ako aktívna súčasť deja. Autor veľmi presvedčivo zachytáva jeho drsnosť, uzavretosť aj špecifickú atmosféru, ktorá ovplyvňuje správanie postáv. Chudoba, nezamestnanosť, staré krivdy a nedôvera voči cudzím vytvárajú prostredie, v ktorom sa zločin stáva prirodzeným dôsledkom dlhodobo neriešených problémov.
Práve vďaka tomuto regionálnemu ukotveniu pôsobí Smrť v Gemeri autenticky a odlišuje sa od generických kriminálnych príbehov.
Na prvý pohľad útla kniha ponúka napínavý kriminálny príbeh, ktorý nestojí len na samotnej záhade, ale aj na atmosfére a psychológii postáv. Autor píše vecne, bez zbytočného pátosu, no zároveň dokáže udržať napätie až do posledných strán. Dej má plynulé tempo a krátke, rýchle kapitoly vás nútia čítať ďalej. Navyše jazyk, ktorý Gašparík v knihe používa je autentický pre dané postavy a región.
Smrť v Gemeri ocenia najmä čitatelia, ktorí majú radi realistické krimi, zasadené do slovenského prostredia. Ak hľadáte príbeh s uveriteľnými postavami a temnejšou atmosférou, táto kniha by vám rozhodne nemala uniknúť.
Súčasná hororová literatúra ponúka množstvo diel, ktoré pracujú s prepisovaním známych motívov a historických osobností. Autori sa v nich často pokúšajú o alternatívne pohľady na literárne dejiny a posúvajú hranice žánru netradičnými spojeniami faktu a fikcie. Dnešná recenzia nás zavedie do tajomného sveta z pera Edwarda Leeho. Kniha Tramvaj č. 1852 ponúka zaujímavú a provokatívnu fiktívnu predstavu, ako by to mohlo vyzerať, keby slávny autor hororových príbehov H. P. Lovecraft v 30. rokoch 20. storočia prijal ponuku písať pre nelegálny avantgardný časopis Erotesque.
V podstate dostávame dva príbehy v jednom. Prvým je samotná fikcia o tom, že Lovecraft pôsobí ako ghostwriter pre kontroverzný časopis, a druhým je poviedka, ktorú by v tomto časopise údajne publikoval. Tento koncept je podľa mňa jedným z najväčších lákadiel knihy.
Fiktívny autor ponuku prijíma z rovnakých dôvodov, pre aké by to prijala aj jeho reálna predloha pre nedostatok financií. A práve vďaka tomu sa čitateľ dostáva k textu, ktorý rozhodne nie je určený pre každého. Poviedka ponúka napínavé pátranie po zmiznutej sestre, no popri tom servíruje poriadnu dávku tajomna, záhad, prastarých bytostí a ich sluhov. Výraznou súčasťou príbehu je aj erotický rozmer, ktorý tu nemá takmer žiadne hranice.
Musím uznať, že autor veľmi šikovne prepojil mystiku s erotikou. Spočiatku som mala obavy, že pôjde len o lacnú, samoúčelnú provokáciu, ktorá stavia výlučne na šokovaní čitateľa. O to viac ma prekvapilo, že som sa mýlila. Nejde o romantický príbeh a už vôbec nie o dark romance romantiku tu nenájdete. Ak sa niečo odohráva, ide sa priamo na vec, bez zbytočných emócií či prikrášľovania.
Čo sa týka nemravností, príbeh je naozaj pestrý a rôznorodý, no nikdy nepôsobí úplne samoúčelne. Všetko zapadá do temnej, znepokojivej atmosféry, ktorá je pre lovecraftovský svet typická, hoci v oveľa otvorenejšej a provokatívnejšej podobe.
Ako som už spomínala, ide o veľmi intenzívne a vzrušujúce čítanie, no určite nie pre každého. Milovníkom romantiky by som túto knihu odporučila len v prípade, že sú ochotní skočiť po hlave do extrémne hlbokej a temnej vody. Z príbehovej stránky je však dielo veľmi vydarené a podľa mňa nijako nezaostáva za klasickými dielami autora, ku ktorému sa vzťahuje.
