Alžbeta Janasová

„Niekedy sú priatelia práve tí, ktorým je naše priateľstvo zakazované.“
Vplyv inakosti v našom zabehnutom svete. Čo minulosti bolo vlastné, dnes pokladáme za narušenie nášho osobného pohodila, nášho domova. Tematicky podobné myšlienky združuje dielo Strom prianí americkej detskej autorky Katherine Applegateovej, ktorého preklad zaplnil police kníhkupectiev koncom septembra roku 2019. Autorkin rukopis prezrádza jej záľubu v botaniku a zoológiu, no súčasne v závere knihy môžeme konštatovať, že dej vznikal súčinnosťou autorky s viacerými odborníkmi.

Uchop knihu. Držíš v rukách tmavomodrý kus novej, čerstvej, prozaickej literatúry. Obal knihy i ilustrácie sú lapačom čitateľov, ktorí „súdia knihu podľa obalu“, ale v tomto prípade začínajúceho čitateľa obal nesklame.

Príbeh je vyrozprávaný dubom menom Červený a vyvíja sa v päťdesiatjeden kapitolách. Jeho príbeh možno charakterizovať i ako jeho autobiografiu, v ktorej strom spomína na dávne časy, kedy migrácia nebola tabu, ako i približuje dianie v jeho aktuálnom živote. I keď môžeme povedať, že autobiografický opis života dubu má určité prvky reálneho podkladu, avšak východiskom sú informácie z oblasti botaniky. Autorka dopĺňa atmosféru strohosti príbehu umeleckými obrazmi „V očiach sa jej jagal mesačný svit.“, vtipnými výrokmi i rozhovormi „Ešte jedna vec. Prečo sú podľa teba ľudia k sebe takí krutí?“ „Ani my nie sme svätí. Včera som videl Agnes zožrať celú jaštericu na jeden hlt.“.

Strom prianí sa môže v prvých častiach vykresľovať ako infantilný príbeh zasadený do prostredia tichého malého mestečka, v ktorom sa ticho vo vývoji deja zmení na niečo, čo bolí aj Červeného. Pre náročnejšieho čitateľa prvé kapitoly môžu pôsobiť prehnane didakticky, náučne a vytvárajú pomyselný strach ďalšej bezcennej literatúry, ktorá prišla na slovenský trh. Pokračovanie deja v ďalších kapitolách poskytuje však množstvo otázok, či bolo autorkiným zámerom knihu začať didakticky a následne jednotlivé poznatky rozviť do príjemného a pohodového čítania pre nenáročných s hlbokou symbolikou. Jednotlivé myšlienky postupne naberajú na dynamickosti a posledné kapitoly odhaľujú odpovede na otázky, ktoré sa čitateľovi naskytujú. Dej využíva jednoduché vety i jednoduché súvetia, ktoré sú vlastné a prijateľné pochopeniu detského čitateľa.

Prostredníctvom príbehu s prvkami fantastiky má detský čitateľ možnosť získať elementárne základy o stromoch, najmä o dube a zvieratách, ktoré takýto dub môžu obývať. Autorka vtipným spôsobom približuje vranu Bongo, skunky, vačice, sovy, medvedíky čistotné i mačiatka, ktoré na strom často zavítali a nevedeli z neho zliezť dole, v každom živočíšnom druhu má jedinec špecifické mená, ktoré sú jedinečné, napr. vačice majú mená podľa toho, čoho sa najviac boja ako Baterka, ChlpatéPavúky a pod. Vykresľuje i ostatné postavy, ktoré sú pre dej výnimočne práve skrz Červeného. Z ríše ľudí má Červený výnimočných priateľov Samar a Stehpen. Všetky postavy sú autentické tomu, čo predstavujú. Súčasne autorka tu vykresľuje skrz priateľstvá jedinečné puto medzi jednotlivými postavami a využíva k tomu prvky antropomorfizácie.

Ako sa prvotne môže zdať, že fantastika zachádza až do personifikovanej reči stromu a ľudí, na tento prvok si autorka dáva pozor a výrazne oddeľuje komunikáciu zvierat a stromu od komunikácie s ľuďmi a medzi ľuďmi. Červený sa často bráni tejto možnosti prehovoriť s ľuďmi. Kľudný život v mestečku je tvrdo zasiahnutý vyrytím slova „ODÍĎ“ do kmeňa, kedy strom prežíva skutočnú bolesť a ranu, zásah do svojho tela a prisťahovaná rodina dievčatka Samar, ktorú všetci odmietajú z dôvodu že sú „iní“, je ranená neprijatím a jasním odmietnutím. Okrem tejto rany prežíva nielen Červený, ale i obyvatelia jeho koruny a dutím ranu z toho, že ho chcú vyťať. V Severnej Amerike slávia každoročne Sviatok prianí, kedy priväzujú priania na takýto dub. A práve na tento sviatok sa dej preklopí. Červený prehovorí k Samar a Stehenovi a nasledujúci deň jediný Samarin priateľ Stephen, ktorému bolo jej priateľstvo odopierané rodičmi, ako i ostatní spolužiaci zo školy, chcú, aby zostali a vyjadria to prianím „OSTAŇ“. V tento deň i Stephen so Samar zachránia Červeného pred výrubom.

V čase nekončiacich tichých vojen, migrácie či šírenia rasizmu je kniha Strom prianí jedným z pozitívnych i náučných diel, ktoré možno označiť za formujúce ľudské názory. Strom prianí môže byť tým správnym čítaním k vytváraniu si názorov na „iných“, ktorí sa túžia začleniť, chcú s nami žiť v jednej spoločnosti, chcú prijať našu kultúru, ale spoločnosť sa im stavia chrbtom a otáča k nim zrkadlo svetového názoru väčšiny. Nedovoľme, aby odišiel niekto, kto má zostať.

Internetové kníhkupectvá odporúčajú uvedenú publikáciu 9+, podľa môjho názoru je text vystavaný dostatočne zrozumiteľne i mladšiemu detskému čitateľovi, preto uvádzam 8+.

Strom prianí

• Katherine Applegate

5,0

9,99 €