Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dnes by som vám rada predstavila knihu, o ktorej sa na bookstagrame až tak často nehovorí, no podľa mňa by si zaslúžila omnoho viac pozornosti. Reč je o Katovom objatí od Zuzany Nomilnerovej.
Ide o historickú romancu zasadenú do obdobia Uhorska, konkrétne na územie stredného Slovenska. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako klasický romantický príbeh, no mňa osobne veľmi príjemne prekvapilo, že romantická linka tu nie je tým najdôležitejším prvkom.
Hlavnou hrdinkou je Kristína, ktorá je donútená vydať sa za neznámeho muža. Postupne však zisťuje, kým jej manžel Ondrej v skutočnosti je a práve to mení celý jej pohľad na život. Kristína je silná, odvážna a priamočiara postava, ktorá si dokáže stáť za svojím.
Najviac ma však zaujal Ondrej kat. Muž, ktorý si svoje povolanie nevybral dobrovoľne, no napriek tomu musí znášať všetky jeho dôsledky. Autorka tu nádherne pracuje s kontrastom na jednej strane človek, ktorý berie životy, na druhej strane citlivý, vnímavý a láskavý muž.
Ondrej je v očiach spoločnosti vyvrheľ. Ľudia sa mu vyhýbajú, boja sa ho a odsudzujú ho na základe poverčivosti a predsudkov. No pod touto tvrdou škrupinou sa skrýva človek so snami, túžbami a potrebou byť prijatý. Práve tento rozpor robí jeho postavu mimoriadne silnou a zapamätateľnou.
Vzťah medzi Kristínou a Ondrejom sa vyvíja postupne a veľmi prirodzene. Ich interakcie sú od začiatku dynamické, plné napätia, nepochopenia, ale aj postupného zbližovania. Kniha je rozdelená do kratších kapitol a častí z pohľadu oboch postáv, čo čitateľovi umožňuje lepšie pochopiť ich vnútorné prežívanie.
Autorka si dala záležať aj na historickom pozadí. Je vidieť, že má naštudovanú tematiku trestov a života kata v danom období. Scény vykonávania trestov pôsobia vierohodne a miestami sú aj drsnejšie, no nepôsobia samoúčelne práve naopak, dotvárajú atmosféru doby a ukazujú realitu života, ktorá rozhodne nebola jednoduchá. Kniha tak nie je len o láske, ale aj o spoločenských rozdieloch, predsudkoch a o tom, aké ťažké je vymaniť sa z role, ktorú vám prisúdila spoločnosť.
Ak máte radi knihy od domácich autorov, historické prostredie a príbehy o láske medzi ľuďmi z úplne odlišných svetov, Katovo objatie by vám určite nemalo ujsť. Pripravte sa však aj na silnejšie a miestami surovejšie scény.
V dnešnej recenzii sa pozrieme na udalosti, ktoré ovplyvňujú náš život možno viac, než si uvedomujeme. Nie sú to veľké, dramatické momenty, ale skôr nenápadné maličkosti, ktoré sa postupne ukladajú a formujú naše prežívanie. A presne tejto téme sa venuje Malé traumy od autorky Meg Arroll.
Autorka sa zameriava na tzv. „malé traumy“ bežné každodenné situácie, ktoré by sme často ani nepovažovali za niečo významné. Môže ísť o nepríjemnú poznámku, dlhodobé napätie v rodine, pocit nedostatočnosti či neustále pochybovanie o sebe samom. Práve tieto drobné negatívne skúsenosti sa však dokážu časom nahromadiť a nenápadne prerásť do väčších problémov.
Kniha je napísaná veľmi zrozumiteľne a prístupne, takže si v nej nájde niečo každý čitateľ, aj bez hlbších znalostí psychológie. Autorka jasne vysvetľuje, prečo sa niekedy cítime „zle bez dôvodu“ a ako môžu práve tieto malé zranenia ovplyvňovať naše emócie, správanie aj vzťahy.
Veľkým plusom je praktická rovina knihy. Meg Arroll nezostáva len pri teórii, ale ponúka aj konkrétne cvičenia a techniky, ktoré môžu pomôcť tieto vzorce rozpoznať a postupne s nimi pracovať. Ide skôr o jemné vedenie než radikálne zmeny, čo pôsobí prirodzene a realisticky.
Ak však čítate knihy z oblasti osobného rozvoja pravidelne, veľa myšlienok vám bude pravdepodobne známych. Nečakajte prelomové objavy ani revolučné rady skôr príjemné zhrnutie toho, čo už možno tušíte, ale potrebujete si to znova uvedomiť.
Celkovo ide o nenápadnú, no hodnotnú knihu, ktorá vás prinúti spomaliť a zamyslieť sa nad tým, čo všetko si so sebou nesieme. Niekedy totiž nejde o veľké rany, ale o drobné trhliny, ktoré si ani nevšimneme až kým nezačnú ovplyvňovať náš každodenný život.
Svet upadol do postapokalyptickej melanchólie tentoraz však nie úplne vinou ľudí. Tomáš Sekerka nás zavedie na planétu Zem v blízkej budúcnosti, ktorá dostala poriadnu ranu. Jedného dňa sa na oblohe objaví druhé slnko. Bez varovania, bez vysvetlenia. A čo je ešte horšie táto nová hviezda síce svieti, no nehreje. Namiesto toho postupne odčerpáva hmotu z nášho Slnka a tým ho rýchlo a neúprosne zabíja.
Príbeh sleduje dve dejové línie, ktoré sa na chvíľu pretnú a následne opäť rozdelia. Prvou je osud chlapca menom Mark, ktorý kvôli genetickej chorobe nemal mať dlhý život. Jeho otec, vedec, ho však zachráni no táto záchrana so sebou nesie istú „daň“.
Druhá línia patrí Anne, ktorá žije v podzemnom bunkri vybudovanom na začiatku apokalypsy. Ten mal pôvodne slúžiť ako útočisko, kým sa situácia na povrchu stabilizuje. Ako to však býva v takýchto uzatvorených miestach, spoločnosť sa rýchlo rozdelí malá skupina mocných ovláda ostatných pomocou strachu, sily a zbraní.
Aby toho nebolo málo, po čase začnú z oceánov vychádzať monštrá, ktorých jediným cieľom je zabíjať a kŕmiť sa. Postupne ovládnu pevninu a väčšina preživších je nútená ukryť sa v bunkroch alebo utiecť do hôr.
Atmosférou kniha miestami pripomína sériu Fallout zničený svet, preživší ukrytí pod zemou a nebezpečný povrch plný hrozieb. Podobnosť cítiť aj pri Anninom úniku z bunkra. Našťastie, tým paralely viac-menej končia a príbeh sa vydáva vlastnou cestou.
Veľkým plusom sú samotné monštrá sú originálne, zvláštne a prakticky nekategorizovateľné. S každou generáciou sa menia a vyvíjajú, čo im dodáva na nepredvídateľnosti. Silnou stránkou knihy je aj vývoj postáv, najmä Marka, ktorého život sledujeme od detstva až po záverečné, napäté momenty.
Prostredie je presne také, aké od dobrého postapokalyptického príbehu očakávate temné, rozpadávajúce sa, plné trosiek civilizácie a pochmúrnej atmosféry.
Menším mínusom je podľa mňa štruktúra kapitol. Kniha je síce rozdelená na tri väčšie celky, ale prvý a tretí je delený na menšie podkapitoly, no druhá kapitola (venovaná spoločnej púti Marka a Anny) má približne 150 strán bez podkapitol. To môže pôsobiť únavne, aj keď samotný dej zostáva zaujímavý.
Moje odporúčanie je jednoduché ak máte radi postapokalyptické príbehy z blízkej budúcnosti alebo tematiku boja o prežitie, túto knihu si pravdepodobne veľmi užijete.
Dnes sa spolu ponoríme do pokračovania série Kroniky Castellánie od Cassandry Clare Kráľ trhanov v rámci spolupráce s @slovart_vyd . A poviem vám úprimne, ak vám v prvej časti niečo chýbalo, pripravte sa, pretože tu vám to autorka naservíruje na zlatom podnose.
Vraciame sa ku Kelovi a Conorovi, ktorí sú opäť uväznení v nebezpečnej sieti intríg, tajomstiev a politických hier. Dej plynule nadväzuje tam, kde sme skončili no tentoraz je všetko ešte zamotanejšie, temnejšie a emocionálne náročnejšie. Cassandra Clare nás pomaly, takmer nenápadne vťahuje do sveta plného manipulácie, skrytých úmyslov a klamstiev, kde si nikdy nemôžete byť istí, komu veriť.
Prvá polovica knihy sa nesie skôr v pomalšom tempe. Nie je to o veľkých bojoch či akčných scénach je to o napätí, ktoré sa ticho stupňuje, o pohľadoch, nevypovedaných slovách a rozhodnutiach, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky. A práve keď si myslíte, že sa len plavíte príbehom, príde posledných sto strán.
A tie vás doslova roztrhajú.
Zrazu sa všetko pohne, tajomstvá vyplávajú na povrch a vy len sedíte a otáčate stránku za stránkou. A keď prídete na koniec, zostanete vo vytržení, s hlavou plnou otázok a obrovskou potrebou okamžite siahnuť po pokračovaní. Lenže na to si ešte budeme musieť počkať.
Veľmi ma potešilo aj väčšie prehĺbenie romantických liniek. Máme tu dve Kelovu a Conorovu a obe majú svoje čaro. Slow-burn je tu doslova hmatateľný. Každý pohľad, každé gesto má váhu a keď už sa konečne začne niečo lámať, príde koniec. A vy chcete viac.
Postáv je opäť veľa, no tentoraz sa v nich orientuje oveľa lepšie. Krátke kapitoly z pohľadu rôznych osôb dodávajú príbehu dynamiku a umožňujú nám vidieť udalosti z viacerých uhlov. Postupné odhaľovanie tajomstiev a ich prepojenosť je presne to, čo vás núti čítať ďalej aj keď sa toho navonok možno nedeje až tak veľa.
A ten záver. Cassie si s nami zahrala poriadnu hru. Nedáva vám jasné náznaky, nesmeruje vás a práve preto vás dokáže tak prekvapiť.
Ak však čakáte typickú akčnú fantasy plnú bojov, na akú sme u autorky zvyknutí z iných sérií, možno budete prekvapení. Kráľ trhanov je skôr o emóciách, politike, vzťahoch a tajomstvách než o mečoch a bitkách.
A úprimne? Práve v tom je jeho sila.
Opustené mestá, zarastené stanice metra či miesta, ktoré kedysi pulzovali životom a dnes zostali tiché a prázdne. Takéto lokácie majú v sebe zvláštne čaro na jednej strane pôsobia tajomne až strašidelne, na druhej strane v nás vyvolávajú zvedavosť a túžbu zistiť, aké príbehy sa za nimi skrývajú. Práve do takýchto miest nás vo svojej knihe Atlas zabudnutých miest pozýva Travis Elborough. Autor sa vydáva na cestu naprieč kontinentmi a predstavuje čitateľom miesta, ktoré dnes stoja na okraji záujmu, no kedysi mali významné postavenie. Kniha tak ponúka zaujímavý pohľad na históriu miest, ktoré postupne zmizli z mapy bežného života.
Travis Elborough vybral do knihy množstvo lokalít z rôznych kútov sveta. Každá kapitola predstavuje jedno miesto či už ide o opustené mestá, zabudnuté stanice, staré dopravné uzly alebo architektonické projekty, ktoré časom stratili svoj význam.
Niektoré z týchto miest zanikli postupne, keď sa zmenili obchodné trasy alebo spoločenské pomery. Iné boli opustené náhle, napríklad v dôsledku prírodných katastrof, ekonomického úpadku či politických rozhodnutí.
Každý príbeh tak ponúka krátky pohľad do minulosti a ukazuje, ako rýchlo sa môže z pulzujúceho miesta stať tiché a zabudnuté zákutie.
Kniha je koncipovaná ako séria krátkych reportáží. Autor nás v každej kapitole zoznámi s konkrétnym miestom, jeho históriou a dôvodom, prečo sa dnes nachádza mimo hlavného záujmu.
Tento formát má svoje výhody čitateľ môže jednotlivé kapitoly čítať nezávisle od seba a postupne objavovať nové miesta. Na druhej strane však niektoré príbehy pôsobia trochu stručne. Pri viacerých lokalitách by si človek vedel predstaviť hlbší pohľad do histórie, viac zaujímavostí alebo detailov, ktoré by miesto ešte viac priblížili.
Autor sa očividne zameriaval najmä na vizuálne pôsobivé lokácie. Nie vždy však dokáže ich príbeh zaujať rovnako silno ako ich atmosféra či fotografie.
Veľkým plusom knihy je množstvo fotografií, ilustrácií a máp. Práve vizuálna stránka pomáha čitateľovi lepšie si predstaviť jednotlivé miesta a ich atmosféru.
Obrázky často zachytávajú kontrast medzi minulosťou a súčasnosťou medzi obdobím, keď boli tieto miesta plné života, a dnešnou podobou tichých ruín. Vďaka tomu pôsobí čítanie oveľa živšie a človek má pocit, akoby sa na jednotlivé miesta skutočne preniesol.
Pre milovníkov cestovania alebo urbexu môže byť práve táto vizuálna stránka jedným z najväčších lákadiel knihy.
Atlas zabudnutých miest je zaujímavou publikáciou najmä pre čitateľov, ktorí majú radi netradičné cestovanie a radi objavujú menej známe lokality. Kniha ponúka množstvo tipov na miesta, ktoré sa bežne neobjavujú v turistických sprievodcoch, no napriek tomu majú svoju jedinečnú atmosféru a históriu.
Ak patríte medzi ľudí, ktorí nechcú na cestách vidieť len najznámejšie atrakcie, ale radi objavujú aj skryté a netradičné lokality, táto kniha vás môže zaujať. A možno vás dokonca inšpiruje, aby ste sa na niektoré z týchto zabudnutých miest raz vybrali osobne.
Dnes vás zoberiem do mestečka Rain Falls miesta, kde sa strach stal každodennou realitou. Mesto sužujú brutálne zločiny, únosy a vraždy mladých dievčat. Situácia sa ešte viac vyostrí vo chvíli, keď sa obeťou stane dcéra detektíva, ktorý je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby ju našiel. No toto je len jedna z liniek, ktoré si pre nás Dominik Fiala pripravil.
Kniha ponúka šesť príbehov, ktoré na prvý pohľad pôsobia samostatne, no postupne zisťujete, že sú prepojené postavami, detailmi aj všadeprítomnou temnou atmosférou. Okrem „klasických“ vrahov tu narazíte aj na nadprirodzeno vlkolakov, bytosti z iných dimenzií či duchov. Práve táto kombinácia reality a hororových prvkov vytvára nepríjemné, miestami až mrazivé napätie, ktoré vás núti otáčať stránku za stránkou.
Autor veľmi šikovne pracuje s atmosférou dokáže vo vás vyvolať pocit nepokoja, neistoty a zároveň zvedavosti. Každý príbeh má svoju vlastnú dynamiku, no všetky spolu vytvárajú jeden temný, znepokojujúci obraz mesta, kde si nikto nemôže byť istý bezpečím.
Menšou výhradou pre mňa bolo chýbajúce časové ukotvenie jednotlivých príbehov. Keďže sa niektoré postavy objavujú vo viacerých líniách, občas by pomohlo vedieť, v akom časovom horizonte po sebe udalosti nasledujú. Na druhej strane to však núti čitateľa viac premýšľať a skladať si príbeh ako puzzle.
Postavy sú vykreslené dostatočne výrazne, aby nepôsobili plocho, a páčilo sa mi aj to, že nie sú čierno-biele každá má svoje silné aj slabé stránky. Osobne by som možno uvítala ešte väčšie prepojenie linky detektíva a jeho dcéry naprieč všetkými príbehmi, no aj tak funguje ako silný emocionálny prvok.
Celkovo ide o veľmi podarenú zbierku temných príbehov, ktorá poteší fanúšikov hororu, tajomna aj detektívky. Ak máte radi mrazivú atmosféru, nejasné hranice medzi realitou a nadprirodzenom a príbehy, ktoré vo vás zanechajú nepríjemný, no návykový pocit túto knihu by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.
Sú knihy, ktoré si vás získajú príbehom a potom sú také, ktoré vás zasiahnu ešte skôr, než sa vôbec začnú. Pobozkaj správnu nevestu patrí presne do tej druhej skupiny. Už samotné venovanie ma úprimne dojalo vedomie, že kniha vyšla na pamiatku autorky Daniely Hartig, dodáva celému čítaniu hlbší, až osobný rozmer. Každá stránka tak pôsobí citlivejšie, akoby v sebe niesla niečo viac než len romantický príbeh.
Prvá časť série Wedding Dreams nás zavedie do sveta svadieb, ale najmä emócií a druhých šancí. June je žena, ktorá má svoj život pevne vo vlastných rukách buduje si kariéru, robí to, čo miluje, a snaží sa nenechať minulosť, aby ju dobehla. Lenže niektoré veci si nás nájdu aj bez pozvania… a presne vtedy sa jej staré rany začnú znovu otvárať.
June som si obľúbila takmer okamžite je silná, cieľavedomá, no zároveň veľmi ľudská a zraniteľná. Jej vnútorný boj medzi tým, čo chce jej srdce, a tým, čo jej velí rozum, pôsobí prirodzene a uveriteľne. Ryder je presným opakom postava, ktorá vo vás vyvolá zmiešané pocity. Niekedy ho pochopíte, inokedy by ste s ním najradšej zatriasli. Je uväznený vo vlastných rozhodnutiach a očakávaniach okolia, čo z neho robí oveľa komplikovanejšiu postavu, než by sa mohlo zdať.
A potom je tu Demon vedľajšia postava, ktorá si kradne pozornosť pre seba. Charizmatický, vtipný a presne ten typ, pri ktorom viete, že si zaslúži vlastný príbeh. A ja sa už teraz neviem dočkať, kedy ho dostane.
Najviac ma bavila dynamika medzi hlavnými postavami. Nepôsobila presladene ani umelo skôr bola plná napätia, nevypovedaných emócií a drobných momentov, ktoré mali oveľa väčší význam, než by sa mohlo zdať. Práve tieto tiché chvíle medzi riadkami robili príbeh silnejším.
Kniha je veľmi príjemne vyvážená nájdete tu humor, romantiku, jemné aj vášnivejšie momenty, ale aj emócie, ktoré vás zasiahnu nečakane. Krátke kapitoly a striedanie pohľadov June a Rydera dodávajú príbehu svižnosť a nútia vás čítať ďalej. Veľkým bonusom sú aj nádherné ilustrácie na začiatku kapitol, ktoré krásne dotvárajú atmosféru.
Na druhej strane, niektorým čitateľom môže dej pripadať miestami predvídateľný a niektoré situácie možno až trochu idealizované. Vedľajšie postavy zatiaľ nedostali toľko priestoru, no verím, že sa to zmení v ďalších častiach série.
Pobozkaj správnu nevestu je príbeh o láske, ktorá úplne nezmizla len sa stratila v nesprávnom čase. O druhých šanciach, ktoré si treba vybojovať. A o tom, že niekedy musíme najprv niečo stratiť, aby sme pochopili jeho skutočnú hodnotu.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás zahreje pri srdci, rozosmeje, ale zároveň sa vás jemne dotkne aj na duši… túto by ste rozhodne nemali obísť.
Natáčal sa v lokalite, kde bývate nejaký film? Viete, ktorý film zo sveta Harryho Pottera sa natáčal práve na Slovensku?
Aj túto zaujímavosť sa dozviete v pokračovaní knihy Filmové miesta od Tomáša Galierika. A priznávam sa ani ja som o tom netušila.
Druhý diel opäť dokazuje, že Slovensko je pre filmárov oveľa atraktívnejšie, než si mnohí myslíme. Autor prináša ďalšie lokality, ktoré sa objavili v slovenských aj zahraničných filmoch či seriáloch vrátane produkcií známych streamovacích platforiem.
Veľmi ma potešilo, že značný priestor dostáva aj východné Slovensko. Košice, Poprad, Prešov, ale aj okolité prírodné scenérie to všetko sa stáva súčasťou filmových príbehov. Ako východniarka som mala o dôvod viac na radosť a hrdosť.
Kniha opäť ponúka prehľadné informácie o jednotlivých filmoch, stručné „vizitky“ s najdôležitejšími údajmi a množstvo kvalitných fotografií. Práve tie dodávajú publikácii vizuálnu atraktivitu a pomáhajú okamžite si vybaviť konkrétne filmové okamihy.
Oceňujem aj precíznosť, s akou autor pracuje s detailmi. Je vidieť, že za knihou stojí množstvo rešerší, práce a nadšenia pre tému. Výsledkom je publikácia, ktorá je nielen informačne bohatá, ale aj čitateľsky príjemná.
Druhý diel síce priamo nenadväzuje na prvý, no ak chcete mať ucelený obraz o filmových lokalitách na Slovensku, odporúčam siahnuť po oboch. Spolu vytvárajú krásny prehľad toho, ako sa naša krajina dostáva na filmové plátna doma aj v zahraničí.
Pre mňa to bolo opäť obohacujúce čítanie. Okrem nových informácií som si vytvorila aj zoznam miest, ktoré chcem navštíviť a samozrejme aj filmov, ktoré si plánujem pozrieť (najmä ak počasie výletom nebude priať ).
Ak máte radi filmy, cestovanie a objavovanie Slovenska z inej perspektívy, Filmové miesta 2 by vám rozhodne nemali ujsť.
Pod křídly Fénixe: Samaritánka je kniha, ktorá pravdepodobne nesadne každému čitateľovi. Preto určite odporúčam ešte pred čítaním pozrieť si aspoň anotáciu alebo základné trópy, aby ste mali predstavu, do akého príbehu sa púšťate.
Musím sa priznať, že pri domácej literatúre často veľmi rýchlo spoznám, že čítam lokálneho autora. V texte sa zvyknú objaviť drobné prvky alebo spôsob rozprávania, ktorý to prezradí. Pri tejto knihe som však taký pocit vôbec nemala.
Historická novela je zasadená do prostredia Paríža v 19. storočí a autorke sa podarilo vytvoriť naozaj výbornú atmosféru. Temné ulice, chladné kamenné budovy a pochmúrne počasie vytvárajú dokonalé kulisy pre príbeh plný tajomstva. Gotika a zvláštne napätie priam vyžarujú zo stránok a počas čítania som si väčšinu scén predstavovala ako tmavé, sychravé a miestami až znepokojivé.
Príbeh sleduje dospievajúcu sirotu Camillu, ktorá vyrastá v miestnom sirotinci. Jej život nie je jednoduchý vzťahy s vychovávateľkami sú chladné a plné napätia. Situácia sa ešte viac vyhrotí, keď začne počuť tajomný hlas a v stenách sirotinca sa začnú objavovať zvláštne javy. Camille má postupne pocit, že ju niečo sleduje a snaží sa s ňou komunikovať. Nikto jej však neverí a všetci jej tvrdenia považujú len za výplod fantázie.
Do príbehu vstupuje aj Gabriel veľmi rozporuplná postava. Niektorí čitatelia si ho zamilujú, iní ho možno budú nenávidieť. Ja osobne som skôr patrila do tej prvej skupiny. Je tajomný, miestami nepochopiteľný, no zároveň je zrejmé, že by pre Camille urobil čokoľvek.
Veľkým plusom knihy je atmosféra, prvky gotickej estetiky a psychologická rovina príbehu. Dej je rozprávaný ako spomienky Camilly na minulosť, čo mu dodáva melancholický nádych a zároveň vytvára neistotu v tom, čo je skutočné a čo môže byť len skreslené vnímanie reality. Postupne sa tak odhaľujú tajomstvá nielen okolo sirotinca, ale aj okolo Camillinej minulosti.
Niektoré scény môžu pôsobiť mierne desivo alebo znepokojivo. Rovnako aj vzťah medzi Camille a Gabrielom môže na niekoho pôsobiť zvláštne či nelogicky. Podľa mňa však práve tieto prvky robia príbeh originálnejším a nechávajú čitateľa s množstvom otázok.
Samotná myšlienka knihy je veľmi zaujímavá. Jediná vec, ktorá mi miestami trochu prekážala, boli rýchlo sa meniace Camilline myšlienky to, čo si myslí v jednej chvíli, sa o pár riadkov neskôr zrazu mení. Na druhej strane to môže súvisieť aj s jej psychickým stavom.
Knihu odporúčam najmä čitateľom, ktorí majú radi temnejšie historické príbehy, tajomnú atmosféru a psychologicky ladené dejové línie.
Ja osobne som veľmi zvedavá, kam sa príbeh posunie ďalej, pretože mám pocit, že mnohé tajomstvá ešte len čakajú na svoje odhalenie.
Dnes mám pre vás recenziu na historickú novinku Sny o Roseby Hall od Lucie Horniakovej. Ak patríte medzi milovníkov pokojných príbehov z anglického vidieka, starých sídiel s dušou a jemnej romantiky, možno vás táto kniha zaujme. Ja osobne som do nej išla s očakávaním oddychového čítania v duchu starého Anglicka a presne to som aj dostala. Nečakajte však dramatické zvraty či silné napätie, skôr pomalšie plynúci príbeh o túžbach, rozhodnutiach a hľadaní vlastného miesta v živote.
Hlavnou hrdinkou je Elizabeth, dcéra rodiny Rosebyovcov, ktorá žije so svojím manželom v Londýne. Napriek pohodlnému mestskému životu ju to neustále ťahá späť na vidiek, k rodinnému sídlu, ktoré pomaly chátra. Jej najväčším snom je zachrániť ho a vdýchnuť mu nový život.
Elizabeth je šikovná a talentovaná vyniká v pečení a dokonca má ambíciu vydať vlastnú knihu. Jej manželstvo však nefunguje tak, ako by malo. A práve vo chvíli, keď sa rozhodne konať a postaviť sa za svoje sny, sa ich vzťah začne ešte viac rozpadávať.
Na vidieku stretáva Jamesa, muža, ktorý je presným opakom jej manžela je pozorný, pracovitý a čestný. Ich spoločný cieľ, obnova Roseby Hall, ich postupne zbližuje a medzi nimi sa začína rodiť niečo viac.
Kniha pôsobí ako príjemná oddychovka, ktorá vás prenesie do pokojnejšej doby. Dej plynie pomaly, bez veľkých dramatických zvratov, a skôr než napätie ponúka atmosféru, emócie a jemnú romantiku. Ak máte radi predvídateľnejšie príbehy bez zbytočnej drámy, kde sa problémy postupne urovnávajú, táto kniha by vás mohla osloviť.
Veľkým plusom je samotná Elizabeth. Je vykreslená ako silná a odvážna žena, ktorá sa nesnaží zapadnúť do stereotypov svojej doby. Páčila sa mi jej cieľavedomosť, kreativita aj to, že sa snaží ísť za svojimi snami napriek očakávaniam okolia.
Na druhej strane mi v príbehu miestami chýbalo viac napätia či hlbšie emócie. Niektoré situácie sa vyriešili až príliš jednoducho a dej bol pre mňa pomerne predvídateľný. Práve preto hodnotím knihu o niečo nižšie, aj keď ako oddychové čítanie funguje veľmi dobre.
Sny o Roseby Hall sú ideálnou knihou na chvíle, keď si chcete oddýchnuť, vypnúť a nechať sa unášať pokojným príbehom v krásnom prostredí anglického vidieka.
Odporúčam ju najmä čitateľom, ktorí majú radi historické romány, jemnú romantiku, silné ženské hrdinky a príbehy bez zbytočne dramatických zvratov.
